Nie je potnička ako potnička

Nie je potnička ako potnička

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Patrím medzi ľudí, ktorí sú náchylní na zápaly podkožného tkaniva. Či už ide o vlasové vačky alebo potné kanáliky.

Pri behaní a cvičení sa nadmierne potím. Ako mnoho iných ľudí, aj keď u mňa je to niekedy extrémne. Darmo, mám 100 kg a 191 cm, z pohľadu bežcov som teda dosť pri sebe.

Pot sa uvoľňuje na povrch pokožky cez potné žlazy. Pokiaľ sa nám však jedna z miliónov týchto žliaz neprečistí ako sa má, postupne sa začne zapchávať. To čo cez ňu má z tela odísť von ostáva dnu a dochádza k zápalu. Podobne ako pri akné.

U mňa sa tak deje najčastejšie na vnútorných stehnách a na chrbte no a občas aj na rukách či hrudi. Zväčša sú to miesta, ktoré pri behaní udržujem v konštantnom vlhku zo slaného potu a pri minimálnej ventilácii.

Takýchto zápalov som zažil už desiatky. Možno aj stovky. Niekedy sú o veľkosti malého pupáčiku, inokedy trochu väčšieho s rozľahlým červeným flakom navôkol, až po celkom dosť navretý vredík. Nikdy som im nevenoval prílišnú pozornosť, lebo ako prišli, tak aj odišli. Niekedy sami od seba, inokedy s malou pomocou.

To isté som predpokladal, že bude aj prípad posledného prírastku.

Pred dvoma mesiacmi sa mi podobný pupák vytvoril presne v strede chrbta nad chrbticou. Presne na mieste, kde sa mi batoh trie o chrbát pri chodení a behaní, kde sa opieram keď sedím a kde nemám žiaden tuk, ktorý by vytvoril ochranny vankúš. A ako obvykle, ignoroval som ho.

Keď sa po pár týždňoch začal postupne zväčšovať a bolieť aj na najjemnejší dotyk, začal som byť nervózny. No nespravil som nič. Zopár nechcených nárazov do operadla stoličky a zrazu sa z podkožného vredíku stal vred o veľkosti ping-pongovej loptičky. Už sa nedal ďalej ignorovať ani náhodou.

Nepomohlo mi nič. Kúpele v slanej vode, šetrné zaobchádzanie. Zápal sa postupne o milimetre rozširoval ďalej a sedenie s opretím či ležanie na chrbte sa stali nemožnými. Začal som šoférovať ako blondýnka na prvej jazde v autoškole – hruď na volante, oči na prednom skle.

Minulý týždeň som to už nevydržal a s touto blbosťou som skončil u svojho lekára. Po krátkom vyšetrení to detekoval ako hlbokú podkožnú infekciu a navrhol buď liečbu antibiotikmi, alebo narezaním zápalu a vyčistením. S lokálnou anestézou pravdaže.

Antibiotikám sa snažím vyhýbať pokiaľ to je len trochu možné a ich užívanie odsúvam na časy najväčších kríz. Rozhodol som sa teda pre druhé riešenie. Výsledok je zreteľný z obrázku. Keby som vedel ako sa budem cítiť druhý deň po zákroku, asi zoberiem tie antibiotiká.

potnička

Najprv mi vred skalpelom lekár rozrezal, vytlačil všetok hnis a potom, aby sa rana nezavrela a nezapálila opäť, vypchal ju špeciálnym nesavým materiálom, ako by som bol práve zastrelený bažant. Aby sa rana začala hojiť zvnútra a nie len sa uzavrela na povrchu a zapálila sa opäť.

Úprimne, nikdy som netušil, že z obyčajnej potničky môže vzniknúť tak brutálne nepríjemný vred. A už vôbec som netušil, že existuje procedúra ktorou sa dá taký vred prečistiť.

Isté je, že ak sa mi vyskytne v budúcnosti niečo podobné, čo miesto postupného odznenia začne rásť do neanticipovaných rozmerov, budem konať.

Ak patríte k tým, čo podobné problémy priťahujú, odporúčam to isté aj vám. Sedieť týždne ako s pravítkom v zadku nie je vôbec žiadna sranda. No a priateľské poklepanie po chrbte vás môže priviesť až do sĺz. A nebude to rozhodne z dojatia.

