Je masážny valec len ďalší módny výstrelok?
Naposledy upravené 28/10/2019. Upravil Ivan.
Asi nie je bežca, ktorý sa za posledné roky či mesiace nestretol s masážnymi valcami. Každý športový časopis o nich píše, športové obchody im venujú prominentné miesta a sú ich plné posilovne. Sú ale naozaj niečim, čo by každý bežec mal vlastniť? Vedia masážne valce naozaj pomôcť, alebo sú len ďalším módnym výstrelkom našej doby? Pozrime sa na ne spolu.
Ako funguje masážny valec
Masážny valec je založený na princípe hĺbkovej masáže tlakom hmotnosti nášho tela. Čo to znamená? K masáži dochádza pomalým rolovaním bolestivých partií po penovom valci, kde naše vlastné telo svojou váhou vytvára tlak na dané miesto. Je to v podstate masáž podobná tej ktorú dostaneme od maséra rukami, ale miesto a tlak si vyberáme sami.
Primárnou úlohou masážneho valca je uvoľniť stuhnutosť medzi svalmi a fasciou a uvoľniť aj tzv. spúšťacie body na svaloch samotných. Následne prichádza k obnoveniu flexibility svalov, zlepšeniu rozsahu pohybov a zníženiu šance na zranenie.
Čo je to fascia? Zjednodušene ide o vlákno, ktoré obaľuje svaly a orgány nášho tela tak, aby ich chránilo pred nechcenými pohybmi, posunmi, alebo aj infekciami. Je to de facto sieť rozprestierajúca sa v celom našom tele, ktorá dokonale prenáša impulzy nielen medzi svalmi, ale aj nervovou sústavou. Bližšie si môžeš prečítať o fascii napríklad tu.
Čo sú to spúšťacie body? Sú to miesta, kde svaly pri opakovanej kontrakcii a nedobrom uvoľnení zostali zaseknuté. Špecifickosťou týchto bodov je, že zatlačením nielen vyvolajú bolesť v danom mieste, ale zároveň spúšťajú bolesť aj niekde inde. Napríklad, pri masáži takýchto bodov na zadku môže bolesť vystreľovať až dolu v achilovke.
Čo spôsobuje problémy na prvom mieste?
U bežcov problémy vznikajú prvorado náročnými tréningmi, kedy sa svaly nestíhajú regenerovať. Opakované pohyby limitovanej skupiny svalov a vysoká záťaž sú hlavnými „škodcami“. Beh je plný presne takýchto tréningov.
U zvyšku populácie, ale samozrejme aj u bežcov, problémy vznikajú zlým postojom, alebo skôr vlastne sedením, ako aj nedostatočným cvičením a ochabovaním svalov. V skratke, zlým životným štýlom.
Naše telá sú síce evolučne zvyknuté zniesť všetko čo im naložíme, no konsekvencie musíme znášať aj tak.
Používanie valca je bolestivé procedúra
Bez ohľadu na skúsenosť či fyzickú zdatnosť, používanie valca spôsobuje bolesť.
Úlohou valca je však obnoviť zdravé svalstvo a nie spôsobovať turistické vychádzky do Očistca. No rolovanie bolí. Ak si niekedy skúsil ísť k masérovi, vieš si predstaviť, o čom je reč.
Bolesť pri masáži by sa v niečom mala podobať bolesti, ktorú poznáme zo strečingu. Mala by byť prítomná, nie však neznesiteľná. V takom prípade je už na rolovanie neskoro a treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Na rozdiel od klasickej masáže si v tomto prípade sám sebe pánom v bolesti. Len ty vieš čo je znesiteľné a čo už nie, čo sa deje a ako to na teba vplýva. Ty sám vieš regulovať množstvo pociťovanej a teda privodenej bolesti. Pri masérovi sme často „vydaní na milosť a nemilosť“ skúseností týchto špecialistov. Pri masáži pomocou valca je proces štýlom seba objavovania a spoznávania.
Ako správne používať masážny valec
Správne použitie je vecou zvyku a cviku. Prvorado treba používať len vlastnú váhu tela, nepridávať si žiadne závažie. Na valci sa roluj veľmi pomaly, len zopár centimetrov za sekundu. V momente, keď nájdeš bolestivé miesto zastav a zostaň v danej polohe 5-30 sekúnd, až pokiaľ sa bolesť zjemní a rozplynie. Potom pokračuj ďalej.
Na začiatku je pre niektoré svaly rolovanie príliš bolestivé a preto je lepšie masírovať svaly okolité a len postupne sa dostávať k najbolestivejšiemu miestu. Proces netreba zrýchľovať. Je lepšie valec používať denne niekoľko minút a postupne si zvykať, ako prehnať jeden deň a nevládať použiť valec zopár nasledujúcich.
Zopár nikdy :
- nikdy si nemasíruj kĺby či kosti
- nikdy si nemasíruj spodný chrbát (kríže)
- nikdy si nemasíruj krk (lepšia je na to tenisová loptička)
- nikdy si nespôsobuj bolesť, ktorú nevieš zniesť
Čo sa deje po použití masážneho valca
Podobne ako po masáži, telo sa na druhý deň cíti viac boľavé ako bolo predtým. Tento stav však postupne odchádza a dostavuje sa uvoľnenie a regenerácia. Častejším opakovaním sa doba skracuje a bolesť zmenšuje.
Po masáži sa snaž dodržať dostatočný pitný režim, dopraj si kvalitný spánok a zdravé jedlo. Naše telo je komplexný mechanizmus a všetko má so všetkým súvislosť.
Druhy masážnych valcov
Podobne ako pri akomkoľvek vybavení, aj pri výbere masážneho valca ide o malú vedu.
Prvorado sa členia valce podľa tvrdosti. Pre začiatočníkov sa odporúčajú mäkšie valce, vyrobené z polyetylénovej peny. Pre skúsenejších už tvrdšia a menej poddajné z EVA peny a pre tých najotrlejších veľmi tvrdé a na povrchu členité valce.
Okrem materiálu sa valce rozlišujú veľkosťou. Na masáže nôh, rúk, či pre prepravné účely sú vhodnejšie menšie valce do 45 cm, pre masáže chrbta sú lepšie valce dlhé 90 cm. V priemere mávajú valce štandardne 15 cm, no nájdu sa medzi toľkými výrobkami aj hrubšie či dokonca tenšie.
