Ako sa chrániť proti konštantnému treniu pri dlhých behoch

Ako sa chrániť proti konštantnému treniu pri dlhých behoch

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Spáleniny kože a kožné odreniny spôsobené konštantným trením pri dlhých behoch sa považujú za normál. Ak sa pohybujeme na nohách niekoľko hodín, čo i len jemné trenie batohu, stehien alebo vlhkého trička o bradavky vedie k nevyhnutným problémom. Ak sa proti tomu nechránime.

Chránime si bradavky

Najbežnejším problémom, a nielen u ultra bežcov, ktorý spôsobuje trenie, bývajú odreté bradavky. Často až do krvy. Vlhké tričko sa pri každom kroku šúcha hore a dolu a zjemnená vlhká koža dostáva zabrať. Ženy zväčša týmto problémom netrpia z dôvodu používania športových podprseniek, ktoré držia na tele a na rozdiel od voľných tričiek, zostávajú pri pohybe na mieste. Čo ale môže spraviť muž aby netrpel?

Na ich ochranu existuje viacero produktov a techník. Každý bežec má svoj obľúbený a záleží len na pocite a zvyku.

  • lubrigačné gely – pre športovcov sa vyrábajú iné ako tie čo človek kúpi v špecializovaných sekciách drogérií, no princíp zostáva rovnaký. Ich hlavnou výhodou je jednoduchosť aplikácie, nevýhodou pocit vlhka a mastné fľaky na oblečení.
  • špeciálne nálepky – druhou možnosťou sú leukoplastové nálepky podobajúce sa tým na kurie oká. Ochranný krúžok z jemného materiálu a nealergická nálepka, ktorá je odolná vlhku. Ich výhodou je suchá aplikácia a kvalitná ochrana, nevýhodou zasa vysoká cena a “zvláštny výzor”.
  • balzám – podobne ako na pery, aj na bradavky a iné časti tela sa dá naniesť špecializovaný balzám, chrániaci proti odreninám. Predáva sa v podobe deodorantových tyčiniek a aplikácia je rovnako jednoduchá. Jeho výhodou je tuhé skupenstvo nezanechávajúce pocit vlhka, no k zašpineniu oblečenia stále prísť môže. Na rozdiel od gelu je jednoduchší na aplikáciu a chráni omnoho dlhšie.
  • micropore leukoplast 3M – táto špeciálna, veľmi jemné a priedušná páska, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako papierová, je asi najdokonalejšou ochranou. Napriek “papierovému vzhľadu”, je ultra odolná, priedušná a na ochranu stačí naozaj len malý kúsok, ktorý prekryje bradavky. Výhodou je jednoduchá aplikácia a odolnosť voči vlhku aj niekoľko dní (raz som mal nálepky na sebe 2 týždne). Na rozdiel od špeciálnych nálepiek cena micropore leukoplastu je takmer zanedbateľná a pod tričkom je táto páska neviditeľná.

Chránime si rozkrok

Druhým najpostihnuteľnejším miestom u ultra bežcov býva rozkrok. Prvorado dochádza k prehrievaniu ale tiež k konštantnému treniu spodného prádla a voľných šortiek. Na túto časť tela najlepšie fungujú lubrigačné gely a balzámi s rovnakými výhodami a nevýhodami ako som spomínal vyššie. Podstatou je nanášať či už gel alebo balzám ešte pred štartom, nečakať na začiatok problémov. Vtedy je už zväčša neskoro.

Chránime si chrbát a ramená

Mnoho bežcov trpí odreninami chrbátu, ramien a bokov zo stále sa pohybujúceho batohu či kapsičky na vodu. V prípade, že vieme vopred ktoré miesta máme najcitlivejšie, nanesenie vrstvy balzámu pred behom ako aj v priebehu na takéto miesta pomáha. Ak je pokožka citlivá príliš, najlepšou ochranou sú flexibilné leukoplastové pásy, ktoré si na tieto miesta nalepíme pred štartom a ktoré chránia dokonale. Až do momentu, kedy ich treba strhnúť pravdaže. Leukoplasty však musia byť vlhku-odolné a flexibilné, inak sa postupne začnú odliepať a spôsobia ešte viac problémov ako keby tam neboli.

Chránime si prsty na nohách

Ako čiastočnú prevenciu proti pľuzgierom, ktoré sú najčastejšie spôsobené trením prstov o seba, ponožky o pokožku či pohybom celého chodidla v teniske môžme rovnako ako pri bradavkách použiť takmer všetko. Mnoho bežcov uprednostňuje gelovanie či balzámovanie prstov a päty pred nasadením ponožky, veľká skupina používa oblepovanie prstov či už elastickými nálepkami alebo micropore leukoplastom. Výhody a nevýhody zostávajú rovnaké a je to len vecou skúšania a nájdením si čo najkomfortnejšieho riešenia. V každom prípade používanie “prstových” ponožiek u ľudí s precitlivelou poukožkou by mal byť krok číslo jedna.