Pondelkový trailrun booster – 36

Pondelkový trailrun booster – 36

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Pripravil som opäť päť zaujímavostí, ktoré zachytil môj radar minulý týždeň a verím, že zaujmú aj vás. Zajtra je voľný deň, čo tak si ísť niekde dobre zabehať? Tak nech vám tento týždeň dobre prebehne.

  1. Po viacerých pokusoch som dal dokopy recept na chlieb, ktorý chutí, je paleo a neobsahuje žiadnu múku. Kto má intoleranciu na lepok, drží sa low-carb diety, alebo chce len skúsiť niečo nové, teraz má šancu.

  2. Tento víkend sa konal trailových závod, ktorý priťahuje pozornosť nielen úzkej komunity trailových bežcov, ale športovcov a kamier z celého sveta – Ultra-Trail du Mont-Blanc®. Vyhrali Xavier Thevenard a Nathalie Mauclair.

  3. Scott Jurek prekonal pred pár týždňami starý rekord na jednej z najdlhších turistických ciest v USA, Appalachian Trail (EN). Za 46 dní, 8 hodín a 7 minút zdolal 2 189 míľ (3 523 km), prešiel 14 štátov a prekonal viac ako 157 km prevýšení!

  4. (FUN) Ako rýchlo a účinne zdvihnúť pulz srdca

  5. Hľadal som dobrú baterku na denné behanie, krátke ddni pomaly prichádzajú, a našiel som niečo, čo by malo spĺňať všetky predpoklady. Dobrá svietivosť (190 lm/150 m), dlhá výdrž (130 hod), ľahká (154 g) s možnosťou používať dobíjacie batérie. Alpkit Arc 190 vyzerá ako ten pravý adept.

Zaujalo niečo vás o čom by som si mohol prečítať, vyskúšať a dať vedieť aj iným? Napíšte mi!

Foto : Luis Escobar

Pondelkový TR booster – 35. týždeň

Pondelkový TR booster – 35. týždeň

Naposledy upravené 29/10/2019. Upravil Ivan.

Pripravil som pre vás 5 zaujímavostí, ktoré zachytil môj radar minulý týždeň a verím, že zaujmú aj vás. A možno vám pomôžu namotivovať sa do nového týždňa. Práca je jedna vec, ale čo sa dá robiť po nej už úplne iná. Nech vám to teda dobre behá!

  1. Ste darcom krvy ako ja? Je dobré vedieť ako bezpečné darovávanie krvy pri plnom tréningu je a tiež, kedy darovanie odložiť na neskôr

  2. Tento víkend sa konal jeden z najtradičnejších trailových závodov v USA, ktorý ročne priťahuje pozornosť pretekárov z celého sveta – Leadville Trail 100. Po druhý krár vyhral Ian Sherman z Veľkej Británie.

  3. Anna Frost (33) a Missy Gosney (48) zabehli ako prvé ženy v histórii Nolan’s 14 (EN), extrémny beh cez 14 vrcholov v pohorí Sawatch v Coloráde. Každý z vrcholov je vyšší ako 4 200 m.n.m. a dĺžka závisý od zvolenej trasy, no pohybuje sa medzi 140 – 180 km. Tieto dve ultra bežkine to zdolali za 57 hodín a 55 minút (EN) bez akéhokoľvek spánku!. Brutálne a úžasné!

  4. (FUN) Čo sa deje, keď Hitler stráca jeho traťové rekordy (CR) na Strave

  5. Minulý týždeň som odskúšal pri behaní TaoTronics bluetooth sluchátka po prvý krát – vždy som sa vyhýbal dodatočným zariadeniam čo treba pravideľne dobíjať, no ten pocit bez káblov ma nakoniec zlomil. A neľutujem! Kvalita zvuku a komfort nosenia sú parádne.

Zaujalo niečo vás o čom by som si mohol prečítať, vyskúšať a dať vedieť aj iným? Napíšte!

