5 krokov k nájdeniu prvých trailových pretekov
Ak patríš k tým, ktorí plánujú svoje prvé trailový preteky toto leto alebo neskôr na jeseň, čítaj ďalej. Ušetrím ťa chýb, ktoré niekedy ozaj nestoja za to.
Ak patríš k tým, ktorí plánujú svoje prvé trailový preteky toto leto alebo neskôr na jeseň, čítaj ďalej. Ušetrím ťa chýb, ktoré niekedy ozaj nestoja za to.
Trailové behanie nie je klasickým behom. Nie je to len o prekonávaní vzdialenosti za najlepší možný čas, ale o prekonávaní vlastných limitov. Každý beh je nový zážitok, každé preteky novou *expedíciou*.
Mnoho bežcov prepadne pocitu, že k behaniu potrebujú dokonalú výstroj. Najlepšie tenisky, najkvalitnejšie materiály, najlepšie hodinky.
Je to rovnaká delúzia ako pri väčšine športov.
K tomu, aby človek začal s trailovým behaním, potrebuje minimum niečoho špeciálneho. A to je celá pointa tohto športu. Minimalizmus.
Ultralanovka sa beží po strmom svahu, s prevýšením 186 metrov, popod lanovku na Kolibu a potom sa oblúkom po červenej a žltej zbieha späť. Stúpanie je dlhé jeden kilometer, klesanie ďalšie dva.
Nie je to ale beh pre každého. Bežať, aj keď s prestávkami a oddychmi 24 hodín a ešte v takom prevýšení je skutočný hardcore. Avšak, je to vynikajúci testovací beh pre iné náročné podujatia.
Marathon des Sables (MdS) sa stáva populárnym už aj v našich končinách. V minulosti preteky populárne hlavne vo Francúzsku, Anglicku a USA lákajú každým rokom viac pretekárov z celého sveta. V prvom ročníku štartovalo len 10 ľudí, na minuloročnom, už 31. ročníku, viac ako 1100. Medzi nimi aj traja bežci z Čiech a dvaja zo Slovenska.
Do tohtoročného, ktorý štartuje s takmer 1300 registrovanými bežcami 7. apríla 2017, sa neprihlásil zo Slovenska ani z Čiech nikto.
Keď som začínal s vytrvalostným behaním, najviac som sa obával dlhých tréningov. Myslel som, že vzdialenosti ako maratón budú nevyhnutnou súčasťou môjho tréningu. Nevedel som si predstaviť, ako to zvádnem časovo, fyzicky a psychicky.
Keď sa mi dostal do rúk prvý tréningový program na zdolanie maratónu, myslel som, že v ňom časť chýba. Počas nasledujúcich 14-tich týždňov prípravy na deň D, bola na najdlhší tréningový deň naplánovaná 20 km vzdialenosť. Aj tá až takmer pri konci.
Pripravil som opäť päť zaujímavostí, ktoré zachytil môj radar minulý týždeň a verím, že zaujmú aj vás. Zajtra je voľný deň, čo tak si ísť niekde dobre zabehať? Tak nech vám tento týždeň dobre prebehne. Po viacerých pokusoch som dal dokopy recept na chlieb, ktorý chutí, je paleo a neobsahuje žiadnu múku. Kto má intoleranciu na …
A som v tom. Bol mi umožnený vstup do „exkluzívneho“ závodu otvoreného pre maximum 150 štartujúcich s názvom Dragon’s Back Race. Že ste o ňom nikdy nepočuli? To nevadí.
V roku 1992 sa konal nultý ročník, tohoto „jedného z najťažších horských závodov na svete“. V roku 2012 sa konal jeho oficiálny prvý ročník a budúci rok nás čaká druhý.
Zaslúži si svoj status najťažšieho?
Na rozdiel od klasického behania kúsok od domu si v prírode človek nevyberie, či bude behať v suchu, mokre, či pri akejkoľvek zmene počasia. Keď je človek raz v teréne, ťažko sa beh odvolá či vbehne do najbližšej brány. Ako sa teda pripraviť na takéto zmeny podmienok?
A je po tom. Asi by som mal napísať, že som sa ani nenazdal, ale nazdal som sa. Miestami až príliš.
Trať závodu som poznal z mapy, prvú etapu dokonca aj z vlastného tréningu len pár týždňov dozadu. Napriek tomu mi závod priniesol nemálo pálčivých momentov a obvyklých pochybností so sebaobviňovaním, prečo som sa na niečo také dobrovoľne dal. Ale tak to je u mňa asi vždy.
Organizátori zhodnotili terén a náročnosť vynikajúco na ich stránkach no pre neznalého trasy – a teda aj mňa – tam stále bolo dosť čo objavovať. Predsa, aj keď sú Malé Karpaty iba malé, podceňovať ich nie je tá najlepšia cesta k úspechu.