Berte si topánky, ktorým veríte – rozhovor s Danielom Paľkom o Marathon des Sables

Berte si topánky, ktorým veríte – rozhovor s Danielom Paľkom o Marathon des Sables

Naposledy upravené 30/10/2019. Upravil Ivan.

Ahoj Daniel, vďaka, že si si našiel čas. Prvorado, blahoželám k vynikajúcemu výsledku na Marathon des Sables 2016 – 131. v celkovom poradí z takmer 1200 štartujúcich.

Ako dlho behávaš ultra behy?

Ja ich nebehávam (úsmev). Prvý “normálny” maratón som zabehol až na Antarktíde počas Antarctic Ice Marathon 2013 (pozn. Daniel skončil na 3. mieste v maratóne a taktiež na 3. mieste v 100 km ultra). Druhý bol na Severnom póle a tretí až na MdS. Dovtedy len v rámci triatlónov. S nimi som začal tak pred 10-12 rokmi.

Z pohľadu náročnosti, je pre teba teda ľahšie skončiť Ironmana ako zabehnúť 100 km? Časovo to môže byť približne to isté, nie?

Určite triatlón či Ironman. Aj keď, 100-ku som bežal vlastne len raz na Južnom póle, takže to sa fakt ťažko porovnáva.

Na MdS sa ale beží aj 84 km úsek, čo v tých podmienkach hravo korešponduje s bežnou stovkou.

To bolo ale úplne niečo iné. Na Južnom póle sa behá 10 km kolečko. Keď som mal po tom štvrtom už dobrý náskok, vedel som v stane vždy trochu vydýchnuť pred ďalším. Na Sahare to bolo bez prestávky. Tam som si za celý čas nesadol a neoddýchol.

Bežal si teda pocitovo, alebo podľa nejakého vopred načrtnutého plánu?

Za tie roky sa dobre poznám. Viem aké mám tepy, kedy musím niečo jesť, kedy piť, koľko vydržím nepiť, ako rýchlo viem ísť v akom teréne. To bol celý plán. Držať sa toho čo viem, že funguje pre mňa a užiť si to ako sa len dá.

Skúšal si niekde u nás trénovať behanie v piesku, aby si simuloval prostredie tam?

Skúšal. Ale pochopil som, že piesok a piesok je rozdiel. Skúšal som behať v Senci na pláži. Ten piesok je tam dobrý – sypký, prepúšťa a s balistickou vestou na sebe som mal pocit, že to trochu natrénujem. No to je úplne niečo iné. Či v Senci, alebo ako Peťo (pozn. Vabrousek) skúšal v Izraeli, pod tým plytkým prašanom je pekne tvrdý piesok. Na Sahare skočíš a si po kolená v piesku. Žiadne podložie. Tam sa prejavila moja váha. Tí čo ozaj závodia vážia okolo 50-60 kíl, ja s mojimi takmer 84 kilami som išiel aj štyridsať čísiel dolu do piesku.

Marathon des Sables 2016 - 13

A čo teplo. Skúšal si sa na to nejako pripraviť?

Nie, to sa nedá.

Neskúšal si ani behať v saune alebo v prekúrenej miestnosti?

Saunu nemám a neviem ako by sa tvárili v posilke, keby som tam začal tlačiť pás do vnútra. To teplo sa nedá nasimulovať. Teda, teplo ešte hej, ale tú vlhkosť už nie. No a tá je problém. Na jednej strane pomáha, človek ostáva suchý, na druhej hrozne dehydratuje.

Ako to bolo s tvojou prípravou vybavenia a jedla?

Matematiku mám rád a celý MdS bol vlastne dobre naplánovaný projekt. Vedel som, čo mať na sebe a zo sebou, koľko budem potrebovať jedla, koľko pitia… aj keď tam sa moje plány hodne prerátali.

Predpokladám, že najväčší problém bola voda.

Po tretiu, najdlhšiu etapu som bol v pohode, stačila mi. Navyše, tým že som bežal v prvej polovici pola, na kontrolných stanovištiach som vždy našiel trochu vody v odhodených flašiach tých najrýchlejších bežcov. Tými som sa dokázal trochu zvlažiť, opláchnuť a svoju vodu použiť len na pitie. Na štvrtej, dlhej etape mi však na 78. kilometry došla voda a posledných 6 km bolo peklo. Mžiky pred očami, závrate… tam som si siahol na úplné dno. A stratil som hodinu a pol. To mi možno potom chýbalo na umiestnenie v prvej stovke. Tak to v pretekoch chodí. Ale úprimne, nepochopil som to s tou vodou. Rovnaké množstvo pre človeka vážiaceho 50 kg a vážiaceho 120 kg je proste nezmysel. Potom to musia držať v sebe soľou a idú z jedného prúseru do druhého.

Že je voda na prídel ešte aj v tábore po dobehnutí bolo už priveľa. Rovnosť je jedna vec, ale neprihliadať na to, že šesťdesiatkilový Marocký závodník, alebo päťdesiatkilová baba majú omnoho menšiu spotrebu ako 120 kilový Fín, je proste dosť mimo.

Práve preto, mnoho ľudí podľahne tlaku organizátorov jesť pravidelne solné tablety. Ako to bolo u Teba, jedol si ich tiež?

Za tých mnoho rokov sa poznám a mám skúsenosti. Na rozdieľ od mladých neskúsených bežcov viem, že tablety primárne rozbijú žalúdok a sekundárne, zadŕžajú vodu v tele. To pomáha síce proti dehydratácii, ale keď nemáš vychytané ako pôsobia na teba, zrazu zistíš, že ti opúchajú nohy a po dni-dvoch už nevieš obuť tenisky. Po púšti je kopec rozhádzaných vložiek z topánok, ktoré pretekáry vyberajú v snahe vytvoriť nohám priestor v čoraz menších teniskách.

Poznám veľmi dobre. Stalo sa mi presne to isté na MdS 2012.

Nenútili ťa však organizátori, aby si ich jedol? Nás myslím aj kontrolovali, či ich do seba hádžeme.

Robili tlaky, jasné, ale nikto ti to do žalúdka nenatlačí.

Čo si jedol? Na čo si vsadil?

V tomto som si nechal poradiť kamarátmi a mal som veľa rôznych vecí. Ja aj Peťo milujeme jesť a tak sme si vliekli dosť jedla navyše. Ale za ten komfort to stálo. Sušené hovädzie mäso, tvaroh, kozmonautické jedlo čo všetko chutí rovnako, energetické tyčinky, čokoládky. Na pitie ionťák a regener do cieľa. Ionťák mi však došiel na tej dlhej etape a tak som pil zvyšok pretekov namiešaný regener. Čistú vodu nedokážem počas výkonu piť, tak mi nič iného nezostávalo.

Marathon des Sables 2016 - 22

Na aké oblečenie si vsadil? Na aké tenisky a ponožky?

Daniel Palko - Marathon des Sables 2016 - topanky Ja behávam v Mizuno. Poznám ich, sedia mi najlepšie. Jediná chyba bol výber z trailovej rady – tie drapáky rozbíjali duny, čo nebolo dobré. Na ne som si nechal našiť suchý zips v profi obuvníckej dielni, aby som nemal problém ako mnoho ľudí, ktorí to len nalepili a potom im to tam odpadávalo. Neznášam amatérsku robotu a bol som sťastný, že som sa na to nevykašlal. Fungovalo to stopercentne.

Ako ponožky som mal dlhé kompresné podkolienky a tie boli super. Pomáhali s kompresiou a tiež ako ochrana proti piesku. Perfektná voľba! Oblečenie som nechal otestovať Petrovi a vybral som si to isté. On má omnoho viac skúseností, vie na čo dávať pozor a po rokoch viem, že keď niečo odporučí, nemusím to riešiť. Maximálne použijem o vrstvu niečoho menej či viac. Ale v podstate štandardné vybavenie, nič špeciálne alebo vyrábané na mieru.

Čo batoh? Vyberal si s Petrom vlastný, alebo vsadil na originálny MdS?

Zobrali sme si tie ich. Proti balistickej veste z tréningu, ale aj proti klasickým batohom čo som skúšal to bolo super. Kluci to majú dobre vymakané! Jediný problém bol, že sme ich neskoro objednali a prišli len pár dní pred odletom. Nebol čas ich testovať, všetko som skúšal za pochodu.

Marathon des Sables 2016 - 17

Skúsme teraz niečo o samotnom behu. Bola prvá etapa šok ako pre väčšinu ľudí, čo tam prídu po prvý krát?

Prvý deň bol brutál. Dokonca predlžovali jej celkový limit o dve hodiny. Inak by polovica pretekárov vypadla hneď prvý deň. Na treťom kilometry sme vbehli do dún a ostali v nich 15 alebo 16 kilometrov. Ku koncu tak fúkalo, že napriek len odokrytej malej časti okolo kolien som mal pocit, akoby ma pieskovali.

Na fotkách ale vidieť, že ani tvár si nemal zahalenú, ako väčšina bežcov. Nevadil Ti ten piesok?