No a samozrejme sa líšia cenou, kvalitou vyhotovenia a tiež svojim určením. Niektoré valce sa okrem masáži používajú aj na cvičenie rovnováhy. V tom prípade je požiadavka na ich kvalitu vyššie, nakoľko sú zaťažované omnoho viac a materiál musí byť schopný odolať záťaži a spamätať sa.
V mnohých situáciách sa valce dajú nahradiť tenisovými či lakrosovými loptičkami alebo vlastnými rukami, avšak veľkosť a špecifická tvrdosť valcov ich robí superiórnejšími. No z pohľadu zabratého miesta v batožine je aj tenisová loptička výborná náhrada.
Pár slov na záver
Masážne valce nie sú výstrelkom doby. Našli si miesto medzi športovcami nie vďaka reklamnému masírovaniu, ale vďaka ich schopnosti a efektívnosti masírovať.
Na rozdiel od klasických masáží, ktoré mimochodom stále majú a budú mať svoje miesto a výhody, dovoľujú každému pracovať na svojich svaloch bez narušenia domáceho rozpočtu.
Masážne valce sú lacným prostriedkom k udržovaniu zdravia našich svalov a patria definitívne do vybavenia nielen bežcov, ale každého, kto má záujem držať vlastné telo v čo najlepšej forme.
Je bezpečné behať osamote mimo ciest?
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Behanie sa v tomto smere nelíši od turistiky. Pokiaľ je to možné, byť aspoň vo dvojici je lepšie, no ani behanie osamote nie je problém. Záleží však na tom kde, kedy a kto si.
Kde
Bezpečnosť je prvorado podmienená miestom. Je určite menej nebezpečné behať traily v Malých karpatoch, ako vo vietnamskom pralese. Ak nepoznáš miesto kde chceš behať, informuj sa vopred. Internet či lokálny bežci sú najlepšie zdroje informácií. Nepodceňuje to! Ak nie je miesto populárne či nevidíš vôkol ľudí, zisti prečo to tak je. Možno je na vine terén, možno poloha miesta a možno niečo iné. Je lepšie stráviť o päť minút viac na prípravu, ako to potom celé oľutovať.
Kedy
Mnoho ciest a cestičiek je bezpečných za svetla a v dobrom počasí, ale už zďaleka nie keď sú podmienky iné. Ak poznáš miesto len z denného behania, zisti si vopred, ako to tam vyzerá večer, alebo keď sa počasie rapídne zhorší. Naopak, ak miesto poznáš dobre, nočný beh s čelovkou a v jemnom mrholení je ozajstný relax.
Kto si
Nemyslím to, aké máš postavenie vo firme či v politike, ale akého si pohlavia. Nebudeme si navrávať, že rovnosť existuje všade. Keď sa jedná o bezpečnosť a potenciálne riziká, ženy ťahajú za kratší povraz. Pokiaľ sa vydáš behať na málo frekventované miesta, dôveruj svojim inštinktom. Ak sa ti niečo nepozdáva, zmeň smer, rýchlosť alebo sa doslovne otoč a vráť.
Zopár tipov na bezpečnejšie behanie osamote
- keď ideš behať sám/sama, povedz niekomu kam sa chystáš
- maj pri sebe mobilný telefón pre každý prípad
- over si, že máš na danom mieste príjem
- maj pri sebe nejaký doklad, hlavne v prípade, že máš zdravotné problémy
- nepodceňuj výbavu aj keď ideš von len na hodinu
- ver svojim inštinktom a počúvaj ich
- nepočúvaj hlasnú hudbu ak beháš na miestach, ktoré nepoznáš
- pýtaj sa ľudí, ak nejakých stretneš, na podmienky pred tebou
- nepreceňuj svoje schopnosti a skúsenosti
- ak máš na výber, za nie ideálnych podmienok vždy behaj s niekým
Behanie osamote je príjemné a energizujúce. Máloktorý trailový bežec nemá rád samotu. Tento šport je Avšak, trochu opatrnosti a obozretnosti nikdy nie je na škodu. Je lepšie byť opatrný, ako niečo neskôr ľutovať.
Čo by si mal vedieť, predkým začneš s trailovým behaním
Naposledy upravené 18/03/2022. Upravil Ivan.
Trailové behanie je celkom iný šport ako cestné behanie. Nie v pohybe samotnom… ale vo všetkom ostatnom. Ak začínaš s trailovým behaním ako úplný začiatočník, alebo prechádzaš od cestného behania, tento článok je presne pre teba. Lepšie je byť informovaný a pripravený, ako sklamaný a zničený. Alebo aj horšie.
1. Trailové behanie je náročné
Trailové behanie je v porovnaní s cestným náročnejšie. Dochádza pri ňom k častým zmenám v stúpaní a klesaní, prudkým zmenám smeru, obchádzaním či preskakovaním prekážok a zápasu s počasím.
Niečo z toho bude platiť aj pre cestné behanie v preplnených parkoch či uliciach, avšak cestný bežec zďaleka nemusí byť tak koncentrovaný na cestu a priestor, ako ten trailový. Trailové behanie je náročné nielen fyzicky, ale aj na koncentráciu.
2. Trailové behanie je nebezpečné
Nebezpečenstvo pri behu na nás striehne ako pri cestnom tak aj trailovom behaní. Pri jednom sú to autá a cyklisti, pri druhom Keď porovnáme behanie v meste s častým prekračovaním ulíc, či behanie popri ceste, nemusí to byť pravda, no z toho širšieho hľadiska je trailové behanie nebezpečnejšie.
Chodníky, cesty a necesty po ktorých v kopcoch beháme sú plné prekážok, skál, dier, koreňov, nespevnenej pôdy pod nohami, konárov či bodavého hmyzu.
Ak sa vydáš behať mimo ciest, musíš byť pripravený takpovediac na všetko. Cestička ktorú si vyberieš môže byť príjemnejšia ako tarmakový okruh v strede mesta, ale môže byť tiež cestou plnou nástrah. Nič nie je vopred isté.
3. Trailové behanie je proces
Pokiaľ chceš behávať na cestách, obuješ si tenisky a vyrazíš von. Brzdiť ťa bude len tvoja kondícia a počasie. Viac toho nemusíš vopred riešiť.
Pri trailovom behaní je každá nová trasa takpovediac nový začiatok. Môžeš mať odbehaných ticíce kilometrov, ale učíš sa všetko vždy znova a znova.
Pri novej trase bež pomaly a dávaj pozor. Časom si zvykneš na terén, počasie a začneš prirodzene zrýchlovať či stávať sa ostrielanejší, no všetko chce čas.