Krabička poslednej záchrany

Napriek všetkým uvedeným možnostiam, zakúpenie Body Glide balzámu a jeho zaradenie do “KPZ-tky” odporúčam všetkým. Pokiaľ nastane totiž problém s trením už v priebehu behu, jeho aplikácia je najjednoduchšia. Na rozdieľ od leukoplastov, pokožka nemusí byť vysušená do dokonalosti a na rozdiel od gelu je balzám skladnejší, ľahší a jednoduchšie aplikovateľný. Navyše, vynikajúco funguje ako v horúčavách (odskúšané na Sahare) tak aj v zimách (odskúšané vo Walese).

Rozodratá či spálená pokožka vie znepríjemniť dlhé hodiny na nohách a spraviť z každého kroku peklo. Skúšaním rôznych výrobkov a techník počas dlhých tréningových behov si každý vie nájsť to najvhodnejšie riešenie. Čakať však až do závodov či momentu, kedy nastanú problémy je príliš neskoro. Ako vždy platí, prevencia je lepšia ako liečba.

Behám do rytmu audiokníh

Behám do rytmu audiokníh

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Behanie na dlhé vzdialenosti je do veľkej miery nudná aktivita. Záleží veľmi na prostredí a čase, ale ked človek beží tú istú trasu už stý krát, alebo je hmla či daždivo, nie je priveľmi čo pozorovať. Treba si každý beh niečim oživiť, inak sa z neho stane nežiadúci spoločník na voľné chvíle.

Krátko na to, ako som začal behávať som sa vrátil späť k audioknihám, ako primárnemu zdroju čítania. Behanie sa mi stalo nielen vyslobodením z celodenného sedavého štýlu práce, ale tiež časom, kedy som mohol v kľude čítať ďaleko viac ako dovtedy.

Zo začiatku to bola alternatíva k premýšlaniu a počúvaniu hudby, po čase vystriedala hudbu úplne.

Nechcem sa tu rozpisovať o tom, ako sú audioknihy skvelým doplnkom k behaniu (sú ďaleko viac bezpečné na počúvanie aj v meste na rozdiel od hlasnej hudby), to som už spomínal inde, avšak nedá mi nepoukázať na zaujímavé pozorovanie.

Nie som logovací maniak. Pozerám si občas svoje výkony a sledujem, či zlepšujem časy či plním plány na tréningy, no nevenujem tomu hodiny, neanalyzujem, nerobím závery. Nebaví ma to, nebeží sa mi potom ľahšie. Jeden fakt ma však zaujal.

Dlho som behával v rámci tréningu jeden okruh niekoľko krát týždenne. Krásna cca 11km trasa cez les, pole, hore a dolu kopcom. Ideálne tréningové prostredie. Vedel som, že podľa typu tréningu a počasia dokážem zabehnúť ten okruh od 52 do 1 hodiny aj niečo.

Čo však bolo zvlášte, že niekedy aj napriek dobrej pohode a pocitovo rýchlom tempe som behal pomalšie časy ako inokedy s ťažkými nohami a zadýchaný. Nerozumel som tomu a začal som si to viac všímať.

Poznanie bolo prekvapivé. Napriek pocitu, že držím dobré a stabilné tempo som pri audioknihách s komplikovaným dejom na porozumenie, nevedome spomaľoval, aby som dal šancu mozgu dobiehať. Naopak, pri svižne plynúcom deji aj napriek fyzicky zlému pocitu som bol ako na podporných látkach a časy som mal výrazne lepšie. Aj keď som sa cítil pod psa.

Na prvý pohľad by to znamenalo, že je lepšie audioknihy nepočúvať, lebo človek vopred nevie, čo ho čaká a pokaziť si čas nie je nikoho úmyslom (apropó, hovorím o anglických audioknihách, pri slovenských a českých som až také rozdiely nikdy nebadal).

Riešenie je však omnoho prozaickejšie. Keď začnem cítiť, že dej nie je len prirodzený tok reči na pozadí, preto aj najradšej počúvam pri behaní detektívky či thrillery, ale sa musím na neho sústrediť, vypínam audioknihu a odkladám si ju na šoférovanie. Žiadne komplikované riešenia nie sú nutné.