Nikdy nebehám s krytím tváre. Ani na Antarktíde som nebehal. Ľudia nerozmýšľajú. Vzduch z tela je teplý, keď vydýchnu hneď sa zchladí a je z neho ľad. No a ľad na tvári na ktorú fúka vyťahuje ešte viac vlhko, vietor to dobieha a problémy sú na ceste. Preto tam toľko ľudí má omrzliny.

Na Sahare by ale také chladenie nebol problém, práve naopak.

Tam všetko okamžite vyschne, takže chladenie by tak či tak nebolo. Pri športe je krytie tváre úplná hlúposť, len bráni dýchaniu. Pri chôdzi, jasné, ale nie pri behu. Mne to krytie proste nesedí.

Čo si robil po skončení každej etapy? Predsa, keď skončíš po 4-5 hodinách, zvyšok dňa je ešte dlhý.

Štandardné veci. Prídeš do tábora kde stan ledva stojí. Treba ho najprv upraviť, zakotviť – používali sme vrecia na záchod naplnené pieskom, lebo zohnať kamene nebola sranda – spraviť si jesť, piť… Ja milujem strečing a tak som ešte vždy hodku rozťahoval stuhnuté svaly. Čas tam dosť letí.

Marathon des Sables 2016 - 15

Nemusel si chodiť do medického stanu na ošetrenia?

Našťastie som nemusel, lebo tie fronty tam boli šialené. My sme sa s Peťom navzájom vymasírovali, poprepichol a ošetril som si malé pľuzgiere a medikom sa vyhýbal oblúkom. Iba párkrát som tam zbehol hneď po skončení etapy, zmyť špinu z nôh vodou, ktorú tam mali k dispozícii.

To som sa chcel aj spýtať. Väčšina ľudí tam trpí hroznými otlakmi. Ty nič?

Takmer nič. Zopár maličkých, ale úplne neproblémových. Ešte mi zliezli dva nechty no inak musím povedať, v tomto smere úplná pohoda. Stačilo tie krpaté vždy prepichnúť, vydezinfikovať a na druhý deň boli ok. Peťo bol na tom ešte lepšie.

Pripravoval si si nohy vopred, alebo ich nejako špeciálne ošetroval každý deň?

Natieral som si ich každé ráno pekne vazelínou. Pôvodne som mal v pláne začať ju používať pár týždňou vopred, ale plány a realita sa stretli až v prvý deň pretekov. S Peťom sme vybalili neotvorené balenia a obom nám bolo jasné, že sme obaja na to zabudli.

Takže zvyšok dňa si venoval jedeniu a relaxu. Čo v noci. Dokázal si spať a nazberať silu do ďalšieho dňa?

Bolo to ťažké. Večer pri zaspávaní bolo ešte horko, nedalo sa spať a nad ránom zasa kosa. Keďže musíš šetriť na váhe, spacák ktorý som mal bol tenký a tak miesto poriadneho spánku som nad ránom drkotal. O oddychu v noci sa teda moc hovoriť nedá.

Pomohol Ti aspoň ten oddychový deň po najdlhšej etape?

Nie, to bolo úplne zlé. Doľahol na mňa nedostatok vody z predchádzajúceho dňa, celková dehydratácia a únava, pri ktorej už nevieš oddychovať. Posledná etapa bola po tomto dni naozaj veľmi ťažká.

Marathon des Sables 2016 - 10

Asi si neabsolvoval niekedy predtým multidenné preteky, že?

Nie, ako som vravel, nikdy som poriadne ani nebežal normálny maratón, okrem tých na póloch. Nie to ešte multidenné preteky.

Čo ťa zaskočilo najviac na MdS?

Dosť som odflákol prípravnú časť a to, získať dostatok informácií o pretekoch. Práve sme odlietali na pól s Peťom keď sa bežal MdS 2015. Videli sme nejaké zábery na internete. A my hneď, že to musíme skúsiť aj my. A tak sme sa prihlásili. Na fotkách boli ľudia ako jedia spoločne v stanoch, pohoda, úsmevy… že to by mohlo byť. Na moje veľké prekvapenie som tri mesiacov pre pretekmi zistil, že jedlo si počas pretekov ťahám sám a zrazu začal stres – naplánovať jedlo, zistiť koľko čoho, ako sa baliť… no, trochu dosť som tú prvú fázu preflákol.

No a zistenie, že voda je na prídel ešte aj v tábore po dobehnutí bolo fakt priveľa. To ma vytočilo. Rovnosť je jedna vec, ale neprihliadať na to, že šesťdesiatkilový Marocký závodník, alebo päťdesiatkilová baba majú omnoho menšiu spotrebu ako 120 kilový Fín a podobne, je proste dosť mimo. Keby to malo byť fér, tak aspoň nejako pomerovo k váhe, ale nie takto. To zvýhodňuje domácich a malých neporovnateľne.

Marathon des Sables 2016 - 12

A potom, keď mi ráno o piatej začali Berberi baliť stan nad hlavou, bol som už nasratý. Hlavne po zistení, ako “neúmyselne” balia stany od konca dopredu. V tých boli zhodou náhod práve Marockí bežci. Tie nechali teda stáť o hodinu-dve dlhšie. To ma fakt vytáčalo. Dokonca ani na poslednú etapu, kde sme štartovali v TOP200 o dve hodiny neskôr ako ostatní nám nenechali stan dlhšie a tak sme sa tam do desiatej piekli na slnku. Marockým bežcom to „náhodou vyšlo” a stan im zobrali tesne predtým. To som už na nich vyletel, aj keď oni s tým asi moc nemali čo robiť.

Čo by si ľuďom po vlastnej skúsenosti odporúčal? Také ozaj praktické, čo ťažko nájdu na oficiálnych stránkach MdS…

Tak takých mám zopár. Niektoré by sa asi nepáčili organizátorom, ale napíš to, nech ľudia vedia.

  • Ak chcete jesť solné tabletky, testujte ich mesiace popredu nech viete ako sa vaše telo chová. Ak puchnete, nedajte sa do nich natlačiť ani organizátormi. Dehydratácia je jedna vec ale nohy ktoré sa nezmestia do tenisiek či žalúdok čo nič nechce prijať, druhá. Niekde som čítal nedávno, že škoricá, zázvor a feferóny majú podobný efekt ako solná tabletky, skúste po tom pátrať, možno nájdete niečo omnoho lepšie a menej nebezpečné.
  • Berte si topánky, ktoré poznáte a veríte im. Hladšia podrážka je lepšia, ale bacha, je tam kopec kamenných plání, takže žiadne šlapky. A suchý zips na návleky si určite nechajte našiť, nie nalepiť. Lepidlo pri tých horúčavách nedrží.
  • Ak používate návleky so zipsom, po dobehnutí zips navlhčite. Bez toho sa nedá normálne rozopnúť a od nervov ho ľahko zničíte. Ako Peťo.
  • Vyberajte si jedlo, čo dokážete jesť 6 dní aj na nestabilný žalúdok. Viacero druhov, aby ste mali vždy šancu si niečo vybrať.
  • Pripravte si ionťáky a regenery vopred. Ako pri jedle, rôzne chute lebo piť niečo rovnaké 6 dní je hardcore. A kto hovorí, že mu to nevadí, nech skúsi doma piť dva dni len jednu vec. Kto sa nezgrcá má môj obdiv.
  • Telo lepšie funguje, keď dostanete niečo teplé ráno do žalúdku. Preberie sa. Na to však treba viac variť, mať viac tabliet, vláčiť väčšiu váhu. Kolíky zo stanov sú horľavé. Odskúšal som. Na rozdiel od “nehorľavého” dreva z púšťe sú kolíky super pomoc. Viac snáď nemusím dodať.
  • Ak fajčíte, alebo ak aj nie, tabak a papieriky vám tam doslovne môžu zachrániť život. Nie tým, že ich budete fajčiť sami, ale že niekto iný ich bude chcieť. A vy zasa niečo čoho máte sami nedostatok. Ani tu viac asi nemusím dodať.
  • Kompresné podkolienky su super ochrana proti piesku. Skúste ale viacero modelov vopred. Nie je kompreska ako kompreska.
  • Keď fúka spredu, nájdite si niekoho rovnako silného a spýtajte sa, či môžete bežať za ním. Alebo ponúknite striedanie. Vietor na púšti je niekedy brutál vyčerpávajúci.
  • V dunách skáčte do šliap vytvorených tesne pred vami – menej sa to zabára, šetríte viac energie.
  • Kamenná polia sa zdajú byť často nebežateľné. Musíte si nájsť svoj rytmus. Potom to ide. Číme menej času strávite na trase, tým lepšie.
  • No a posledné – veľa behajte v príprave. Tie záťaže musíte mať v nohách. Jedna vec je zabehnúť 20 km. Úplne iná zabehnúť 35 km, na druhý deň 42 km, na ďalší znova a znova. Ak telo na to nepripravíte, bude to veľmi bolieť. Alebo nedokončíte.

Marathon des Sables 2016 - 19

Perfektné! Určite to mnohým pomôže. Vďaka.

A už len dve otázky na záver.

Myslíš, že majú šancu bežci od nás na umiestnenie v prvej desiatke?