Pokiaľ zastaviť pri cestnom behu je takpovediac divné, pri trailovom je to úplne v poriadku. Nepozdáva sa ti niečo? Zdá sa ti že si zle odbočil? Zhoršuje sa počasie? Zastav a premýšlaj. Lepšie stratiť 30 sekúnd ale vrátiť sa v bezpečí späť, ako sa dostať do úzkych.
Apropo, daj niekomu vedieť kam ideš keď behávaš sám. Nikdy nevieš čo sa stane a mať niekoho ako zálohu v bezpečí domu nikdy nie je na zahodenie.
4. Trailové behanie má svoje úskalia
Ak pri behaní na ovále dokážeš vopred definovať koľko do toho dáš, akou rýchlosťou pôjdeš, či ktoré tenisky ti najlepšie sadnú v danom počasí, vonku v prírode je všetko inak.
Každý krok môže priniesť nečakané zranenie. Terén sa nedá vopred s istotou predvídať a tak sa môže stať čokoľvek.
Ak si zvyknutý na určité tempo, v teréne sa ti spomalí. Mnohých konvertujúcich bežcov to prekvapí a skúša tlačiť na rýchlosť za každú cenu, čo prináša nečakané vysilenia a zranenia. Behanie mimo ciest je iné a to čo si dokázal na ceste ti môže byť často nielen na užitok, ale aj na škodu.
Ak pri cestnom behaní nezáleží príliš na topánkach, pri trailovom na nich záleží. A veľmi. Behanie mimo ciest prináša varietu terénov a povrchov, stále zmeny počasia a tak dobré trailové tenisky sú tou najdôležitejšou časťou výbavy. Od kvality tenisiek sa odvíja doslovne každý krok.
5. Čo ti dáva trailové behanie
Mnoho ľudí považuje behanie za nudný šport. A behanie po tej istej trase znova a znova naozaj je.
Trailové behanie však poskytuje priestor na zmenu pri každom ďalšom behu. Nakoľko nie si odkázaný na behanie rovnakého okruhu, každý beh môže priniesť nový zážitok, varietu terénov s ktorou prichádza aj nutnosť väčšieho sústredenia.
Behanie mimo ciest v tebe zobúdza tvoje vnútorné ja, nakoľko to nie je len o rozbehnutí sa a pokladaní jednej nohy pred druhú, ale o sústredení, plánovaní, premýšlaní o najlepšej technike, rozdelení psychickej a fyzickej energie.
Niečo na záver
Cestní bežci zriedka vysvetľujú blízkym, kam sa chystajú behať. Pri behaní v prírode by opak mal byť pravdou. Vždy keď sa chystáš behať mimo ciest, daj niekomu vedieť kam sa chystáš. V prírode sa môže stať čokoľvek, aj napriek tomu, že to všetko dobre poznáš. Je príjemné vedieť, že niekto vie. A platí to aj opačne.
Viazanie šnúrok s „uzamknutím“ päty
Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.
Pri trailovom behaní je správne viazanie šnúrok veľmi dôležité. Stále sa meniaci terén, blato, strmé klesania a stúpania vyžadujú, aby teniska držala na chodidle ako „prikovaná“.
Každý nový model trailových tenisiek má navrchu dve dierky tesne vedľa seba, na vytvorenie takzvaného „zámku“. Pri tomto viazaní šnúrok nedochádza k vyzúvaniu, uvoľňovaniu a ani nadbytočnému pohybu päty. Chodidlo je doslova uzamknuté a predsa bez pocitu stiahnutia.
Postup viazania šnúrok :
- šnúrky zaviažeme po predposlednú dierku
- medzi predposlednou a poslednou dierkou vytvoríme na každej strane slučku
- koniec šnúrky zo slučky prevedieme okom slučky na opačnej strane
- šnúrky stiahneme tak, aby sa oká úplne uzavreli a nart zostal uzamknutý na mieste
Lesy a hory jsou krásné i za deště – rozhovor s ultrabežkyňou Petrou Mückovou
Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.
Ahoj Petra, vďaka, že si si našla čas na moje otázky. Na úvod, gratulujem k tvojmu 1. miestu na Štefánik Trail 2016. Super výkon, parádny čas!
Ahoj a děkuji 🙂
Kedy si začala s behaním ultra pretekov a hlavne, prečo?
Nikdy jsem nebyla běžec, k ultra jsem se dostala spíše jako turista. Na prvním ročníku LH24 (zimní 24-hodinový závod na Lysé hoře) jsem na trati potkala kluka, který se zmínil o projektu CS-1000. Fascinovalo mě, že lidé pořádají a absolvují pochody nad 100km a okamžitě mě napadla otázka, jestli a jak bych takový pochod zvládla. Zúčastnila jsem se hned nejbližší akce (Kysucká stovka 2013). Potom jsem si řekla, že zkusím ještě Lazovku a ještě Bánoveckou,… a už jsem v tom byla až po uši 🙂
Skúšala si aj kratšie a rýchlejšie behy, alebo si vsadila na ženskú silnú stránku a to schopnosť zniesť viac bolesti ako my muži?
Jak jsem zmínila, ze začátku jsem drtivou většinu akcí jen pochodovala, na běh jsem sbírala energii postupně, krátké běžecké závody šly zcela mimo mě. Dnes, když už o sobě můžu říct, že jsem se vypracovala na běžce, mám za sebou pár kratších běhů, ale zásadně preferuji kopcovité profily. Na rovině běhat neumím a jsem lenivá trénovat techniku. Moje běhání je vždy spojené s horami a přírodou. Absolvovala jsem např. Tatranskou Šelmu Vertical, Beh do Choča a pár krátkých trailových závodů a běhů do vrchu doma v Beskydech.
Nevím, jestli ženy snesou více bolesti 😀 Myslím, že každý ultra-běžec/-chodec musí mít potlačené vnímání bolesti. Stejně jako jiné sporty, ultratraily jsou o překonávání se, o posouvání svých hranic. Baví mě zkoušet, kolik toho moje tělo snese, jak hodně dokáže ještě zrychlit.
Štefánik trail je momentálne jeden s najnáročnejších ultra pretekov na Slovensku. Ako ho hodnotíš po svojom druhom víťazstve Ty?
V první řadě bych moc nezdůrazňovala to „vítězství“. Tyto akce běhá v ČR a na SVK ještě stále dost málo holek a dostat se na bednu je neporovnatelné s úsilím, jaké musí vyvinout ve své konkurenci běžci muži. Proto se raději objektivně hodnotím v celkovém pořadí a jsem moc ráda, že jsem se v posledních 2 ročnících Štefánika vešla do TOP20.