Foto : Cooler Lifestyle

Ako v deň pretekov na nič nezabudnúť

Ako v deň pretekov na nič nezabudnúť

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Je sedem hodín ráno a štartujem s 30 ďalšími ľuďmi v chlade do náročného horského ultramaratónu. V momente, keď sa ozve trúba ma zaleje pot. Zabudol som si prelepiť bradavky čo pri mojom potení znamená do krvy vydratá koža v priebehu prvej polovice trasy. Nezostáva mi nič iné, len na najbližšom kontrolnom stanovisku zastaviť, rozbaliť batoh a prelepiť si ich. Hrozne si za to nadávam.

Najhoršie je, že sa to nestalo prvý krát. Raz sú to zabudnuté elektrolity inokedy nefunkčná baterka. Takáto hlúposť vie rozhádzať psychiku viac ako bolesť v kolene.

Hektické ráno v deň pretekov a ešte drsnejšie rána na multi-etapovkách ako MdS či DBR človeka otupia natoľko, že pamäť proste neslúži ako má. Vyčerpanie a stres spravia svoje. Po zopár podobných skúsenostiach som sa rozhodol, že to musím zmeniť. Raz a nadobro.

Raz, týždeň pred pretekmi som si sadol a spísal na malý lístok krok za krokom, čo budem robiť ráno v deň D, keď vstanem. Všetko. Od najprirodzenejších úkonov až po rozklusanie. Rozhodol som sa, že pri každom bode musím mať v to ráno fajku, inak je niečo v neporiadku.

Príprava takého zoznamu aj so zmenami v priebehu týždňa mi zabrala približne 15 minút a dopriala takú pohodu posledných 48 hodín, že som tomu až neveril.

Ten pocit, keď sa človek ráno zobudí o 5:00 a unavený, prispatý mozog nemusí nič riešiť, len pozrieť na zoznam a začať plniť pokyny, napísané v predstihu s čerstvom mysľou je k nezaplateniu.

Keď som si zoznam robil prvý krát, pripadal som si ako blb. Nevedieť, že sa má človek napiť či ísť na WCko? Nonsens! To ale nie je pointa.

Oslobodenie mysle od prirodzených a predsa dôležitých úkonov mi dovoľuje sústrediť sa na preteky samotné. Opäť premýšľať nad trasou, taktikou, strečingom či len kecaním s ľuďmi. Viem, že mi nič neújde z pozornosti a nestane sa mi to, čo mnohokrát predtým.

Pri bežných, plne podporovaných pretekoch sa malá chyba dá ľahko napraviť, pri komplikovaných multi-etapovkách aj malá chyba môže znamenať veľký problém. Zabudneš sa natrieť slnečným krémom na Sahare? Zle je. Zabudneš si pri nepodporovaných 60km pretekoch zobrať dostatok jedla zo stanu? Zle je. A zoznam ide ďalej a ďalej.

Ak sa chystáš na akékoľvek preteky toto leto, skús si to. Naplánuj si deň pred a deň pretekov s chladnou mysľou vopred a potom zapni len automatiku. Sústreď sa na ukľudnenie, sprav si pohodu, bav sa s ľuďmi a nezaťažuj mozog tým, čím nemusí. Po pár hodinách mentálnej pohody Ti bude za to vďačný. A nielen on.

Príklad môjho logu z Dragon’s Back Race 2012:

  • WC
  • Vypiť 0.5l vody
  • Prelepiť bradavky
  • Ochrana proti oterom
  • Kontrola otlakov a ošetrenie
  • Obliecť sa
  • Zbaliť hill-pack
  • Zbaliť night-pack
  • Raňajky
  • Kontrola povinnej výbavy (zvlášť lístok)
  • Dotankovanie vody
  • Zarobenie elektrolitov
  • Vypiť 0.5l vody
  • Príprava jedla do bočníkov
  • Príprava purifikačných tabletiek
  • Kontrola baterky
  • WC
  • Night-pack na kopu
  • Strečing a rozklusanie
  • Hodinky, kompas, mapa
  • Štart!

Prajem Ti pohodové behanie toto leto!

[!v@n]

Štefánik trail – 14 tipov na poslednú chvíľu

Štefánik trail – 14 tipov na poslednú chvíľu

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Štefánik trail je rozhodne jedno z top podujatí ktoré sa na slovenskej ultra bežeckej scéne organizujú. Minulý rok som sa ho zúčastnil po prvýkrát a stal sa definitívne jedným z mojich obľúbencov. Je len škoda, že sa organizuje tento rok presne v dátume štartu Dragon’s Back Race, na ktorý som sa pred rokom úspešne “kvalifikoval”. Budúci rok ak sa nič nestane, budem späť.