Muži asi nie, sme moc veľký a nezvyknutý na tie podmienky, ale ženy definitívne. Také, čo majú skúsenosti s extrémom a sú rýchle. Alebo rýchlochodci, keď si udržia vysoké tempo, ale určite nie na prvú desiatku.

Išiel by si na MdS opäť?

Už nie. Nie preto, že by to bolo tak zlé, ale neviem, čo by som tam ešte mohol dosiahnuť. Času je najmenej, to ho radšej venujem niečomu inému zasa.

Vďaka moc Dano za tvoj čas a dobré rady. Držím palce v ďalších extrémnych výzvach. Určite o nich rád potom znova napíšem.

Foto: Archív Daniela Paľka

Jde o neuvěřitelně těžký závod – rozhovor s Petrem Vabrouškem o Marathon des Sables

Jde o neuvěřitelně těžký závod – rozhovor s Petrem Vabrouškem o Marathon des Sables

Naposledy upravené 29/10/2019. Upravil Ivan.

Ahoj Petře, vďaka, že si si našiel čas na tento rozhovor. Pred pár týždňami si v 32. ročníku Marathon des Sables dobehol na fantastickom 21. mieste. Blahoželám!

Díky.

Ako si sa na preteky pripravoval? Predsa, v Čechách sa ťažko simuluje púšť a 50°C. Mnohí si vytvárajú v domácich podmienkach tepelné komory, behávajú v saune, alebo v mnohých vrstvách oblečenia. Ako Ty?

Připravoval jsem se doma ve Zlíně. Jen přes Velikonoce jsme vyrazili na dovolenou do Izreale, na jih k Rudému moři. Tam jsem si zaběhal i na slunci a v relativním teple. Ve Zlíně jsem si zkoušel domluvit trénink v místních slévárnách, sklárnách nebo kovárně. Nakonec z toho ale vždy sešlo díky přísným bezpečnostním předpisům nebo nevyhovujícím podmínkám pro běh (prostor, prašnost…). Takže mi zbyla jen ta sauna. Chodil jsem tam ve veřejných hodinách, takže moc pohybu jsem tam vykonávat nemohl. Vrstvy oblečení tento problém neřeší. Horko v extrémních závodech působí úplně jinak…

Petr Vabrousek - Marathon des Sables 2016 - 7

MdS patrí podľa mnohých medzi najnáročnejšie pešie preteky. Nie kvôli terénu, ale extrémnym horúčavám a viacdennosti, kedy telo nie je schopné zregenerovať a už musí podávať ďalší výkon. Ako po tak dlhej športovej histórii hodnotíš z hľadiska náročnosti MdS Ty?

Jde o neuvěřitelně těžký závod. Klimatické podmínky i terén po kterém se běží jsou extrémní. Příděly vody omezené. Jídlo a vybavení také, protože si vše na celý týden musí každý nést na zádech v batohu. Únava se zde sčítá mnohem výrazněji, protože regenerace po etapách v horkém odpoledním bivaku ani v hodně chladné noci moc nefunguje.

Petr Vabrousek a Daniel Palko - Marathon des Sables 2016

Pre iDnes si povedal, že najväčšou výzvou bol nedostatok vody. Tá sa neprideľuje na základe veľkosti či váhy pretekára, ale rovnakým dielom každému a obmedzene. A tak 50 kg Marocký pretekár disponuje rovnakým množstvom, ako trebárs Ty, so svojimi 80 kg živej hmotnosti. Z pohľadu potreby jedla, to muselo byť podobné. Čo si si zo sebou niesol a čo si počas pretekov jedol? Bolo to v porovnaní s inými pretekmi veľmi iné?

Nesl jsem si zhruba dvojnásobek kalorií oproti pořadateli doporučenému minimu (Poznámka: 2500-3500kCal/deň). Díky tomu jsem deficitem energie netrpěl, ale zase jsem měl o cca 2-3kg těžší batoh. Problém byl naozaj spíše s vodou, protože té bylo při mé váze a výkonu jednoznačně bylo málo. Jedl jsem dehydratovaná jídla, tyčinky Voltage, Just Fruit a DeNuts. K snídani byly kaše B4 a hořká čokoláda s čajem. S jinými závody (triatlony, horské ultra,…) to bylo zcela nesrovnatelné. Na těch jsou k dispozici občerstvovačky s dostatkem pití i dalšího občerstvení, vše lze průběžně doplňovat. Tady byla skutečně jen čistá voda v omezeném množství.

Petr Vabrousek - Marathon des Sables 2016 - 6

Čo Ti na pretekoch prišlo najťahšie a čo naopak omnoho ľahšie, ako si predpokladal?

Nejtěžší byla má hmotnost. Díky ní jsem se v pasážích s hlubokým pískem bořil více, než soupeři a také znamenala větší míru dehydratace. Těžší batoh by tolik nevadil – to jsem vyvážil větší silou. Většina soupeřů v top 50 měla mezi 50-65kg… Lehčí zhruba o 1kg denně byl postupně i můj batoh 🙂

Spomínal si, že na štarte dlhej etapy (Poznámka: TOP50 pretekárov štartuje do najdlhšej, 84,3 km etapy, o 3 hodiny neskôr, ako zvyšok pretekárov) si si to uvedomil najviac. Viem si živo predstaviť, že si v TOP50-ke vyzeral ako „tatranský nosič” s vibramkami, proti baleťákom v cvičkách. Poznám ten pocit, aj keď o TOP50 na MdS sa mi ani nesnívalo 🙂

Ako profesionál si zvyknutý ísť nadoraz. Musel si siahnuť hlboko do rezerv aj na Sahare?

Na hraně jsem byl v každé etapě. V daných podmínkách tomu neunikne nikdo. Pokud zpomalíte, bude na vás slunce a písek působit o to déle. Je to úplně jiný způsob zátěže, než na který jsem zvyklý. V cíli každé etapy mi trvalo zhruba hodinu až dvě, než jsem byl schopný začít trochu fungovat a upravovat náš bivak do obyvatelného stanu (zatížení plachty na návětrné straně pískem nebo kameny, vybrání kamenů zpod koberce, sběr dřeva na vaření).

Petr Vabrousek - Marathon des Sables 2016 - 11

Predpokladám, že si si vyberal výstroj podľa svojich dlhoročných skúseností a tiež odporúčaní bývalých účastníkov MdS. Si ako sponzorovaný profesionál povinný nosiť len značky svojich sponzorov, alebo si môžeš vybrať aj iné? V akých teniskách a výbave si bežal MdS?

Svým sponzorům jsem absolutně věrný. Všichni se mými sponzory stali až poté, co jsem si jejich produkty sám zvolil jako ty, které mi nejvíc sedí napříč dalšími značkami. Takže jsem vybíral mezi modely Asics a s ohledem na svršek jsem se nakonec rozhodl pro model Runnergade Plasmaguard. Volba to byla skvělá – jako jeden z mála jsem po celý závod nemusel navštívit lékařský stan. V kombinaci s kompreskami FXC od SLS3 a návleky WAA zůstaly má chodidla ušetřena od větších problémů s puchýři. Jen podrážka byla možná příliš agresivní a příště bych volil nějakou hladší. Pasáží s hlubokým pískem bylo více, než jsem čekal. Oblečení, spacák i batoh jsem volil od WAA, kteří se na vybavení pro tento typ závodů specializují.

Petr Vabrousek - Marathon des Sables 2016 - 4

Trochu odbočím od MdS teraz. Podľa tvojej výsledovky by som povedal, že cesta Ti sedí lepšie ako trail. Neláka Ťa skúsiť si viac “mimo cestných” pretekov? Bol Antartic Ice Marathon a MdS oťukávaním možností – z extrému do extrému?

Cestu nesnáším, trail miluji. Na asfaltu nikdy netrénuji. Všechny ultra, které jsem zatím absolvoval byly mimo cesty (Beskydská 7, Horská výzva v Jeseníkách a na Šumavě, 100km na Antarktidě a teď MdS). Pro účast na MdS jsem se skutečně rozhodl po všech polárních závodech. Byla to možnost vyzkoušet si na vlastní tělo úplně opačný extrém.

Posledné roky behávaš viac ultrapretekov. Ktorá vzdialenosť Ti sedí najlepšie?

To se nedá říct, ultraběhů jsem si vyzkoušel jen pár. Vzhledem k tomu, že mám za sebou zhruba 170 Ironmanů, které mi obvykle zaberou něco mezi 8-9 hodinami, tak by se mi nejvíce dařilo asi i v podobně dlouhých běžích. A možná čím delší, tím lepší, ale na testování svých dalších možností se v tomto směru zatím nechystám.

Uvidíme. Hovorí sa, že ultrabehanie je návykové… 🙂

Záverom. Povedzme o dvadsať rokov. Plánuješ stále športovať vo veľkom, alebo sa tešíš, ako raz začneš robiť úplne niečo iné? Povedzme ako Daniel Paľko, len cestovať a užívať si preteky pre ich atmosféru, nie pre nutnosť súťaženia?

