behanie

Behanie za škaredého počasia

Prinútiť sa k behaniu za škaredého počasia je ťažké. Neláka nízka teplota, vôbec už nie dážď, alebo vietor. Pokiaľ však nežijem v krajine kde neprší ako je rok dlhý a teplota sa mení len o +-5 stupňov celoročne, musím byť na to pripravený.

Ako sa pripraviť na škaredé počasie?

Behanie na boso

Barefoot running – behanie na boso 2

O behaní naboso som sa ako mnoho iných ľudí dozvedel pri čítaní knihy Stvorení pre beh (Born to run). Idea ma oslovila a určite ako tisíce ďalších, dal som hneď v ten týždeň zarobiť pár korún – v mojom prípade libier – firme Vibram.

Napriek môjmu rozhodnutiu behávať v týchto nových “teniskách” čo najčastejšie, realita ma doslovne prefackala.

Beh bol aj po niekoľkých týždňoch každý raz bolestivý. Nie pre zlú techniku – to si sám nemôžem predsa priznať 🙂 – ale pre povrch terénu a odolnosť mojich nezvyknutých nôh.

Aj napriek opatrnosti a pozornosti, vždy sa našiel v lese kde behávam nejaký mrzký kameň, ktorý mi premasíroval šľapu ako nič predtým. A pri ďalšom pokuse opäť. Priznám sa, po krátkom čase som zanevrel na behanie “na boso”.

Čo Ťa najviac odrádza od behania?

Toto je moja klasická protiotázka, keď sa ma niekto pýta na to, ako ma môže baviť behanie.

Ľudia majú zväčša rovnaké pocity a názory – je to nudný a monotónny šport, nedá sa pri ňom zabaviť, je vyčerpávajúci, ničí kĺby a tak ďalej.

Ako pri všetkom, každý máme iný názor a inak sa pozeráme na svet okolo nás.

Behanie mi nepríde nudné, lebo viem pri ňom veľa premýšlať v kľude, ktorý inak často hľadám. Som sám so sebou a svojimi myšlienkami. Pokiaľ ľudí nudia vlastné myšlienky, niečo iné je v neporiadku, nie behanie.

Marathon Des Sables, 2012 – zhrnutie

Ako asi viete, zdolal som to!…sice nakonci len priskokom vpred, ale stale po vlastnych a do konca! Nieze by som mal plan to nezdolat, ale cokolvek sa moze stat (ako napr. veduci bezec si zlomil nohu 1km od cielovej roviny na 81km pasazi…strasna smola, no nie?). Hrozne mi dobre padla vsetka vasa podpora ktora mi bola dorucena ako na skautskom tabore raz za den do stanu vytlacena na papiery – ziadna obrazovka, ziadna myska…proste Saharska posta. Ako kratke zhrnutie mozem len povedat, ze to bolo najnarocnejsie podujatie v mojom zivote, vycerpavajuce ako po fyzickej tak mentalnej stranke. Dakujem ze ste mi fandili a drzali palce! Moc mi to pomahalo, naozaj!

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Scroll to Top