Ak sa chystáš na tohoročného Štefánika, verím, že už máš jasnú predstavu, čo a ako budeš robiť, čo si zoberieš a ako k pretekom pristúpiš. Teda, asi by si už aj mal, nie?

Ja som minulý rok prvé detaily začal študovať dva týždne pred štartom. Nie preto, že som taký frajer, ale pre neschopnosť zariadiť si čas lepšie. Som presvedčený, že keby som tomu dal viac času, skončil by som s ďaleko lepším časom. Na chybách sa človek učí.

Ak aj Ty patríš medzi podobne preprogramovaných ľudí ako ja, možno Ti týchto zopár tipov pomôže.

Tak, ako na to?

  1. Prvý úsek sa beží ešte za svetla a v ľahkom teréne. Nešetri sa! Tu sa dajú nazbierať dobré kilometre. Si čerstvý a za svetla to ide omnoho ľahšie. Čas na zvoľnenie budeš mať po zotmení, kedy sa Ti tempo prirodzene spomalí. Nešetri sa, na to bude času ešte dosť.

  2. Zaobstaraj si dobrú baterku. Časť druhého a tretí úsek budeš už definitívne bežať v tme a terén je miestami naozaj náročný. Či už je to klesaním zo Zárub, alebo prekonávaním kameňmi obsypanej Vápennej. Vidieť kde šliapeš Ti zrýchľuje presun, šetrí energiu a znižuje riziko úrazu. A nie nezanedbateľne.

  3. Na kontrolných stanovištiach napriek perfektnej nálade a kopcu jedla nestrácaj veľa času. Je to lákavé, no z 5 minút je ľahko 15 a tie Ti vedia pri nedostatku síl naozaj chýbať. Ak sa Ti to stane na 4-5 stanoviskách, zrazu si na nohách o hodinu dlhšie čo pri takejto trase znamená diametrálne viac potrebnej fyzickej a psychickej energie. A tá sa nezháňa v Karpatoch ľahko.

  4. Ak si si aj na každé stanovisko poslal batožinu, použi z nej niečo len ak to naozaj potrebuješ. Nestrácaj čas len preto, že ju tam máš. Nie si manekýn, nepotrebuješ každých 15km nové tričko. Ak máš možnosť mať zálohu super, no to neznamená, že ju musíš aj vždy použiť.

  5. Jedz často, pi pravidelne. Áno, na stanoviskách je jedla viac ako požehnane no to často nestačí. Ak nebežíš medzi stanoviskami super rýchlo, energia Ti lieta z maxima no minimum a úplne ničí tvoj výkon. Príjmaj energiu po trochách no pravidelne, miesto raz za hodinu-dve a vo veľkom. Telo tak dostáva zabrať omnoho viac. No a o pití ani nevravím. Nečakaj na smäd. Keď sa dostaví, už je zväčša neskoro.

  6. Naštuduj si, aké jedlo sa na stanoviskách podáva a či Ti vyhovuje. Ja som bol minulý rok na vegánskej strave a tak som tam okrem banánov, melónov a cestovín s olivami nič schodné k jedeniu nemal. To mi spôsobilo brutálne problémy v druhej polovici trasy. A pritom stačilo len trochu lepšej organizácie na mojej strane.

  7. Naštuduj si trasu nech vieš čo ťa čaká. Poznanie trasy Ti umožní správne rozkladať energiu. Stúpaním na Záruby vieš, že o chvíľu bude padák k Bukovaj a šanca dobehnúť pár stratených minút, alebo klesaním k Babe šanca hodiť do žalúdka niečo teplé. Najhoršie je nevedieť čo človeka čaká v stave, keď každý krok je malé utrpenie. Kopec je omnoho schodnejší ak vieš, čo ťa za ním čaká.

  8. Kopce čo majú viac ako 30% stúpanie a nedovidíš im na vrchol, kráčaj. Ultrabeh je o zdolaní trasy, o taktike ako zvládnuť tak náročný výkon čo najlepšie. Nikoho nezaujíma ak prvých päť kopcov vyšprintuješ ak nakoniec nedobehneš. Podstatné je kto sa prepracuje do ciela, nie kto zvládol Záruby za najlepší čas.