Už teď si sport takto užívám a vlastně tomu tak vždy bylo. Samozřejmě, že v okamžiku kdy zazní statrovní výstřel, jdu do toho naplno a snažím se o co nejlepší výsledek. Nicméně, závody si už léta vybírám i podle toho, kam se chci podívat nebo kde si mi nejvíce líbilo. V tom bych rád pokračoval i za těch 20 let…

Petr Vabrousek - Marathon des Sables 2016 - 21

Vďaka Petře a hodne zdaru do ďalších výziev!

Díky také.

Foto: Archív Daniela Paľka

8 kníh ktoré by každý trailový bežec mal čítať

8 kníh ktoré by každý trailový bežec mal čítať

Naposledy upravené 21/03/2022. Upravil Ivan.

Milujem behanie a milujem čítať knihy o behaní. Alebo počúvať. Dodávajú mi motiváciu, často nápady na miesta a akcie, kde by som chcel raz behať aj sám.

Cez knihu som sa vlastne dostal aj k behaniu samotnému.

Raz som náhodne začal čítať knihu o extrémnych expedíciách Sira Ranulpha Fiennesa, Beyond The Limits. Okrem iných ľudí bol v nej spomenutý aj Fiennesov dlhoročný priateľ, lekár, bežec a extrémista Mike Stroud.

Stroud napísal zasa knihu Survival Of The Fittest, v ktorej písal okrem iného aj o Marathon des Sables tak zaujímavo, že som tomu nevedel odolať. Slovo dalo slovo a bol som v tom. Musel som začať behať. Musel!

Knihy majú magickú moc motivovať v situáciách, kedy bojujeme sami so sebou, ale tiež otvoriť obzory, keď myslíme, že nám je už všetko jasné. Vedia nás donútiť k premýšlaniu, alebo k akcii. A častokrát len malý impulz stačí na spustenie veľkých zmien.

Vybral som 8 kníh, ktoré som čítal, ovplyvnili ma a myslím, že každý trailový a ultra bežec z nich môže mnoho čerpať. Nikdy nevieme tak veľa, aby sme nemohli vedieť viac. Tak smelo na ne.

Scott Jurek – Jedz a behaj

Scott Jurek, Jedz a behaj

Čítaj knihu >> Počúvaj audioknihu >>

Bez veľkého preháňania môžem vyhlásiť, že toto je momentálne to najlepšie čo bolo napísané (nahovorené) o ultra behaní. Napriek tomu, že to nie je kniha o behaní ako takom.

Scott Jurek je ultramaratónska legenda. Preslávil sa svojimi výkonmi, výhrami a tiež vegánskym prístupom k stravovaniu, ktorý inšpiroval státisíce ľudí po celom svete.

Trochu mu navyše pomohla aj jedna z hlavných úloch v knihe Stvorení pre beh.

To čo robil a robí on je extrém pre väčšinu z nás. Napriek tomu jeho príbeh, rady a názory motivujú viac, ako čokoľvek iné.

Žiadne zázračné gény, žiadna rodina investujúca do trénerov, nákladných sústredení, cestovania… len vášeň, skúšanie a tvrdá práca.

Nezabudni si pred čítaním či počúvaním pripraviť tenisky. Motivácia vybehnúť na teba príde určite už po pár stranách.

Julian Goater – Umění rychlejšího běhu

Julian Goater, Umění rychlejšího běhu

Čítaj knihu >>

Behať je jedna vec. Behať však rýchlo a efektívne už druhá.

Julian Goater je bývalý reprezentant Británie na 5 km a 10 km. Jeho čas na 10 km z 1982 sa doteraz drží v prvej desiatke najrýchleších Britských časov.

Každý, kto začína s behaním má po čase pocit, že je to niečo úplne prirodzené. Do veľkej miery áno. Ak však chceš behať rýchlejšie a efektívnejšie, musíš vedieť ako. Nestačí len zrýchliť tempo.

Napriek tomu, že rýchlosť sa prvorado spája s krátkymi vzdialenosťami, je potrebná aj pri tých dlhých. Inak sa beh neúmerne preťahuje a trpíme viac.

Táto kniha je plná informácií, ktoré zmenia každého pohľad na štýl behania, techniku, držanie tela, rôzne formy tréningu… na všetko. A napísaná je tak, že sa niekedy číta lepšie ako dobrý román.

Christopher McDougall – Stvorení pre beh

Chris Mcdougall, Stvoreni pre beh (Born To Run)

Čítaj knihu >> Počúvaj audioknihu >>

Každý povie, že toto je bežecká biblia. Nesúhlasím, ale napriek tomu si ju vysoko vážim.

V dobe, kedy beh bol stále len okrajovou záležitosťou, doplnkovým športom k iným športom, táto kniha priviedla a motivovala milióny ľudí po celom svete k zmene ich pohľadu.

Do akej miery je realistická, do akej je spravené umelo tak, aby bola pútavou nie je na mojom súdení.

Ja som ju miloval, dala mi novú motiváciu, otvorila nové obzory a posunula môj vzťah k behaniu do ďalšieho levelu. A verím, že zďaleka to isté nespravila len pre mňa.

Dean Karnazes – Ultramarathon Man: Confessions of an All-Night Runner

Dean Karnazes, Ultramaratonec - zpoved nocniho bezce

Čítaj knihu >>

Veľa ľudí Deana odsudzuje a neznáša. Spravil to, čo sa v komunite bežcov nenosilo a zčasti nenosí. Spravil zo svojich výkonov marketingový ťahák.

Nielenže niečo dokázal, ale začal o tom aj písať, prednášať, budovať svoju kariéru na predošlých úspechoch.

Môj pohľad? Dobre spravil! Svojim postojom sa možno dostal na okraj narcizmu, no motivoval státisíce ľudí po celom svete k tomu, aby tiež začali behať.

Kniha nedáva žiadne návody, je to len príbeh jedného bežca. Napriek tomu z nej vyžaruje sila, ktorá vie v ťažkých chvíľach pomôcť. A že tých ťažkých chvíľ pri dlhých behoch je dosť, nemusím iste zdôrazňovať.

Rich Roll – Moja cesta k ultra

Rich Roll, Moja cesta k ultra

Čítaj knihu >>

Nie je to kniha o behaní a predsa nám má silu veľa povedať.

Rich Roll je triatlét, ktorý celý svoj život zmenil až takmer v štyridsiatke. A že ho zmenil teda riadne, pochopíš už po prvej kapitole!

Ak hľadáš informácie o stravovaní, možnostiach zmeny aj v pokročilešom veku a tlačení vlastných limitov za všetky bežné hranice, nech sa páči. Toto je kniha pre teba.

Rich je extraordinárny prípad toho, že človek ani po štyridsiadke nejde ešte do starého železa. Ak nechce. Je to len vecou vôle a prístupu k životu.

Mna rozhodne motivovala a v myšlienkach stále motivuje. No a kto chce byť vegánom, nájde parádnu príručku k “zelenému” stravovaniu priamo tu.

Chrissie Wellington – Život bez hranic

Chrissie Wellington, Zivot bez hranic

Čítaj knihu >>

Chrissie je britská superhviezda. Ironmanka. Hmmm. Žena, ktorá vyhrala mnoho Ironman pretekov. Tak to znie lepšie.

Opäť, nie je to klasické behanie, no napriek tomu ju odporúčam každému bežcovi.

Pri Chrissie človek pochopí, koľko práce, sebazaprenia, bolesti a starostí je za tým, byť na špičke. Je to neskutočný príbeh človeka, ktorý až do dospelosti nijako nejavil známky toho, že by bol na niečo také stavaný. Až raz…

Lizzy Hawker – Runner: A short story about a long run

Lizzy Hawker, Bezkyne

Čítaj knihu >>

Počul si o pretekoch Ultra Trail du Mont Blanc? Rozhodne top preteky v Európe a taktiež v celkovom svetovom hodnotení.

Extrémne preteky, extrémne situácie.

Lizzy, neznáma bežkyňa z Británie, nikdy nebežala trailový pretek do roku 2005. Napriek tomu sa toho roku zúčastnila na 100 míľovom UTMB. Chcela si niečo také skúsiť. A vyhrala ho.

O rok neskôr víťazstvo zopakovala, a ďalšie tri roky za sebou opäť a znova.

Neuveriteľný príbeh ultrabežkyne nakopne predovšetkým ženy, no aj nás mužov má čím motivovať. Lizzy je naozaj výnimočná žena!

Haruki Murakami – O čom hovorím, keď hovorím o behaní

Haruki Murakami, O com hovorim ked hovorim o behani

Čítaj knihu >>

Haruki Murakami je ukážkou toho, že človek aj pri plnom pracovnom a súkromnom živote má šancu a vlastne povinnosť udržovať svoje telo v dobrej kondícii.

Je to veľmi útla a predsa obrovsky motivujúca knižôčka.

Ak aj nemáš rád šialené príbehy tohto japonského autora, kniha o behaní je úplne iná. Ľudská. A ja ju úprimne každému bežcovi zo srdca odporúčam.

Pre prvé kolo je to odo mňa všetko.

Ak máš už všetky prečítané a túžiš po ďalších, napíš mi. Rád ti odporučím desiatku ďalších. Môj zoznam je ďaleko rozsiahlejší. Bude o čom písať aj nabudúce.