Štefánik podle mě není až tak náročný závod, protože má relativně malé převýšení a málo technických pasáží. Trasa je hodně běhatelná. Pro mě tedy není až tak náročný, jen je dlouhý. Ultra se běhá hlavně hlavou – pokud máte silnou hlavu, zepár absolvovaných stovek a nemáte zranění, potom vám nic nebrání závod úspěšně absolvovat.
Pro mě je Štefánik Trail hodně symbolický, protože jsem v Bratislavě prožila 5 let na VŠ, poznala jsem tam spoustu přátel a zažila hodně nezapomenutelných okamžiků. Když běžím do cíle, jako bych se vracela do VŠ let. Ke Slovensku mám tedy velmi blízko, sama se cítím jako ČechoSlovenka. Štefánik je navíc perfektně zorganizovaný, s výborným servisem, pozitivně naladěnými a ochotnými dobrovolníky… Maťo (organizátor) si nás skutečně hýčká.
Máš za tak krátku dobu toho odbehanného už v celku dosť. Ako vnímaš úroveň pretekov a záujem ľudí o trailové behanie?
Úroveň jde jednoznačně nahoru, hlavně na slovenských akcích se podle mého názoru výrazně zlepšuje servis. Spousta běžců experimentuje s různými dietami (vegetariáni, vegáni apod.), organizátoři jim vychází vstříc na občerstvovačkách. Samozřejmostí jsou sprchy v cíli, zajištěný nocleh před startem a v cíli. Ve startovních balíčcích se objevují dárky od sponzorů, pro nejrychlejší čekají hodnotné ceny. Na trati na nás číhají zkušení fotografové, kteří kolikrát počkají i na ty poslední běžce/chodce, aby měli z akce pěknou památku. Běžci mají k dispozici GPX záznamy trati, jsou informováni o počasí. Tratě jsou perfektně označené – pro mě je famózní výkon označit a následně odznačit trasu ultratrailu. Na to, že tyto akce dělají organizátoři dobrovolně a ve svém volném čase, je až neuvěřitelné, na jakou úroveň se to vše dostává.
Běhání je v módě, asi i proto se na ultra objevují nové tváře. Chodit nebo běhat vzdálenosti nad 100km asi není nejzdravější, ale určitě je to lepší než sedět doma za počítačem. Ať už nové účastníky láká zvědavost, překonávání sebe sama, příroda, noví přátelé… množství startujících se stále navyšuje a to je dobře. Naštěstí jsou tady nejen perfektně zajištěné „komerčnější“ ultratraily, ale také punkovější komorní stovky se základním servisem a pro někoho třeba méně atraktivní lokalitou. Na české i slovenské ultra-scéně si každý najde svoje oblíbené akce.
Z výsledkov sa zdá, že sa zameriavaš na akcie hlavne doma a na Slovensku. Nelákajú Ťa viac aj zahraničné akcie ako Transgrancanaria, Leadville 100 a podobne?
Samozřejmě lákají! Vše je ale o čase a penězích. Když už mám jet stovky kilometrů na zahraniční závod, spojím si ho ráda s dovolenou, abych mohla danou lokalitu lépe poznat. Tímto způsobem jsem si udělala dovolenou ve Francouzských Alpách (TDS 2014) a na Madeiře (MIUT 2015). Doma se mi líbí, že tady máme spoustu „nízkonákladových“ ultratrailů, které jsou dostupné opravdu pro všechny. Navíc na domácích akcích potkávám pravidelné účastníky, našla jsem si tady spoustu nových přátel, se kterými se ráda setkávám.
Čítal som, ako si si užívala stúpania a technické úseky počas pretekov. Väčšina ľudí ich nenávidí. Ako si dospela k tomu, že ich máš tak rada?
Jsem holka z Beskyd, moje první ultra byla Beskydská sedmička, která vede přes hlavní hřeben tohoto pohoří, bohatého na prudká stoupání a technické seběhy. Mým hlavním tréninkovým (nejbližším) kopcem je Velký Javorník, vysoký pouze 916m. Oblíbené stoupání k vrcholu má na cca 2,5km převýšení 400m. Technické pasáže mám tedy nacvičené a je to pro mě zábava. Na ultra je důležité zaměstnat hlavu, aby nepřemýšlela nad náročností trasy nebo nad bolestí z únavy. Technické pasáže ji zaměstnají nejlépe, především pokud jsi na trase zrovna sám a není si s kým popovídat.
Pracuješ v rodinnej firme a tak verím, že to nie je klasické 9-5 od pondelka do piatku. Ako si nachádzaš čas na tréning a ako veľa nabeháš mesačne?
Přes týden na žádné velké tréninky není prostor, práce je důležitější. Hlavně odpoledne, když přestanou zvonit telefony, mohu dodělat práci, na kterou potřebuji klid. Naopak víkendy si zásadně nechávám volné, a pokud nejsem zrovna na závodě, tak si často udělám výlet do Beskyd. Tento rok jsem začala běhání hodně prokládat silniční cyklistikou. Ideální víkend v Beskydech je pro mě jeden den zaběhnout na nějaký kopec a druhý den cyklovyjížďka v Podbeskydí. Pokud zrovna nemám nějaké pracovní cesty, tak občas jedu do práce na kole (směšných 12km jedna cesta). Jinak vlastně ani netrénuju. Samotné ultratraily jsou pro mě tréninkem. Netuším, kolik toho mesíčně naběhám/natrénuji. Ale moje aktivity můžete sledovat na strava.com.
Čo je pre Teba v tréningu najdôležitejšie – stupňovanie výdrže, budovanie rýchlosti, trénovanie kopcov, technické zostupy? Aké tréningy máš najradšej?
Trénink většinou spojím s nějakým dalším cílem. Zaběhnu si na Javorník a cestou zpět se zastavím u tety na oběd. Chci navštívit kamarády na chatě v Beskydech, tak za nimi zajedu na kole… Pokud mám jít běhat, potom vyhledávám velké převýšení. Když si vyjedu na kole, pokaždé trochu obměním trasu a postupně nacházím nové zajímavé lokality pro silniční kolo. Nemám tréninkový plán. Pohybovou aktivitu vyvíjím podle časových možností, počasí a chuti.
Pre mnohých je výbava pri behaní veľmi dôležitá. Sponzoruje Ťa Montane a aj si sa vyjadrila, že až značkové legíny Ti otvorili oči, ako dobre vedia veci sedieť. Považuješ výbavu za jednu z častí dobrého výkonu, alebo je to len príjemným doplnkom?