  9. Skús sa v tme na niekoho napojiť ak je rýchlejší a drž sa za ním. Tma ľahko láka k spomaľovaniu. Ak má človek spoločnosť, alebo aspoň niekoho na nasledovanie, kilometre ubiehajú ďaleko rýchlejšie.

  10. V deň pretekov pi od rána veľa vody. Vyhni sa ťažkým jedlám. Ako som písal v bode 1, prvý úsek je super rýchly, musíš sa cítiť ľahký a silný. Dostatočne hydratované telo Ti pomôže k lepšej aklimatizácii a pružnosti svalov. To naoplátku k psychickej pohode a dobrej nálade. Všetko so všetkým súvisý.

  11. Nespoliehaj sa, že to čo robia iný je to pravé. Ak ľudia oddychujú, Ty pokračuj. Ak sa ponosujú na tmu či zlý terén, usmej sa a predbehni ich. Skĺznuť do negatívneho nastavenia mysle je jednoduché a veľmi škodné. Zachovaj si čistú myseľ a drž sa plánu. Akého plánu? Zdolať Štefánika v predsavzatom čase. Nech už je aký chce.

  12. Ak závodíš v trailových teniskách, možno stojí za zváženie pripraviť si pohodlnejšie cestné na kontrolné stanovisko Koliba. Od toho momentu je to skôr mestský beh plný asfaltu a vychodených chodníčkov, čiže ak neprší, pohodlnejšia obuv Ti môžu definitívne dosť ušetriť nohy. Asfalt v horku vie byť nemilosrdný.

  13. Udržuj si prehľad o svojej pozícii. Stratiť značku je hlavne v posledných bratislavských úsekoch veľmi jednoduché (zlomyseľných ľudí sa nájde vždy dosť) a v tom momente sa každá minúta blúdenia zdá ako večnosť. Ja som stratil minulý rok 40 minút na úseku, ktorý som považoval za najľahší a ani len som sa neunúval kontrolovať si pozíciu. Tých 40 minút ma zničilo psychicky viac ako predošlých 20 hodín.

  14. Šetri si zopár síl na posledný úsek po nábreží. Budeš stretávať kopec ľudí a nie je nič príjemnejšieho, keď človek pred všetkými pohľadmi stále napreduje so vzpriamenou hlavou. No a prebehnúť cieľom akoby to bol záver len 12-minútovky je naozaj príjemné zadosťučinenie po toľko hodinovej drine.

Držím Ti palce na tohoročných pretekoch a tak trochu aj závidím. Máš pred sebou parádne preteky nielen po stránke trasy, ale aj organizácie a atmosféry. Uži si ich! Nech dopadú akokoľvek, hlavne maj zábavu. O tom predsa celý trail running koniec-koncov je.

Ako sa chrániť proti konštantnému treniu pri dlhých behoch

Ako sa chrániť proti konštantnému treniu pri dlhých behoch

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Spáleniny kože a kožné odreniny spôsobené konštantným trením pri dlhých behoch sa považujú za normál. Ak sa pohybujeme na nohách niekoľko hodín, čo i len jemné trenie batohu, stehien alebo vlhkého trička o bradavky vedie k nevyhnutným problémom. Ak sa proti tomu nechránime.

Chránime si bradavky

Najbežnejším problémom, a nielen u ultra bežcov, ktorý spôsobuje trenie, bývajú odreté bradavky. Často až do krvy. Vlhké tričko sa pri každom kroku šúcha hore a dolu a zjemnená vlhká koža dostáva zabrať. Ženy zväčša týmto problémom netrpia z dôvodu používania športových podprseniek, ktoré držia na tele a na rozdiel od voľných tričiek, zostávajú pri pohybe na mieste. Čo ale môže spraviť muž aby netrpel?

Na ich ochranu existuje viacero produktov a techník. Každý bežec má svoj obľúbený a záleží len na pocite a zvyku.