Ahoj niekedy a niekde na lesných cestách či chodníčkoch. Ivan

Načo sú nám elektrolyty?

Načo sú nám elektrolyty?

Naposledy upravené 21/03/2022. Upravil Ivan.

Pri behaní sa s elektorlytmi skôr či neskôr stretne každý. Väčšine stačí vedieť, že sú potrebné, že na ich doplnenie musí piť pri dlhých behoch niektorý z dostupných produktov, ako napríklad Zero, Nuun, či iný z tzv. iontových nápojov.

Ak túžiš vedieť o trochu viac ako len toto, čítaj ďalej. Pozrieme sa spolu na to, čo to tie elektrolyty vlastne sú.

Čo sú elektorlyty?

Elektrolyty sú soly a minerály nachádzajúce sa v krvi a ostatných tekutinách nášho tela, ktoré svojim rozpadom na pozitívne a negatívne ióny vytvárajú elektrické impulzy v tele. Tieto impulzy zabezpečujú správnu funkčnosť svalov a nervovej sústavy.

Medzi šesť najdôležitejších elektrolytov patrí : vápnik (kalcium), sodík, draslík (potassium), chlorid horečnatý (horčík/magnézium), hydrogénfosforečnan (fosfor), hydrogénuhličitan (sóda bikarbóna/jedlá sóda)

Na čo potrebujeme elektrolyty?

Každý z elektrolytov plní svoju úlohu v udržiavaní rovnováhy v bunkových tekutinách nášho tela, aby nervy a svaly tela fungovali ako majú.

Pozrime sa na ne zbližšia :

vápnik

  • kľúčová zložka kostí a zubov
  • dôležitý pre pohyb nervových impulzov a k pohybu svalov
  • prispieva k zrážaniu krvi

sodík

  • pomáha kontrolovať tekutiny v tele
  • pomáha udržiavať rovnováhu elektrolytov
  • ovplyvňuje krvný tlak
  • nevyhnutný pre svalové a nervové funkcie

draslík

  • reguluje prácu srdca a krvný tlak
  • pomáha pri prenose nervových impulzov
  • prispieva k zdraviu kostí
  • nevyhnutný pre svalové kontrakcie

magnézium

  • pomáha udržať srdcový rytmus
  • pomáha regulovať hladinu glukózy v krvi
  • posilňuje imunitný systém

fosfor

  • posilňuje kosti a zuby
  • pomáha bunkám produkovať energiu potrebnú pre rast a obnovu tkanív

sóda

  • pomáha telu udržiavať zdravé pH
  • reguluje činnosť srdca

Ako získavame a strácame elektrolyty

Väčšinu elektorlytov získavame z vyváženej stravy a strácame ich potením a prirodzeným vyľučovaním (močením atď.)

Bežná prevádzka tela dokáže teda udržiavať rovnováhu bez nadmierneho ovlyvňovania.

Pri intenzívnom behaní je však situácia iná.

K úbytku tekutín a elektrolytov dochádza výrazne rýchlejšie a dočerpávanie cez stravu nie je postačujúce. Musíme preto siahať po športových doplnkoch, ako spomínaný Zero, Nuun či mnohé iné.

Pri bežnom tréningu nepresahujúcom 1 hodinu denne je telo schopné dočerpať elektorlyty zo stravy. Žiaden problém.

Ak však tréning pozostáva z viacerých hodín denne, alebo sa bavíme o pretekoch či iných vytrvalostných aktivitách, spoliehať sa na dočerpanie z jedla je minimálne nezodpovedné.

Nedostatočné dočerpávanie elektrolytov bol jeden z najbežnejších problémov maratónskych bežcov až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Preto na archívnych záberoch vidíme tak často bežcov odpadávať akoby do nich zrazu udrel blesk. Nebolo to ich menšou odolnosťou. Povedomie o elektorlytoch však do tej doby neexistovalo.

Na úbytok elektorlytov z tela pôsobí okrem zvýšenej námahy tela aj zvýšená teplota. Preto v horúcich podmienkach je ich pravidelné dopĺňanie extra dôležité.

Ako prirodzene získať elektrolyty?

Prírodné zdroje viacerých elektorlytov sú napríklad sladké zemiaky, listová zelenina (špeciálne kučeravý kel), oriešky, semiačka či klasická jedlá sol.

V hambe však nezostávajú ani banány, avokádo, špenát, či mnohé druhy fazulí.

Ako sa prejavuje nedostatok elektorlytov?

Ak nastane nerovnováha v tele, prvými znakmi sú nevolnosť, letargia, nevládnosť či zadržiavanie tekutín. Pri vyššej strate dochádza ku náhlym svalovým kŕčom, prudkému zvýšeniu srdcového tepu, alebo naopak citelnej arytmii, bolesti hrudníka, alebo zmätenosti.

Pri náročných behoch je veľmi dôležité okrem vody konzumovať aj elektorlyty nakoľko voda samotná zrieďuje ich pomer a teda nielen že telo ich vylučuje pri námahe viac ale aj tie zostávajúce sa stávajú menej koncentrované.

Ako dočerpávať elektrolyty počas behu?

Zažili ste pri pretekoch bežcov, ktorý potrebovali náhle dostať infúziu? Mnohí určite áno.

Pokiaľ sa nechcete dostať do takejto extrémnej situácie straty elektrolytov, plánujte ich prísun podobne ako prísun tekutín a jedla.

Najlepšou taktikou je kombinácia dvoch fliaš. V jednej čistú vodu a v druhej elektrolytový nápoj. Množstvo a pomer záleží od náročnosti výkonu, teplotných podmienok a tiež individuálnej predispozícii k poteniu.

Ja osobne pri bežných podmienkach kombinujem slabší Zero koncentrát s vodou 1:1. Každých 15 minút trochu pijem, na striedačku vodu a koncentrát.

Keď je horúce počasie, alebo cítim, že sa potím príliš, zarábam si silnejší koncentrát, poprípade pijem elektrolyty a vodu v pomere 2:1.

P.S.

Ľudské telo dokáže celkom dobre naznačiť, kedy je niečoho málo či priveľa. Len sme zabudli, ako tieto signály interpretovať.

Sledovať a počúvať vlastné telo je najdôležitejšia schopnosť, ktorú sa musíme naučiť. Potom z nedostatku elektorlytov či čohokoľvek iného prestáva byť veda, ale len ďalšia rutinná aktivita, ktorú pri behaní robíme.

Držte sa a do skorého videnia niekde v kopcoch!

5 tipov na zdolanie prvého trailového preteku

5 tipov na zdolanie prvého trailového preteku

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Málokto začína s trailovým behaním bez toho, aby po krátkej dobe nezačal plánovať nejaké preteky. Alebo minimálne niečo, čo chce zdolať podľa vlastných predstáv. Napríklad prebehnutie Veľkej Fatry za jeden deň.

Aby prvý pokus nebol obrovské fiasko, dal som dokopy 5 tipov, ktoré ti pomôžu s prípravou na svoju prvú väčšiu výzvu. A nezáleží pri tom, či pôjde o trailový maratón, prebeh z Devína k Bratislavskému hradu, alebo 140 km dlhý Štefánik Trail.

1. Prispôsob tréning svojmu plánu

Trénovať môžeš rôzne. Záleží, na čo sa pripravuješ. Ak je tvoja výzva horský polmaratón s minimálnym prevýšením, v príprave sa budeš sústrediť na techniku a rýchlosť. Ak je to ale vytrvalostná výzva s vysokým prevýšením, ako napríklad spomínaný Štefánik Trail, nielenže musíš nabehať týždenne veľa kilometrov, ale musíš behať aj kopce. Veľa kopcov.

Nechcem ísť do detailov, o tom niekedy nabudúce. Pointa je, že na kopcovitý trail sa nedá pripraviť iba behaním dlhých kilometrov po rovine. To ti pomôže len čiastočne. Prvé riadne kopce takú neúplnú prípravu zahodia, akoby nikdy nebola.

Prispôsob tréning čo najviac tomu, na čo sa práve chystáš.

2. Zostav si minimalistickú výstroj

Ak máš minulosť naplnenú turistikou, zabudni na všetko, čo si o výstroji vedel.

Častou chybou začínajúcich bežcov (ja sám som sa dopustil asi všetkých) je príprava výstroje podobne ako na horský výlet.

Telo znesie a tak sa do 20l batohu zmestí aj druhá fliska keby náhodou, celá lekárnička, veď stať sa môže čokoľvek, trochu viac jedla, trochu viac vody… a zrazu stojí človek na štarte s 3kg vecí na chrbte naviac.

Pri turistike to nie je až taký problém. Chrbát a nohy ozaj odnesú a je hrozne príjemné mať na výlete trochu komfortu.

Pri behu je to už iná káva. Každé polkilo navyše je obrovský výdaj energie. To čo pri chôdzi takmer nevnímame, pri dlhšom behu dáva pocit, že nosíme tehly.

Pripravuj sa na preteky s predpokladom, že všetko pôjde hladko. Pribal si navyše len to, čo naozaj nevieš predpovedať.

