Pete Magill, tréner a držiteľ viacerých svetových rekordov vo svojom článku (EN) zodpovedá na jednu z najčastejších otázok, ktoré bežci mávajú. Z pohľadu na to čo dosiahol, je tým pravým na zodpovedanie. Jeho odpoveď však nie je tá najočakávanejšia.
Odolnosť nie je definovaná podľa jeho slov väčším zaprením, či lepšou znášanlivosťou bolesti. Práve naopak.
Odolnejším sa bežec stáva inteligentnejším behaním a budovaním kondície.
Jar je začiatkom obdobia, kedy si plánujeme preteky a rôzne osobné výzvy. Tréningy naberajú na intenzite a objemoch. Robíme všetko preto, aby sa nám podarilo dokázať to, čo sme si predsavzali.
Keď príde na lámanie chleba, mnohí z nás však pohoria. Nie preto, že by sme neboli dostatočne pripravení.
Najčastejšou chybou nebýva zlý či nedostatočný tréning, ale “drobné” chybné rozhodnutia tesne pred pretekmi či dokonca v daný deň.
Viem o čom hovorím. Sám som takýchto chýb spravil viac ako zopár a vždy to viedlo k žalostnému výsledku.
Ktoré z takýchto chýb stoja za najviac nezdarmi a DNFkami? Poďme sa na ne pozrieť spolu.
Trailové behanie nie je klasickým behom. Nie je to len o prekonávaní vzdialenosti za najlepší možný čas, ale o prekonávaní vlastných limitov. Každý beh je nový zážitok, každé preteky novou *expedíciou*.
Marathon des Sables (MdS) sa stáva populárnym už aj v našich končinách. V minulosti preteky populárne hlavne vo Francúzsku, Anglicku a USA lákajú každým rokom viac pretekárov z celého sveta. V prvom ročníku štartovalo len 10 ľudí, na minuloročnom, už 31. ročníku, viac ako 1100. Medzi nimi aj traja bežci z Čiech a dvaja zo Slovenska.
Do tohtoročného, ktorý štartuje s takmer 1300 registrovanými bežcami 7. apríla 2017, sa neprihlásil zo Slovenska ani z Čiech nikto.
Prvý “normálny” maratón som zabehol až na Antarktíde počas Antarctic Ice Marathon. Druhý bol na severnom póle a tretí až na MdS. Dovtedy len v rámci triatlónov.
Jde o neuvěřitelně těžký závod. Klimatické podmínky i terén po kterém se běží jsou extrémní. Příděly vody omezené. Jídlo a vybavení také, protože si vše na celý týden musí každý nést na zádech v batohu. Únava se zde sčítá mnohem výrazněji, protože regenerace po etapách v horkém odpoledním bivaku ani v hodně chladné noci moc nefunguje.
Tak konečne aj u nás! Po viacerých rokoch rozbiehania Skyrunning scény v rôznych krajinách podporila IFS (International Skyrunning Federation) vznik pobočky aj na Slovensku. Tento rok vznikla Slovak Skyrunning Association a hneň o mesiac organizuje svoj prvý závod – Vitalcity Skyrace 2016.
Ak máš chuť skúsiť beh s brutálnym prevýšením na krátkej vzdialenosti, začni trénovať!
Najčastejšou chybou začínajúcich bežcov je príliš dlhý krok. Nielenže dopadáme vtedy na päty, no zároveň úplne mimo ťažiska.
V dobrých teniskách sa tento problém nemusí prejaviť hneď na začiatku avšak postupom času ani najlepšie tenisky nezabránia problémom.
Začína to bolesťami v píšťalách, kolenách, bedrách… Navyše, míňame omnoho viac energie a strácame efektívnosť. Ako to zmeniť?
Všetko sa začalo v roku 1984, keď Francúz Patrick Bauer zanechal svoju kariéru koncertného promotéra a vyrazil na 200-míľovú púť alžírskou Saharou, nesúc si všetko na prežitie v batohu na chrbte. Počas dlhých kilometrov pod spaľujúcim slnkom mu skrsla v hlave idea vytvoriť na podobnom základe preteky.
Ako asi viete, zdolal som to!…sice nakonci len priskokom vpred, ale stale po vlastnych a do konca! Nieze by som mal plan to nezdolat, ale cokolvek sa moze stat (ako napr. veduci bezec si zlomil nohu 1km od cielovej roviny na 81km pasazi…strasna smola, no nie?). Hrozne mi dobre padla vsetka vasa podpora ktora mi bola dorucena ako na skautskom tabore raz za den do stanu vytlacena na papiery – ziadna obrazovka, ziadna myska…proste Saharska posta. Ako kratke zhrnutie mozem len povedat, ze to bolo najnarocnejsie podujatie v mojom zivote, vycerpavajuce ako po fyzickej tak mentalnej stranke. Dakujem ze ste mi fandili a drzali palce! Moc mi to pomahalo, naozaj!