Ultratrail je možné projít/zaběhnout prakticky v jakékoliv výbavě. Nejdůležitější roli hrají určitě boty, které musí nutně sednout. Co se týká oblečení a další výbavy, můžeš mít na sobě klidně bavlněné tričko, starou šusťákovku a textilní batůžek po dědovi. Z vlastní zkušenosti vím, že dokud člověk neotestuje nic lepšího, tak si vystačí se základní levnou výbavou. Kvalitní značková výbava ale běžce zrychlí. Funkční materiály, nepromokavé a prodyšné bundy, perfektně anatomicky střižené oblečení s různým odvětráním, ultralehké batohy skvěle padnoucí na běžcovu postavu s velkým počtem kapes… To je výbava, která běžcům dodá komfort. Pokud se běžec cítí pohodlně a má vše potřebné po ruce, samozřejmě se to projeví na jeho výkonnosti. Jsem nadšená, že se mi naskytla ta možnost spolupráce s Montane. Tato firma má ve své nabídce speciálně pro trailový běh sérii Via Trail, ze které jsem odzkoušela již mnoho produktů. Nutno uznat, že je pro mě běh s tak kvalitní a „vymakanou“ výbavou zase o něco veselejší.
Budúci rok chceš dať ŠT podľa vlastných slov pod 20 hodín. Čo iné máš v pláne do tej doby zabehnúť?
Žádné konkrétní plány moc nemám. Podle toho, jak mám volné víkendy, přihlásím se na stovkařské klasiky z kalendáře CS-1000, resp. z poháru CSUT. Již za pár dní mě čeká jeden z nejtěžších závodů sezóny, italský Orobia Ultra Trail s parametry 140km/9500m+ (pozn. Petra preteky vyhrala! – Petra Mücková, prima donna)
Ak by si mohla behávať profesionálne pre nejakú značku/značky, premýšľala by si o tom? Alebo Ti vyhovuje, že beh je len hobby, ktoré Ti umožňuje úlet z dennej reality?
Horský běh je pro mě zábava a tak to určitě zůstane. Už teď mám skvělou podporu od sponzorů, kteří jsou si ale moc dobře vědomi toho, že mám pracovní povinnosti, běhám pro radost a pro tyto radosti mám omezený časový prostor.
Podľa toho ako zvládaš záťaže mám pocit, že by si bola vynikajúca aj na multidenných pretekoch ako je napríklad Dragon’s Back Race či Spine Race. Podľa mňa máš reálnu šancu na dobré umiestnenia. Nechcela by si si ich vyskúšať?
Přiznávám, že i nad takovými extrémy už jsem uvažovala. Určitě bych si nějaký vícedenní extrém v horách ráda vyzkoušela.
Píšeš, že máš nestabilný žalúdok počas pretekov. Čo jedávaš, aby si to zvládla počas toľkých hodín?
Jídlo na závodě je jedno z nejčastějších témat a vhodný výběr je velmi individuální. Myslím, že už začínám mít jídelníček celkem dobře vychytaný. 2 dny před závodem jím hodně sacharidů, abych vytvořila dostatečné energetické zásoby. Asi před půl rokem jsem hodně změnila jídelníček, mj. jsem téměř vypustila pečivo. Zjistila jsem, že právě pečivo nedokážu při běhu strávit. Namísto chleba si proto na občerstvovačce namažu arašídové máslo na avokádo nebo banán (pokud je ta možnost). Je to kalorická bomba, která mi dodá energii a nepodráždí žaludek. Ovoce na občerstvovačkách také uvítám, zejména citrusové plody, které v létě dobře ochladí organismus. Vždy s sebou nosím energetické gely, které po malých dávkách pravidelně posrkávám počas celého závodu a střídám to se sladkostmi. Dostalo se mi podpory od Chimpanzee SK, kteří mi dodávají mj. výborné energetické tyčinky – nejsou tak přeslazené a dobře zasytí. To je tak ve zkratce, o jídle bychom si mohli povídat celý den 🙂
Ktoré preteky máš na zozname “musím skúsiť”?
Nic konkrétního. Spíše číhám, kdy se vyskytne nějaká zajímavá příležitost a té se potom chytnu. Sleduji, kterých závodů v zahraničí se zúčastňují ostatní naši běžci a jejich dojmy ze závodů mohou být inspirací k zařazení do „wishlistu“. Takto jsem se přihlásila právě letos na Orobii – loňský první ročník kluci moc chválili a já jsem zjistila, že letos se tam chystá početná skupina z Česka a Slovenska. Využila jsem volného místa v autě a přidala se do partije 🙂
Lákalo by mě zkusit nějakou akci v Asii, už jsem párkrát koukala, co zajímavého se tam pořádá. Ale to je na delší plánování…
Ak by si mohla pár vetami, čo by si odporučila začínajúcim bežkyniam, ako začať a postupne zlepšovať ich výkon v trailovom behaní?
Začít je jednoduché. Pokud dokážeš v terénu ujít 30km, potom zvládneš i stovku. Po 50ti kilometrech se stovka jde/běží zejména hlavou, musíš být dostatečně tvrdohlavá a chtít dokončit. První stovky bolí a také svalovka po výkonu je několikadenní. Postupně si ale tělo zvykne a po 10ti absolvovaných stovkách se vzpamatovává z tak extrémního výkonu mnohem rychleji. Zrychlení přijde samo. Ze začátku budeš poklusávat jen z kopečka, později popoběhneš i nějakou tu rovinku. Musíš to ale vždy dělat pro radost! Nasávat atmosféru temného nočního lesa, nebe plné hvězd, šumící trávy, malebných výhledů,… A hlavně se nikdy nenech odradit nevlídným počasím.
Lesy a hory jsou krásné i za deště v zabahněných teniskách.
Ďakujem pekne za Tvoj čas a dúfam, že budem o Tvojich výkonoch môcť písať viac a viac. Ahoj.
Patria lieky proti bolesti do bežeckej výbavy?
Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.
Jedenie liekov proti bolesti sa stalo u bežcov bežným javom. Pri dlhších a náročnejších pretekoch telo prechádza rôznymi štádiami bolesti, zničenia a únavy. Lieky sú často najjednoduchšia cesta ako „problém“ prekonať a dostať sa do cieľa. Je to však naozaj dobrá taktika?