Napríklad, jednu vrstvu oblečenia, pokiaľ sa počasie dni pred štartom stále mení a nie je jasné, či bude cez deň 6°C, alebo to klesne na -3°C.

Nauč sa behať s minimálnym množstvom vecí navyše.

3. Spoznaj trať vopred a čo najpodrobnejšie

Väčšina pretekov má vopred známu trať. Ak nie úplne, aspoň predbežnú. To stačí.

Preštuduj si trať na mape a snaž sa zapamätať si najdôležitejšie detaily, zmeny terénu, ťažké úseky. Nezáleží pri tom, či je trať označená, alebo sa budeš navigovať po nej sám.

Podstata tejto prípravy je byť mentálne pripravený na to, čo ťa čaká. Aby si vedel, že po dvoch strmých výstupoch bude dlhá rovinka na zotavenie, aby si vedel kde máš očakávať technicky náročný terén, kde blato a kde kontrolné stanovištia.

Rozdelenie trate na jednotlivé úseky neskutočne pomáha v koncentrácii. Je jednoduchšie povedať si “teraz bežím 3km pokiaľ začnem jemne stúpať” ako “doprdele, čo ma ešte čaká, však ja už teraz nevládzem!”.

Spoznaj detaily trate preštudovaním mapy vopred.

4. Nauč sa jesť počas tréningov

Mnohí z nás pri tréningu nejedia. Nie je prečo.

Potom prídu dlhé preteky a premýšľame, čo do seba budeme po ceste hádzať, aby sme to zvládli. Neskoro.

Ak sa chystáš na dlhý beh, kde jedenie je súčasť progresu, povedzme 2 hodiny a viac, začni skúšať rôzne jedlá hneď teraz. Myslím pri tréningu. Nie teraz-teraz.

Priprav si vždy zopár kúskov toho čo si vyberieš ako to najlepšie pre seba, bližšie o strave už čoskoro, a skús jesť pol hodinu po začatí tréningu. V 15 minútových intervaloch. Vždy len kúsok, ale pravidelne.

Dokážeš to prehĺtať počas pohybu? Chutí ti to? Vieš si predstaviť jesť niečo podobné o polhodinu znova?

Na strave stroskotá množstvo bežcov.

Mne samému, nech som skúšal čokoľvek, po zopár hodinách už dobrovoľne nejde dolu hrdlom takmer nič. Okrem „gumených medvídkov“, zemiakových lupienkov, banánu či salámu. A polievky. Len tá sa v lese zháňa dosť ťažko.

Aj tie najfantastickejšie chute zrazu nechutia na vytrasený žalúdok, aj tie najšťavnatejšie tyčinky sú v suchých ústach ako piliny.

Štyri hodiny bez jedla v pohodlí domu nie je problém. V kopcoch a na nohách to problém je. A veľký.

Skúšaj rôzne obľúbené jedlá, kombinuj, hľadaj nové.

5. Trénuj svoje závodné tempo

Nikto netrénuje behaním rovnakých vzdialeností v tréningu ako sa chystá bežať v pretekoch.

Ak sa chystáš na maratón, môže to byť vôbec tvoj prvý v živote. To nie je problém.

Musíš sa však naučiť tempovaniu.

Ak chceš zabehnúť 42 km pod 4 hodiny, za hodinu musíš prirodzene zdolať viac ako 10 km. Ak bežne behávaš pri tréningu za hodinu 10-12km, vieš aký je to pocit a ako sa správa telo. Nauč sa ho počúvať.

Nepotrebuješ merať čas a vzdialenosť každých 10 minút. Pokiaľ poznáš svoje závodné tempo dobre, pocitovo budeš vedieť.

Ak chceš ísť rýchlejšie, odporúčam trénovať také tempo dlho vopred, aby si ho “cítil”. Len tak sa dokážeš priblížiť k výkonu, ktorý chceš dosiahnuť.

Nepomôžu ti hodinky ani odhodlanie, že pôjdeš rýchlejšie ako pri tréningu.

Telo je malý zotrvačník. Ak trénuješ vždy na 12 km/hod tempe, je veľmi málo pravdepodobné, že na pretekoch budeš vládať ísť 14 km/hod dlhšie, ako zopár chvíľ keď na to budeš koncentrovaný. V momente ako koncentrácia povolí, si späť v tempe, ktoré telo tak dobre z tréningov pozná.

Trénuj svoje očakávané závodné tempo a nauč sa ho “cítiť”.

P.S.

Behanie nie je veda. Je to prirodzený pohyb, ktorý sme po stáročia museli praktizovať vždy menej a menej. A tak sa teraz musíme učiť všetko odznovu.

Naši predkovia poznali terén kde lovili, vedeli koľko jedla a vody potrebujú mať so sebou, ako rýchlo môžu a musia postupovať, chápali čo nevyhnutne potrebujú a čo je celkom zbytočné.

Nám nezostáva nič iné, len sa to naučiť postupne znova. Ten proces však vie byť ozajstná zábava. Uži si to!

Do skorého videnia niekde v kopcoch.

Máš na vec iný názor? Podel sa o neho.

5 krokov k ošetreniu pľuzgierov na nohách

5 krokov k ošetreniu pľuzgierov na nohách

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Behanie a pľuzgiere patria k sebe. Pri trailovom behaní to platí obzvlášť. Nerovný povrch, voda, blato, kamene. Každý krok naša pokožka na nohách trie o ponožku a vnútro tenisiek. No a tých za jeden maratón spravíme vyše 30 tisíc.

30 000 krokov!

Predstav si ten nápor na tak malú plochu nášho tela. Že sa niečo prihodí, je viacmenej vopred dané.

Je len veľmi málo bežcov, ktorí nemávajú s pľuzgiermi problémy.

My ostatní s nimi nielen musíme žiť, ale aj vedieť, ako ich čo najefektívnejšie ošetrovať. Ja jednoznačne patrím do tej druhej skupiny. Zažil som na vlastnej koži, už všetko, o čom píšem neskôr. Žiaľ. Ak patríš do rovnakej skupiny ako ja, tento článok je aj pre teba.

Kde všade sa pľuzgiere vyskytujú

Je to neuveriteľné, ale pľuzgiere sa u bežcov vyskytujú naozaj všade. Niekto zažije len tie najklasickejšie na prstoch a pätách, niekto naopak všetky. Ako napríklad ja. Nie všetky sú si však rovné. Niektoré prekážajú a bolia viac, iné menej, niektoré len pri behu, iné už pri každom kroku.

Základné rozdelenie výskytu pľuzgierov je zhruba nasledovné:

  • pľuzgiere na prstoch a medzi nimi
  • pľuzgiere na okrajoch
  • pľuzgiere pod klenbami
  • pľuzgiere na pätách
  • pľuzgiere pod nechtami
  • pľuzgiere na vankúšikoch chodidiel

Ak si o niektorých ešte nepočul, nečudujem sa. Ani ja som o mnohých nevedel, pokiaľ som ich nezazrel na vlastných nohách.

Pripravujeme sa na operáciu

Bez ohľadu na typ pľuzgierov, pri ich ošetrovaní odporúčam dodržiavať základné hygienické pravidlá :

  • vyčistíme a vysušíme povrch a okolie pľuzgierov
  • umyjeme si ruky mydlom, alebo ich dezinfikujeme gélom či alkoholom
  • dezinfikujeme ihlu, skalpel či žiletku alkoholom
  • nastriháme si na mieru náplaste, gázu a krytie

Základ pri ošetrovaní pľuzgierov, podobne ako iných povrchových zraneniach kože je, aby sme dali rane čo najmenšiu šancu chytiť zápal. Nič horšieho, ak sa z malého pľuzgiera stane veľká hnisajúca rana. Tam už končí sranda. Ak sme vôbec nejakú predtým mali.

Starý dobrý zvyk dezinfikovať ihly a nože nad plameňom nie je úplne mimo. Pozor ale! Oxid uhličitý, ktorý na povrchu vznikne a zostane, môže spôsobiť rôzne druhy komplikácií. Ak je teda oheň jediná šanca dezinfekcie, pred použitím musíme ihlu riadne utrieť do gázy či servítky.

Ošetriť či neošetriť

Ošetrovanie pľuzgierov je podmienené situácii. V strede pretekov či dlhého behu spravíme lepšie, ak necháme pľuzgier ako je a venovať sa mu začneme až v cieli. Ošetrovanie na polceste bez šance dodržiavať hygienické pravidlá, prináša väčšie riziko ako potenciálnu pomoc a úľavu. Navyše, čerstvo otvorená rana je pri behu omnoho náchylnejšia na zápal.

Malé pľuzgiere, tie o ktorých takmer nevieme že ich máme, neriešime. Ak hrozí, že nám predsa začnú znepríjemňovať život, ochranný vankúšik na priľahlom prste je dostatočná pomoc – o tom ešte trochu neskôr.

Veľké pľuzgiere po okrajoch, na vankúšikoch, na pätách či pod nechtami ošetriť musíme. Čím skôr pred nasledujúcim behom, tým lepšie. Nielenže má rana šancu na lepšie zotavenie, aj samotný leukoplast časom a teplom získava lepšiu priľnavosť.