Audioknihy ako fenomén našej preponáhľanej doby mi priniesli ďaleko viac pozitív, ako tých zopár stratených “best” časov. Navyše, hudba je v tomto ešte viac sugestívna vzhľadom na jej meniace sa tempo.

A tak, keď sa ma ľudia pýtajú, či im odporúčam počúvanie audiokníh keď behajú, vždy odpovedám áno. Len si treba dať pozor, aby ste sa nenašli sedieť na pni v strede lesa, neschopní od zaujatia robiť čokoľvek iné ako počúvať.

14 týždňov na zabehnutie prvého maratónu – tréningový plán ktorý funguje

14 týždňov na zabehnutie prvého maratónu – tréningový plán ktorý funguje

Naposledy upravené 06/07/2021. Upravil Ivan.

Zabehnúť prvý maratón nie je záležitosťou dlhomesačných príprav a tréningových hodín. K získaniu dostatku fitness, sily a skúseností v prípade majoritnej väčšiny tzv. začiatočníkov, potrebujeme len 14 týždňov. Samozrejme, neplatí to pre úplných nebežcov, ľudí, ktorí nikdy nebehali, alebo behali tak dávno, že to už ani pravda nie je.

Samotný tréning uvedený nižšie je všetko, čo potrebujete nasledovať a o 14 týždňov budete pripravení na víkendový závod. Pravdaže, nepíšem tu o extrémnom podujatí s obrovskými prevýšeniami, ale o štandardnom maratóne na viac či menej rovnom teréne.

Ako si môžem byť tým istý? Predkým som pred rokmi začal behávať dlhé vzdialenosti, moja najdlhšia trasa bola asi 7km. Po približne 18 týždňoch od začiatku nasledovania tohto veľmi pozvolného plánu som stál na štarte a aj v ciely svojho prvého horského maratónu. V mojom prípade horského, ale aj som sa tak cítil. Na kopce som nebol vôbec pripravený.

A áno, dobre čítate. Na dva týždne som vypadol kvôli chorobe niekde v polovicia a keďže som bol stále len začiatočník, nepokračoval som po chorobe ďalej od bodu kde som skončil, ale som sa vrátil o kúsok späť, aby som sa dostal znovu na predošlú úroveň. Žial, s pribúdajúcim vekom je aj tá rekonvalescencia o trochu zdĺhavejšia, že áno? 🙂

Tento plán predpokladá, že beháte každý druhý deň. Ak vynecháte, nezostáva nič iné, ako bežať bez oddychového dňa, čo ale na začiatku veľmi neodporúčam. Prekonajte sa a dodržte plán. Podobne ako vstávanie a včasný odchod do práce.

Štvrtý deň je tzv. dlhý beh, ktorý väčšina bežcov absolvuje cez víkend z pochopiteľných dôvodov, ale chuti sa medze nekladú. Zmyslom dlhého behu je privyknúť telo na dlhodobejší pobyt tela na nohách, nie budovanie rýchlosti. K tomu slúžia krátke a rýchle behy.

Ak chceme dosiahnuť viac, postupné upravovanie stravovacích návykov v procese tréningu nám môže pomôcť k ľahšiemu a rýchlejšiemu zdokonalovaniu sa. A to rapídne.

Základné termíny maratónového tréningu

  • Zľahka – poklus do 60% HRmax
  • Pomaly – rýchlejšie ako poklus, do max 80% HRmax
  • Stabilne – približne rýchlosť akou budete bežať na plánovanom maratóne (ak počítate s časom 4 hodiny tak musíme bežať rýchlosťou približne 10,5km/hodinu, alebo inak 5 min 42 sekúnd na kilometer)
  • Rýchlo – rýchlosť, akú by ste držali pri polmaratónovom závode
  • Závodne – vaša závodná rýchlosť na 10km trati

Tréningový plán

1. týždeň

  1. deň : 15 minút zľahka
  2. deň : 20 minút zľahka
  3. deň : 20 minút zľahka
  4. deň : 60 minút striedame zľahka a rýchlu chôdzu (2:1)

2. týždeň

  1. deň : 20 minút zľahka
  2. deň : 25 minút zľahka
  3. deň : 20–25 minút zľahka
  4. deň : 60 minút striedame zľahka a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)

3. týždeň

  1. deň : 25 minút zľahka
  2. deň : 25 minút zľahka
  3. deň : 25 minút zľahka
  4. deň : 60–90 minút striedame zľahka a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)

4. týždeň

  1. deň : 25 minút zľahka
  2. deň : 20 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na cca 50 metrov
  3. deň : 25 minút zľahka
  4. deň : 10 minút zľahka + 10–15 km pomalý beh