  • lubrigačné gely – pre športovcov sa vyrábajú iné ako tie čo človek kúpi v špecializovaných sekciách drogérií, no princíp zostáva rovnaký. Ich hlavnou výhodou je jednoduchosť aplikácie, nevýhodou pocit vlhka a mastné fľaky na oblečení.
  • špeciálne nálepky – druhou možnosťou sú leukoplastové nálepky podobajúce sa tým na kurie oká. Ochranný krúžok z jemného materiálu a nealergická nálepka, ktorá je odolná vlhku. Ich výhodou je suchá aplikácia a kvalitná ochrana, nevýhodou zasa vysoká cena a “zvláštny výzor”.
  • balzám – podobne ako na pery, aj na bradavky a iné časti tela sa dá naniesť špecializovaný balzám, chrániaci proti odreninám. Predáva sa v podobe deodorantových tyčiniek a aplikácia je rovnako jednoduchá. Jeho výhodou je tuhé skupenstvo nezanechávajúce pocit vlhka, no k zašpineniu oblečenia stále prísť môže. Na rozdiel od gelu je jednoduchší na aplikáciu a chráni omnoho dlhšie.
  • micropore leukoplast 3M – táto špeciálna, veľmi jemné a priedušná páska, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako papierová, je asi najdokonalejšou ochranou. Napriek “papierovému vzhľadu”, je ultra odolná, priedušná a na ochranu stačí naozaj len malý kúsok, ktorý prekryje bradavky. Výhodou je jednoduchá aplikácia a odolnosť voči vlhku aj niekoľko dní (raz som mal nálepky na sebe 2 týždne). Na rozdiel od špeciálnych nálepiek cena micropore leukoplastu je takmer zanedbateľná a pod tričkom je táto páska neviditeľná.

Chránime si rozkrok

Druhým najpostihnuteľnejším miestom u ultra bežcov býva rozkrok. Prvorado dochádza k prehrievaniu ale tiež k konštantnému treniu spodného prádla a voľných šortiek. Na túto časť tela najlepšie fungujú lubrigačné gely a balzámi s rovnakými výhodami a nevýhodami ako som spomínal vyššie. Podstatou je nanášať či už gel alebo balzám ešte pred štartom, nečakať na začiatok problémov. Vtedy je už zväčša neskoro.

Chránime si chrbát a ramená

Mnoho bežcov trpí odreninami chrbátu, ramien a bokov zo stále sa pohybujúceho batohu či kapsičky na vodu. V prípade, že vieme vopred ktoré miesta máme najcitlivejšie, nanesenie vrstvy balzámu pred behom ako aj v priebehu na takéto miesta pomáha. Ak je pokožka citlivá príliš, najlepšou ochranou sú flexibilné leukoplastové pásy, ktoré si na tieto miesta nalepíme pred štartom a ktoré chránia dokonale. Až do momentu, kedy ich treba strhnúť pravdaže. Leukoplasty však musia byť vlhku-odolné a flexibilné, inak sa postupne začnú odliepať a spôsobia ešte viac problémov ako keby tam neboli.

Chránime si prsty na nohách

Ako čiastočnú prevenciu proti pľuzgierom, ktoré sú najčastejšie spôsobené trením prstov o seba, ponožky o pokožku či pohybom celého chodidla v teniske môžme rovnako ako pri bradavkách použiť takmer všetko. Mnoho bežcov uprednostňuje gelovanie či balzámovanie prstov a päty pred nasadením ponožky, veľká skupina používa oblepovanie prstov či už elastickými nálepkami alebo micropore leukoplastom. Výhody a nevýhody zostávajú rovnaké a je to len vecou skúšania a nájdením si čo najkomfortnejšieho riešenia. V každom prípade používanie “prstových” ponožiek u ľudí s precitlivelou poukožkou by mal byť krok číslo jedna.

Krabička poslednej záchrany

Napriek všetkým uvedeným možnostiam, zakúpenie Body Glide balzámu a jeho zaradenie do “KPZ-tky” odporúčam všetkým. Pokiaľ nastane totiž problém s trením už v priebehu behu, jeho aplikácia je najjednoduchšia. Na rozdieľ od leukoplastov, pokožka nemusí byť vysušená do dokonalosti a na rozdiel od gelu je balzám skladnejší, ľahší a jednoduchšie aplikovateľný. Navyše, vynikajúco funguje ako v horúčavách (odskúšané na Sahare) tak aj v zimách (odskúšané vo Walese).