V roku 2010 spravili Nemecký výskumníci v Bonne prieskum medzi viac ako 4000 účastníkmi maratónu a polmaratónu s dotazom na užívanie liekov proti bolesti. Takmer polovica z nich priznala, že či už pred štartom alebo počas pretekov použili nejaký liek proti bolesti. Podobné výsledky dosiahli aj výskumníci v roku 2008 pri prieskume 1250 účastníkov Ironmana v Brazílii.
Lieky ako Ibuprofen, Ibalgin, Nurofen, Aspirin a mnohé iné patria do kategórie NSAID (nesteroidné protizápalové lieky). Často sa medzi športovcami volajú aj “vitamín I”. Ich užívanie je tak prirodzené ako užívanie vitamínových doplnkov. A športovci ich často aj tak vnímajú. Sú ale naozaj tak neškodné?
Úloha NSAID liekov
Hlavnou úlohou tejto kategórie liekov je zmierniť bolesť zo zápalu spôsobeného zranením a zároveň samotný zápal potlačiť. V tomto fungujú dokonale. Bežcom pri užívaní dávajú pocit, že nič nie je problém. Zápal sa vníma ako niečo zlé, čo treba eliminovať, ako to len ide.
Zápal je však prirodzenou reakciou tela na poškodenie. Je vlastne prvým signálom, že niečo nie je v poriadku a telo začína problém riešiť.
Pri mikro-poškodeniach svalov, natiahnutých šlachách či preťažených kĺboch má telo schopnosť dať veci do poriadku samo. Potrebuje len do danej oblasti dostať viac krvy, kyslíku, výživy a začať liečivý proces.
Tento proces však pociťujeme ako zápal a našou prirodzenou reakciou je proti nemu bojovať. Ako inak, ako liekmi.
Z pohľadu krátkodobého výsledku to dáva zmysel. Ak v strede pretekov nevieme od bolesti pokračovať ďalej, máme len tri možnosti: vzdať sa, zaťať zuby a potlačiť bolesť mimo vnímania alebo použiť lieky na jej elimináciu.
Každý sa v danom momente rozhoduje inak a často 1-2 tabletky sú malá daň za to, aby sme preteky dokončili.
Z dlhodobého pohľadu sa však veci majú úplne inak.
Viaceré štúdie za posledné roky ukázali, že aj malé množstvo NSAID liekov v spojení s vysokou námahou a dehydratáciou môžu spôsobiť veľké problémy. Často s trvalými následkami. Pozrime sa na ne.
Žalúdočné ťažkosti
Najbežnejším problémom pri užívaní NSAID liekov sú žalúdočné ťažkosti, ktoré v jemnejších prípadoch spôsobujú nevoľnosť, žalúdočné kŕče či hnačky, v extrémnejších prípadoch vedú k vzniku vredov a vnútornému krvácaniu.
NSAID lieky eliminujú bolesť blokovaním tvorby enzýmu cyklooxygenázy (COX), ktorý je zodpovedný za ochranu vnútornej steny žalúdku pred vlastnými kyselinami. Nakoľko samotné behanie stálym natriasaním stavajú žalúdok do veľmi nestabilnej roviny, elimináciou COXu sa jeho náchylnosť k problémom zvyšuje až trikrát.
Poškodenie svalov
Spomínaný COX enzým reguluje taktiež tvorbu prostaglandínov, vplývajúcich na kontrakcie a uvoľňovanie svalov. Keďže hovoríme o behaní, dôsledky neschopnosti tela dokonale ovládať svaly sú zrejmé.
Laboratórne testy tiež preukázali, že užívanie liekov ruší schopnosť kostrových svalov pre bežecko-vytrvalostnú adaptáciu. Užívanie liekov pri tréningoch teda miesto požadovaného efektu pôsobí presne naopak.
Kolaps obličiek
Pri veľkej námahe a dehydratácii dochádza k zníženiu objemu krvy, ktorá cirkuluje cez obličky. Tie okamžite žiadajú telo o prioritizáciu a upravenie prítoku, nakoľko ich funkčnosť je pre telo životne dôležitá.
NSAID lieky však potláčajú schopnosť obličiek na takúto situáciu reagovať a teda nedochádza ako sa mylne často uvádza k dehydratácii spôsobenej liekmi, ale neschopnosti tela dehydratáciu zaregistrovať.
Ak nedôjde k urýchlenej náprave, obličky kolabujú a s nimi celé telo. Často s trvalými následkami, bez šance na reparát.
Srdcový infarkt
Okrem potlačenia bolesti majú NSAID lieky ďalší vedľajší efekt – zvyšujú krvný tlak.
Za normálnych okolností to nie je problém pre väčšinu bežcov. Ak sa však krvný tlak zvyšuje v dôsledku vysokej námahy a k tomu ešte konzumáciou liekov, náchylnosť tela na srdcový infarkt sa stáva omnoho reálnejšou.
Bezpečné užívanie NSAID liekov
Problémov tejto skupiny liekov je ich voľná dostupnosť. Bez akýchkoľvek predpisov sa k nim má šancu dostať každý a teda sa predpokladá, že ich užívaním si človek neublíži. Ako to už ale býva, len ak sa k veciam pristupuje s rozumom.
Je dokázané, že užívaním NSAID liekov v prvé 2-3 dni po akútnom zranení vieme telu pomôcť, avšak po tejto dobe je nutné nechať telo zapojiť svoje samoliečivé procesy.
Ak sa rozhodneme pre použitie liekov počas námahy, mali by sme si byť vedomí toho, čo robíme.
Prinajmenšom sa nesmieme spoliehať na to, že naše telo si bude žiadať tekutiny ako potrebuje. Vtedy je dôležité zachovať ich pravidelný a dostatočný prísun bez ohľadu na vnútorný pocit. To je to najmenej čo pre seba môžme spraviť.
V roku 2009, počas slávnych Western States 100 pretekov, zisťovali výskumníci na občerstvovacích staniciach od pretekárov ich vnímanie únavy, bolesti a diskomfortu. Výsledkom bolo zistenie, že medzi dvoma skupiny bežcov nebol žiaden rozdiel. NSAID lieky nemali po tejto stránke žiaden pozitívny efekt.
Jesť či nejesť lieky
Ako som spomínal na začiatku, užívanie liekov proti bolesti pri behaní je po dlhé roky bežnou praxou a len málokto sa nad dôsledkami zamýšľa. Sám som nejeden pretek skončil či dokonca neskončil s viacerými tabletkami v sebe. Priznávam. Nevedel som vtedy inak.