Každý zásah do pokožky vytvára potenciálny problém. Ak nemusíme niečo otvárať a ošetrovať, necháme to na pokoji. Ak však riskujeme náhodné prasknutie pľuzgiera, zhoršenie stavu, alebo bolesti pri každom kroku, musíme sa vrhnúť na ošetrenie hneď a zaraz.

Prepichujeme a režeme pľuzgiere

Ošetrenie pľuzgiera úplne závisí od podmienok kde beháme.

Ak beháme vo vlhkom, bahnitom teréne, je lepšie keď pľuzgier prepichneme. Takto vytvárame len malú ranu a teda aj otvor pre vstup infekcie z vonku.

Bez ohľadu na to ako dobre vieme pľuzgier ošetriť, ak sa chystáme behať vo vode a blate, hrozba infekcie je stále prítomná. Musíme preto riskovať čo najmenej.

Naopak, ak beháme v suchých či horúcich podmienkach, povedzme na púšti alebo v lete v Karpatoch, prerezanie pľuzgiera je ďaleko účinnejšie.

Narezaný pľuzgier sa ľahšie vytláča a zároveň má rana lepšiu možnosť dýchať a hojiť sa.

Ošetrujeme pľuzgiere

Všetko čisté a pripravené po ruke? Začíname.

  • prerežeme pľuzgier po dĺžke stredom, alebo spravíme 2-3 diery ihlou v najspodnejšej časti pľuzgieru – gravitácia pomáha aj hnisu
  • vytlačíme tekutinu z pľuzgiera von s gázou či čistou servítkou v rukách a jemne utrieme ranu do sucha
  • dezinfikujeme ranu jódovou tinktúrou alebo Tea Tree olejom tak, aby sa dostala tekutina aj pod narezanú či prepichnutú kožu
  • vysušíme ranu a okolie suchou gázou alebo servítkou
  • prelepíme ranu pripraveným obväzovým materiálom

Teraz si to rozoberme do detailov.

Osobne uprednostňujem rezanie, keď mi to situácia dovoľuje. Také rany sa mi darí čistejšie a lepšie ošetriť. Ale ako som písal vyššie, záleží od podmienok.

Na rezanie je vynikajúca čepielka z jednorázového skalpelu, alebo pevnejšia žiletka. Použil som už aj švajčiarsky nožík či nožnice, no ten skalpel jednoznačne vyhráva.

Nástroje na pľuzgiere

Samotné rezanie je bezbolestné nakoľko pokožka je už zväčša odumretá. Stačí jemne narezať povrch, nejde o žiadnu vedu. Nerežeme ale príliš hlboko. Začneme zľahka a keď sa tekutina začne valiť von, hlbšie ísť netreba.

Rez musíme spraviť dostatočne veľký, aby otvorom mohla vyjsť von všetka tekutina a ľahko sa rana dezinfikovala.

Na prepichovanie je najlepšia injekčná ihla. Na rozdiel od klasickej ihly či „zicherky“ je dutá a po prepichnutí časť tlaku z pľuzgiera prejde jej vnútrom von. Otvor má menšiu šancu sa upchať.

Nevýhodou je, že vo vnútri ihly zostávajú zvyšky tekutiny a tak opakované používanie neodporúčam.

Ihla sa dá prefúknuť a poriadne vydezinfikovať po skončení ošetrovania ak chceme. Pre citlivejšie povahy však odporúčam vždy novú ihlu.

Ak nemáme šancu zohnať injekčnú ihlu, vyberáme z ihlí na šitie tie hrubšie. Tekutina je hustá a otvor musí byť dostatočne veľký, aby sa hneď nezapchal. Odporúčam robiť minimálne 2-3 diery. Ak sa diera zapchá počas vytláčania, opätovné napichnutie je zväčša už bolestivejšie a hojenie pľuzgieru potom problematickejšie.

Ak je diera spravené dobre, tekutina ide von takmer sama. Pozor ale, von musíme vytlačiť naozaj všetku!

Vytláčanie sa najlepšie robí so servítkou či gázou. Nielenže pomáhajú s hygienou, dávajú tiež lepšiu kontaktnú plochu na tlačenie a zároveň aj sajú vytlačené tekutinu. 3 in 1.

Po vytlačení tekutiny musíme ranu utrieť a dezinfikovať tinktúru či olejom. Odporúčam dostať čo najviac dezinfekcie do rany. Tá trocha nepríjemného pálenie, čo pri oleji je mimochodom zanedbateľné, dáva lepšiu šancu, že sa k pľuzgieru nebudeme musieť vracať. Otvárať zle vydezinfikovaný a opätovne zapálený pľuzgier je také malé peklo.

Podobne ako pri tekutine v pľuzgiere, aj dezinfekcia musí ísť všetka von a celá rana pred zalepovaním musí byť riadne vysušená. Inak leukoplast nič nevydrží a problém sa vráti po veľmi krátkej dobe.

Ranu uzavrieme vopred pripraveným krytím a náplasťami.

Všetky rohy na pripravených pásoch zostrihni do oblúku aby nedochádzalo k ich odlepovaniu.

Pásku prikladáme len s minimálnym šponovaním. To zabezpečí jej dlhšie zotrvanie na mieste a bude sa prirodzene šponovať v smere pohybu.

Teraz sa pozrieme, aké náplaste a krytia sú najlepšie.

Vyberáme obväzový materiál

Na rôzne pľuzgiere používame rôzne materiály. Záleží od miesta kde sa nachádzajú, aké sú veľké, ako ich otvárame, či sa chystáme ešte behať, alebo už len regenerovať po zničujúcom výkone.

Pokiaľ ide o malé pľuzgiere, stačí ak ich prelepíme jemnou gázou, alebo priedušnou páskou Mefix/Hypafix/Mepore a nakoniec elastickou kinesio páskou (kinesiologicko-terapeutická elastická páska).

Pri väčších otlakoch používame miesto gázy či Mefix pásky, nepriľnavé krytie Melolin. Povrch tohto krytia zabráni prilepeniu k rane a zároveň jeho savé jadro zabezpečí, aby sa vlhkosť z rany dostávala preč von.

Pásky na ošetrenie pľuzgierov

V minulosti bola najviac odporúčaná 3M Micropore páska. Už nie. Tá na rozdiel od kinetickej nemá žiadnu elastickosť. Pri dlhom zaťažení vytvára rovnaké trenie voči pokožke ako ponožka.

Kvalitou je micropore páska stále špička na prelepovanie bradaviek, či ošetrovanie povrchových rán, no na pľuzgiere, kde dochádza k neustálemu treniu a pruženiu, sú elastické pásky jednoducho lepšie.

Alternatívou ku kinesio páske je Leukotape P (zinko-oxidová), alebo hrubá elastická páska Elastikon – používaná napríklad na Marathon des Sables.

Najlepšie je odskúšať postupne všetky pásky a zostať pri tej najlepšej. Každému sadne niečo iné. U mňa zatiaľ jednoznačne vyhráva kinesio páska. A to som skúsil už všetky spomínané.

Pľuzgiere na nezvyčajných miestach

Pre pľuzgier v skutočnosti neexistuje nezvyčajné miesto. Keď si uvedomíme, že chodidlá sú vtesnané do uzavretých topánok po veľmi dlhú dobu, potia sa, dostáva sa k nim vlhko, blato, šmýkajú sa či šúchajú sem a tam, je vlastne zázrak koľko toho znesú.

No predsa sú miesta, kde je to hodne nepríjemné.

  • Pľuzgiere medzi prstami

Ak je pľuzgier malý a ani nevieme, že ho máme, neprepichujeme ho. Na priľahlý prst pod úrovňou pľuzgiera spravíme z poskladanej a zostrihanej gázy či krytia “hrbol” podobný otlaku a prilepíme ho k prstu. Týmto dosiahneme, že prsty aj pri tlačení k sebe nevytvoria na pľuzgier väčší tlak a neprasknú ho. Na prepichovanie je dosť času aj po pretekoch.

Niekedy medziprstvový pľuzgier vyčnieva, alebo zasahuje až k nechtu a smerom nahor. V takomto prípade je lepšie pľuzgier ošetriť. Je len otázka času kedy praskne a kontrolované prasknutie je za danej situácie omnoho lepšie riešenie.

  • Pľuzgiere pod nechtami

Druhé a definitívne veľmi nepríjemné miesto pre každého je pľuzgier pod nechtom. Tieto vznikajú pri opakovanom náraze nechtu o špičku tenisky (beh dolu kopcom), keď necht vytvára sústavné trenie na kožu pod ním.

V prípade, že chceme pokračovať v behaní, ktoré zahŕňa vlhko a blato, pľuzgier nesmieme prepichnúť.

Takéto pľuzgiere sa nedajú riadne vyčistiť a uzavrieť, a tak musia počkať na skončenie behania. Inak riskujeme infekciu pod nechtom. A to je potom už úplne iná bolesť.

Pravdaže, niečo spraviť môžeme. Cez špičku prsta a potom okolo prsta jemne nalepíme pásku. Tá pomôže nechtu zostať na mieste, tlmí nárazy a nevytvárať ďalšie trenie. No bolesti pri každom kroku sa rozhodne nevyhneme.