Rozodratá či spálená pokožka vie znepríjemniť dlhé hodiny na nohách a spraviť z každého kroku peklo. Skúšaním rôznych výrobkov a techník počas dlhých tréningových behov si každý vie nájsť to najvhodnejšie riešenie. Čakať však až do závodov či momentu, kedy nastanú problémy je príliš neskoro. Ako vždy platí, prevencia je lepšia ako liečba.

Behám do rytmu audiokníh

Behám do rytmu audiokníh

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Behanie na dlhé vzdialenosti je do veľkej miery nudná aktivita. Záleží veľmi na prostredí a čase, ale ked človek beží tú istú trasu už stý krát, alebo je hmla či daždivo, nie je priveľmi čo pozorovať. Treba si každý beh niečim oživiť, inak sa z neho stane nežiadúci spoločník na voľné chvíle.

Krátko na to, ako som začal behávať som sa vrátil späť k audioknihám, ako primárnemu zdroju čítania. Behanie sa mi stalo nielen vyslobodením z celodenného sedavého štýlu práce, ale tiež časom, kedy som mohol v kľude čítať ďaleko viac ako dovtedy.

Zo začiatku to bola alternatíva k premýšlaniu a počúvaniu hudby, po čase vystriedala hudbu úplne.

Nechcem sa tu rozpisovať o tom, ako sú audioknihy skvelým doplnkom k behaniu (sú ďaleko viac bezpečné na počúvanie aj v meste na rozdiel od hlasnej hudby), to som už spomínal inde, avšak nedá mi nepoukázať na zaujímavé pozorovanie.

Nie som logovací maniak. Pozerám si občas svoje výkony a sledujem, či zlepšujem časy či plním plány na tréningy, no nevenujem tomu hodiny, neanalyzujem, nerobím závery. Nebaví ma to, nebeží sa mi potom ľahšie. Jeden fakt ma však zaujal.

Dlho som behával v rámci tréningu jeden okruh niekoľko krát týždenne. Krásna cca 11km trasa cez les, pole, hore a dolu kopcom. Ideálne tréningové prostredie. Vedel som, že podľa typu tréningu a počasia dokážem zabehnúť ten okruh od 52 do 1 hodiny aj niečo.

Čo však bolo zvlášte, že niekedy aj napriek dobrej pohode a pocitovo rýchlom tempe som behal pomalšie časy ako inokedy s ťažkými nohami a zadýchaný. Nerozumel som tomu a začal som si to viac všímať.

Poznanie bolo prekvapivé. Napriek pocitu, že držím dobré a stabilné tempo som pri audioknihách s komplikovaným dejom na porozumenie, nevedome spomaľoval, aby som dal šancu mozgu dobiehať. Naopak, pri svižne plynúcom deji aj napriek fyzicky zlému pocitu som bol ako na podporných látkach a časy som mal výrazne lepšie. Aj keď som sa cítil pod psa.

Na prvý pohľad by to znamenalo, že je lepšie audioknihy nepočúvať, lebo človek vopred nevie, čo ho čaká a pokaziť si čas nie je nikoho úmyslom (apropó, hovorím o anglických audioknihách, pri slovenských a českých som až také rozdiely nikdy nebadal).

Riešenie je však omnoho prozaickejšie. Keď začnem cítiť, že dej nie je len prirodzený tok reči na pozadí, preto aj najradšej počúvam pri behaní detektívky či thrillery, ale sa musím na neho sústrediť, vypínam audioknihu a odkladám si ju na šoférovanie. Žiadne komplikované riešenia nie sú nutné.

Audioknihy ako fenomén našej preponáhľanej doby mi priniesli ďaleko viac pozitív, ako tých zopár stratených “best” časov. Navyše, hudba je v tomto ešte viac sugestívna vzhľadom na jej meniace sa tempo.

A tak, keď sa ma ľudia pýtajú, či im odporúčam počúvanie audiokníh keď behajú, vždy odpovedám áno. Len si treba dať pozor, aby ste sa nenašli sedieť na pni v strede lesa, neschopní od zaujatia robiť čokoľvek iné ako počúvať.

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Návrat hore