Keď príde k nečakanému zlyhaniu tela, väčšinou to prisudzujeme horúčave, zlému pitnému režimu, nedostatku energie, prílišnému zaťaženiu, nedostatku spánku a podobne. Len málokto však upodozrieva jednu, dve či viaceré malé pilulky zjedené počas pretekov. Ich podiel na celkovom probléme však často býva nepomerne väčší.
Šport a zranenie patria k sebe. Nie z dôvodu starého porekadla “športom k trvalej invalidite” ale preto, že športovci vystavujú telo nadštandardným zaťaženiam a riskujú teda viac ako bežní ľudia.
Ak však príde k zraneniu, je dôležité vedieť odhadnúť situáciu a následky rozhodnutí vyplývajúcich z nej. Niekedy jedno neškodné “nadopovanie” môže spôsobiť viac škody ako nedobehnutý pretek či opuchnuté koleno.
Je lepšie naučiť sa bolesť znášať a pracovať s ňou, ako hľadať to najjednoduchšie východisko v každom momente.
Jeden nedokončený pretek je malá daň za to, aby človek zostal zdravý na absolvovania mnohých ďalších.
Ak to bez tabletiek nejde vôbec, je čas na radikálnejšie riešenie problému. V tomto prípade už tabletky naozaj nie sú tou správnou cestou.
Akú máš skúsenosť ty? Ako bojuješ proti bolesti a nekomfortu keď treba?
Ľudia sú dnes leniví trénovať – rozhovor s Rišom Zvolánekom, víťazom Štefánik Trail 2016
Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.
Ahoj Rišo, vďaka, že si si našiel čas na tento rozhovor.
Prvorado, gratulujem k tvojmu 1. miestu na Štefánik Trail 2016. Parádny výkon – aj keď, Ty iste nejaké výhrady k sebe samému máš. Ako každý.
Začnime zľahka. Kedy a prečo si začal behávať ultra preteky?
Čau Ivan.
S ultra som začal pred nejakými troma rokmi 100km behom v Poľskej Krynici. Dlho som hľadal šport, v ktorom sa dá siahnuť na svoje dno a keď ho človek na pretekoch dosiahne, tak sa na ňom drží kľudne aj niekoľko nasledujúcich hodín. Až vtedy človek skutočne zistí, čo v ňom je a či to, čo si o sebe doteraz myslel nie je iba maska ega. Nič tak fascinujúce som pri žiadnom inom športe nezažil.
Štefánik trail je asi momentálne najťažší ultra pretek na Slovensku. Ako ho hodnotíš po odbehnutí Ty?
Nemyslím si, že Štefánik Trail sú najťažšie preteky na Slovensku. Podľa mňa tak tretím najťažším po Malafatranskej 100vke a NTSke. Na daných pretekoch som ešte neštartoval, no pravidelne v danom prostredí trénujem a veľmi sa teším v budúcnosti na absolvovanie oboch pretekov.
Bežal si na viacerých pretekoch v zahraničí, aj keď ako sám píšeš, kratších. Máš pocit, že aj ŠT má šancu prilákať zahraničnú elitu pre svoju náročnosť na Slovensko?
Štefánik Trail je každopádne rýchly a relatívne bez nejakých dlhých technických úsekov, tak si myslím, že to by mohlo byť hlavné lákadlo pre rýchlikov zo zahraničia, ktorí to môžu brať ako super tréning na preteky na dlhšie vzdialenosti. Tým samozrejme nechcem nejako Štefánik Trail podhodnocovať, no v zahraničnom trende je to dosť o technickej náročnosti a výškových metroch.
V porovnaní s pretekmi ako Trail des Roches či Levaredo, kde sa pomerovo k vzdialenosti nastúpava viac, bol ŠT v tomto smere jednoduchším pretekom?
Ako som už povedal, ŠT sú rýchle preteky, no záverečné asfaltové dlhé úseky dodávajú na náročnosti. No na druhej strane to už veľmi o traile nie je.
Na preteky si išiel s pol čísla väčšími topánkami. Myslíš tým pol čísla väčšími ako zvyčajne, alebo nosíš topánky “nadoraz” a tieto boli o pol čísla väčšie?
Áno, na ŠT som zvolil o pol čísla väčšie topánky, aké bežne nosievam. Bežne mám v topánke trochu vôle.
Bežci ako Kilian Journet či Tony Krupicka nemerajú v tréningu vzdialenosti, ale nastúpané výšky. Ako si na tom ty, čo je pre Teba v tréningu dôležitejšie?
Už nepočítam koľko toho nastúpam a naklesám za mesiac. Vediem si štatistiku, no je to rôzne. Keď sa cítim „na koni“, tak to je kľudne aj +8000m/týždeň. No ak do toho chcem trénovať aj rýchlosť, tak je to menej.
Koľko nabeháš a nastúpaš výšok za mesiac tréningu v sezóne?
V tréningovom týždni trénujem všetko. Teda až na intervaly, ako ich cestní bežci bežne poznajú. Moje intervaly trénujem do kopca. Je to asi najbolestivejší a najnáročnejší tréning, aký poznám a preto ho rád trénujem.
Príprava na preteky v úrovni ako behávaš Ty si vyžaduje veľa času. Ako to stíhaš kombinovať s prácou?
Riešim to tak, že si stále vyberám prácu, pri ktorej môžem vykonávať to, čo ma naozaj napĺňa. Priznám sa, že občas to je náročnejšie, no tam, kde je vôla, tam je cesta. Dá sa jednoducho menej času tráviť za počítačom, telkou, či obmedziť styk s ľudmi, ktorí nás nijako vpred neposúvajú. Potom zrazu človek zistí, koľko času má na veci, na ktorých mu záleží.
Na vyhlásení výsledkov si povedal, že ľudia na Slovensku málo trénujú a tak radšej beháš v zahraničí. Nebude to ale skôr tým, že trailrun je u nás stále mladý šport a ľudia sa len učia ako na neho? Alebo naozaj myslíš, že ľudia si lenivší a teda neschopní konkurovať?
Každý sa učíme. Aj ja sa učím každou novou možnosťou. No ak sa pozriem celkovo na dnešné všeobecné časy aj pri cestnom behu a porovnám ich s tými amatérskymi z pred dvadsať rokov, tak mi z toho nevyplýva nič iné, ako to, že ľudia sú dnes lenivý trénovať. Každý sa snaží hľadať uľahčenie tréningu, vychádzajú rôzne „vymakané“ systémy tréningu pre lenivcov, ktoré sľubujú to, že s málom tréningu dosiahnu veľké výsledky. Ja vidím pravý opak.