Na ošetrenie po pretekoch potrebujeme ihlu, ako na akýkoľvek iný pľuzgier. Necht je ako umelá hmota. Stačí ihlu nahriať nad ohňom (odporúčam pri konci nech sa nevytvorí spomínaný povlak na špičke) a prepichnúť vrchom necht až do pľuzgieru. Tekutina vystrekne a pulzujúca bolesť takmer okamžite pominie. Už len povytláčať zvyšky tekutiny a necht prelepiť.

Znie to nechutne? Absolútne!

Toto je typ pľuzgieru, ktorý najlepšie porieši niekto iný, najlepšie medik. Do seba-ošetrenia odporúčam púšťať sa len ak je to posledná dostupná alternatíva.

Samotný zákrok nie je komplikovaný, avšak ak pri prepichnutí prejdeme ihlou príliš ďaleko…

Je lepšie, ak prepichovanie nechtu robí niekto s jasnou hlavou a skúsenosťami.

Počul som o ľuďoch, ktorý to zvládli aj s klasickou papierovou spinkou…ale to už je ozaj iná káva.

Necht po zopár týždňoch odpadne.

  • Pľuzgiere na vankúšikoch chodidiel

Posledný a z pohľadu behania najhorší prípad, je pľuzgier na vankúšiku chodidla. Presne medzi prstami a klenbou. S takýmto otlakom behať je ozajstné peklo. Každý dopad znamená injekciu bolesti nech sme zvyknutí na čokoľvek.

Ošetriť takýto pľuzgier je a nie je problematické zároveň.

K brušku sa vieme dostať relatívne ľahko. Rezanie je tiež jednoduché. Problém nastáva pri vytláčaní, dezinfekcii a zalepovaní.

Vytláčať tieto zväčša obrovské plochy je náročné a zle ošetrená rana sa zapáli, alebo dá priestor na vytvorenie ďalšieho otlaku v priebehu prvých hodín behu.

V tomto prípade sa vyhýbame zbytočným vrstvám gázy a leukoplast lepíme priamo cez ranu.

Na bruško šľapy dopadáme tisíce ráz počas behu a nepevné podložia sa ľahko začnú posúvať, odlepovať a pomáhať tvorbe ďalším problémom.

Pri prelepovaní pľuzgiera na brušku vyťahujeme náplaste až hore na členok, aby väčšia plocha kože držala náplasť na rovnakom mieste a šúchanie zboku neuvoľnili pásku predčasne.

Na záver

Pľuzgiere patria k behaniu a ich ošetrovanie tiež. Spoliehať sa na to, že sa im vyhneme, je postoj pštrosa s hlavou v piesku. Niekto trpí otlakmi menej, niekto viac. Nestretol som však nikdy bežca, ktorý by sa im vyhýbal úplne.

Mnohé preteky nemajú medický staff ktorý by pomohol, na mnohých je zasa preťažený a nestíha, na ďalších je zasa neskúsený a viac ublíži ako pomôže. No a mimo pretekov je to úplne iná situácia.

Schopnosť ošetriť si pľuzgiere svojpomocne, patrí do základnej výbavy každého trailového bežca.

Znalosť otlakov nám nielen pomáha riešiť ich, ale zároveň dáva motiváciu k ich prevencii. Ale o tom až nabudúce.

Zabudol som na niečo podstatné? Máte iné skúsenosti, nápady a rady? Zdieľajte ich s nami. Potešíme sa.

Dynamický strečing je kráľom

Dynamický strečing je kráľom

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Od útleho detstva, nech som začal robiť akýkoľvek šport, strečing bol základným kameňom každého tréningu (vtedy sme to stále ešte volali rozťahovanie). Necítim sa byť až taký starý, no vtedy to bolo len krútenie krkom, predklánanie sa v jemných švihoch, či priťahovanie hrude k špičkám v sede. A nič sa nemenilo dlhé roky. Statický strečing bol vtedy kráľom.

Za posledné desaťročie začalo dochádzať k zmenám. Najprv tí progresívnejší tréneri pochopili, že niečo nie je s takýmto rozťahovaním svalov v poriadku, neskôr postupne väčšina. Statickému strečingu ako počiatočnej aktivite pred plným tréningom postupne odzvonilo. Dynamický strečing sa zhostil koruny.

Prvýkrát som sa s riadnym dynamickým strečingom na vlastnej koži stretol v Oxforde pred takmer desiatimi rokmi. Chodili sme na „circuits“, vysokointenzívne intervalové cvičenia, do jednej telocvične v Brooks University a tréner nás v priebehu prvých päť minút stihol nielen zahriať, ale aj porozťahovať tak, že sme mohli hneď po tom začať s plným nasadením. A to teda plné nasadenie naozaj aj bolo.

O čom je dynamický strečing

Na rozdiel od statického strečingu, kde sa dôraz kladie na pasívne udržanie natiahnutého svalu v rovnakej polohe po niekoľko sekúnd, dynamický strečing je aktívny. Svaly sa pomalými a kontrolovanými pohybmi zohrievajú a naťahujú, aby v nasledovanom cvičení podali lepší výkon. Zároveň, takýmto dynamickým prístupom stúpa tep srdca na aeróbnu hladinu a štartuje sa proces okysličovania svalov. Telo sa dostáva z módu relaxu do módu pripravenosti.

Navyše, tým že dynamický strečing v sebe spája dve činnosti, šetrí zároveň aj čas. Nie je pri ňom potrebné zvlášť venovať čas zahriatiu tela a následne strečingu. Oboje sa deje súčasne.

Je dynamický strečing naozaj lepší?

Už v roku 2005 tím v zložení Yamaguchi a Ishii z Laboratory of Human Performance and Fitness na univerzite v Hokkaido potvrdil výskumom na 11 zdravých mužoch, že 30 sekúnd dynamického strečingu prinieslo účastníkom o 13% vyššiu výbušnosť v nohách v porovnaní so statickým strečingom. Už 30 sekúnd stačilo na takúto zmenu!

Podobný výskum uskutočnený v roku 2009 na univerzite v Alberte, tentokrát s 24 zdravými ženami, potvrdil tie isté závery.

Výskum uskutočnený v roku 2006 na 30 kadetoch Americkej armády (14 žien a 16 mužov) ukázal, že dynamický strečing viedol k ich lepšej výbušnosti svalov a flexibilite v porovaní so strečingom statickým alebo úplne bez strečingu. Aby boli výsledky čo najrelevantnejšie, každý z účastníkov prešiel všetkými troma módmi. Najprv v každom z nich venoval 10 minút danej príprave, potom 1-2 minúty skľudneniu a následne sa merali výsledky na troch cvičeniach. Výsledky boli u všetkých zúčastnených rovnaké. Zaujímavosťou tiež bolo, že výsledky výkonov bez predchodzieho strečingu a so statickým strečingom boli takmer rovnaké.

Výhody dynamického strečingu

  1. dochádza k zahriatiu svalstva spôsobom, ktorý je blízky plánovanej aktivite
  2. zahrievaním a súčasným naťahovaním svalstva sa výrazne predchádza poškodeniu svalov v porovnaní so statickým strečingom „za studena“
  3. súčasné zahrievanie a rozťahovanie svalov šetrí čas prípravy na cvičenie samotné
  4. dynamický strečing je prirodzenejší pre naše telo
  5. dynamický strečing je zábavnejší

Dynamický strečing – cvičenia

  • Poklus s predkopávaním kolien do výšky (v pohybe vpred, alebo na mieste)

  • Poklus so zakopávaním piet do zadku

  • Krátke lunges

  • Krok s pritiahnutím kolena k hrudi

  • Kliky s obrátkou

  • Pochod cínového vojaka

  • Beh do strany

  • Spidermanov klik

  • Rozťahovanie hrude

  • Burpee s výskokom

Je statický strečing úplne nevhodný?

Absolútne nie! Statický strečing aj napriek uvedenému má stále svoje miesto v tréningu. Avšak nie pred samotnou aktivitou, ale až po jej skončení.

Svaly sa pri behaní či cvičení naplnia krvou, ktorá po skončení aktivity musí opäť zo svalov odísť . K tomu najlepšie pomáha dobre známe vyklusávanie a tiež statické rozťahovanie. Svaly sú tentoraz riadne prekrvené a zohriate, takže nedochádza k ich poškodzovaniu. Zároveň, táketo statické naťahovanie stimuluje uvoľňovanie nahromadenej kyseliny mliečnej zo svalov.

Čo ďalej?

Najbližie, keď sa vyberiete von behať, zahrať si futbal či do posilovne, skúste niektoré z uvedených cvičení zopár minút vopred. Každy z nich stačí opakovať 15-30 sekúnd a netreba viac ako 5-7 minút dohromady. Uvidíte, každý nasledujúci krok a pohyb bude omnoho lepší ako kedykoľvek predtým. A to je len začiatok.

Využívate dynamický strečing aj Vy? Ako sa vám osvedčil? Čo robíte inak alebo lepšie?

FOTO : www.popsugar.com

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Návrat hore