Kde ašpiruješ najbližšie roky Ty? Píšeš, že by si rád skúsil UTMB, niečo iné?
Tento rok zbieram body na UTMB, preto som si naložil tri stovky za sebou. Ináč by som ostal pri max dvoch 100+ km pretekoch za rok. Vrchol tejto sezóny bude v auguste UT4M (100km +6000m) vo Francúzsku. Verím, že budúci rok sa postavím na štart UTMB a ak bude dostatok času na prípravu, budem vedieť dobre reprezentovať Slovensko. Okrem toho chcem na jar zabehnúť svoj projekt vo Vysokých tatrách, čo bude ešte ťažšie, ako samé UTMB. Tak som sám zvedavý, ako mi pôjde jesenná a zimná príprava.
Si na úrovni, kde športovci často už získavajú sponzorov a prestávajú sa starať o náklady. Oslovili už nejaký sponzori aj Teba? Vedel by si si predstaviť behať profesionálne?
Osobne si viem skôr predstaviť, že budem behať poloprofesionálne. Viac mi vyhovuje to, že si viem na seba zarobiť sám a tak ak raz príde nejaké zranenie po ktorom nebudem vedieť ďalej behať súťažne, nič sa nedeje a budem vedieť fungovať ďalej. V mojom tréningu často behávam v náročnom a nebezpečnom prostredí, kde pri kumulovanej únave z tréningu sa môže človek ľahko zraniť pri nejakom páde.
Vo svojich blogoch si veľmi detailný vo výživových ale aj biologických detailoch. Študoval si výživu či biológiu profesionálne, alebo je to len vášeň a nutnosť pri tvojom náročnom hobby?
Nemám žiadne lekárske vzdelanie. Je to skôr moje hobby, vďaka čomu sa viem v tréningu neustále posúvať vpred.
Bežal si takmer len na géloch, čo je pri takýchto vzdialenostiach dosť nezvyklé. Predsa len, stále vlastne bežíš na glykogéne, čo je ťažko udržateľný zdroj energie v porovnaní s tukom v tele. Budeš experimentovať s gélmi aj naďalej?
Bežal som na cukrových géloch hlavne preto, aby som nemusel čerpať z glykogénu. Svaly fungujú iba na cukre, ako na svojom jedinom zdroji energie. Po Trail des Roches som povedal, že prechádzam na gély počas pretekov a za tým si stojím. Vidím v tom pre mňa iba výhodu. Akurát ich ešte doplním sušeným ovocím, no to bude iba doplnok.
Si frutarián a predsa si sa dal na gély. Nie je to trochu proti Tvojim vlastným zásadám? Keby som bol vegánom, neviem či by som si vedel ja ospravedlniť kde tu nejaký steak pre potrebu získania viac proteínov. Neviem. Ako to vnímaš Ty?
Fruitariánom som sa stal iba z jediného dôvodu a tým je zvýšenie mojich športových výkonov. Pochopil som, že príroda pre človeka nevymyslela stravu, na ktorej by mohol rýchlo behať 100 a viac kilometrov po horách. Takéto vzdialenosti totiž ani nám ľuďom, ani iným živočíchom na tejto planéte nie sú prirodzené. Zvyšok otázky radšej nebudem komentovať.
Chystáš sa na Nízkotatranskú stíhačku. Myslíš, že sa natrápiš viac ako pri ŠT? Predsa, beží sa v dvojiciach, preteká sa od prvého momentu kvôli vypadávačkám…
NTSka je určite náročnejšia nielen pre svoje vyššie nastúpané metre, ale aj pre kamenistý podklad. Svaly dostanú rovnaký náklad, ako keby sme behali po asfalte. Čo sa týka náhlenia, aby sme s Maťom stihli v polke trasy prvú polovicu štartového poľa sa vôbec nebojím. Nemyslím si, že aj pri našom voľnom tempe bude veľa dvojíc pred nami.
Ktoré preteky máš na zozname ako “musím skúsiť”?
Mám v hlave dva hlavné preteky, ktoré chcem absolvovať v čo najlepšom čase: Hardrock100 a Tor des Geant. Zvyšok už nechám na voľnom priebehu a osudovom samovýbere.
Nelákajú Ťa multidenné preteky ako Marathon des Sables, Jungle Race a podobne?
MDS sledujem, no tam dominujú domáci arabský súťažiaci a v našich podmienkach si neviem veľmi predstaviť sa dostatočne dobre pripraviť na danú horúčavu. Aj keď v týchto dňoch je u nás teplo skoro ako na Sahare 🙂 Jungle maratón je už iná kapitola. Tam by som si rád popretekal, keďže niečo cez dva roky som v džunglách amazónskeho pralesa dosť intenzívne trénoval. No na to by som už potreboval pomoc sponzora.
Ak by si mohol pár vetami odporučiť ľuďom, ako začať a postupne zlepšovať ich výkon v trailovom behaní?
V prvom rade, nepodľahnúť hneď momentálnemu „Ultra ošiaľu“. Pridávať tréningové dávky postupne a v rozumnej miere tak, aby ich telo stihlo vstrebať. Osobne som sa za tie tri roky naučil, že nikde sa človek nedostane tak, že bude chcieť pri ultra hneď všetko. Vytrvalosť sa buduje pomaly a chce to čas. Veľa času. Podľa športových lekárov trvá až 10+ rokov, kým vo svaloch začnú prevládať pomalé svalové vlákna a pokiaľ nezískajú dostatočnú pružnosť, že sa už nebudú toľko mikroskopicky trhať po dlhých výkonoch. Osobne pravidelne behávam od svojich 15. rokov a závodne na dlhších vzdialenostiach posledných 10 rokov, no stále mám ešte pred sebou veľa práce. Čiže, ak niekto začal behávať 5-20km 3x do týždňa pred dvoma-troma rokmi, tak nech rovno zabudne na 50+ km preteky a radšej nech sa postupne zlepšuje v horskej 10tke, 20tke, 30tke, či si raz za rok skúsi horský maratón. Ak si niekto myslí, že nie je problém odchodiť 100km horský ultra s tréningom 50km/týždeň, tak jeho telo mu dá určite vedieť opak. Veď aj na takú chôdzu po kopcoch na 100+km sa treba poriadne pripraviť, aby človek mohol daný šport vykonávať aj viac, ako dva-tri roky a potom zvyšok života žiť s chronickými zraneniami.
Ďakujem za Tvoj čas a veľmi dúfam, že budem o Tebe počuť z domovských ale aj zahraničných pretekov častejšie a budem mať o čom písať. Drž sa!