5. týždeň

  1. deň : 25 minút zľahka
  2. deň : 20 minút zľahka + 5 minút stabilne
  3. deň : 25 minút zľahka
  4. deň : 90–100 minút striedame pomalý beh a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)

6. týždeň

  1. deň : 25 minút zľahka
  2. deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na cca 50 metrov
  3. deň : 30 minút zľahka
  4. deň : 100 minút striedame pomalý beh a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)

7. týždeň

  1. deň : 30 minút zľahka
  2. deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na cca 50 metrov
  3. deň : 35 minút zľahka s dvoma 5 minútovými stabilnými tempami
  4. deň : 60 minút pomaly – žiadne kráčanie

8. týždeň

  1. deň : 25 minút stabilne
  2. deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na 1 minútu
  3. deň : 35 minút zľahka v jemne kopcovitom teréne
  4. deň : 120 minút pomaly s max 10 minútami chúdze v polčase

9. týždeň

  1. deň : 30 minút zľahka
  2. deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na 1 minútu (max. 4 série)
  3. deň : 35 minút stabilne
  4. deň : 90 minút pomaly v jemne kopcovitom teréne ak je možnosť

10. týždeň

  1. deň : 30 minút zľahka
  2. deň : 30 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na 1 minútu nasledovaný 2 minútami zľahka (max. 5 sérií)
  3. deň : 25 minút stabilne v jemne kopcovitom teréne
  4. deň : 120 minút zľahka

11. týždeň

  1. deň : 30 minút zľahka
  2. deň : 30 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na 1 minútu nasledovaný 2 minútami stabilne (max. 5 sérií)
  3. deň : 25 minút zľahka a v polovici 5 minút rýchlo v jemne kopcovitom teréne
  4. deň : 150 minút zľahka

12. týždeň

  1. deň : 30 minút zľahka v jemne kopcovitom teréne
  2. deň : 25–30 minút stabilne v jemne kopcovitom teréne
  3. deň : 25 minút zľahka
  4. deň : polmaratónová vzdialenosť v stabilnom tempe

13. týždeň

  1. deň : 30 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na 1 minútu nasledovaný 2 minútami zľahka (max. 4 série)
  2. deň : 25–30 minút stabilne v kopcovitom teréne
  3. deň : 20 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na 2 minúty nasledovaný 2 minútami zľahka (max. 4 série)
  4. deň : 60 minút v rýchlom tempe

14. týždeň – závod

  1. deň : 20 minút zľahka
  2. deň : 20 minút zľahka
  3. deň : 20 minút zľahka v kompletnej závodnej výstroji pre posledný test
  4. deň : Závod
Proteín náš každodenný

Proteín náš každodenný

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Energiu k fungovaniu nášho tela získavame z troch rôznych zdrojov : bielkovín (proteínov), sacharidov (cukrov) a tukov. Podľa zvoleného systému stravovania, úmyselne sa budem vyhýbať slovám diéta či dietologický plán, uprednostňujú ľudia rôzne pomery týchto zdrojov pre ich každodenné fungovanie.

Dlhé roky prevládal, a vlastne sa naďalej udržuje názor, že tým najzdravším pomerom na získanie dennej dávky kalórií je zloženie približne 60:20:10 v prospech sacharidov a tukov. Proteíny boli potrebné najmenej.

Tento pomer bol dlhé desaťročia konfrontovaný inými názormi a pohľadmi na vec, avšak jeho rigidita pretrvala. Či to bolo z dôvodu lobovania nadnárodných potravinárskych kolosov snažiacich sa predávať svoje polotovary a predpripravené jedlá plné múky a cukrov, alebo ozajstným presvedčením samotných lekárov a dietológov, je už dnes ťažké povedať. Proteíny boli vytláčané na posledná miesto a mantra pretrvala.

Nechcem tu rozoberať ani jeden stravovací systém konkrétne, k tomu sa dostanem niekedy neskôr. Chcem však poukázať na spoločne zdielaný názor väčšiny prístupov, ktoré boli športovcami postupne akceptované. A tým je dôležitosť proteínu nielen pre jeho palivový efekt, ale tiež jeho nevyhnutnosť pre regeneráciu tréningom poškodených svalov. Proti kvalite energie ktorú vieme získať a zužitkovať zo sacharidov sa postupne proteín stal kráľ kráľov.

Koľko proteínu potrebujeme?

Odporúčaný denný prísun proteínu je definovaný v gramoch na hranici od 0.8 až po 1.6g na kilogram telesnej hmotnosti . T.j. ja ako 100kg vážiaci muž by som mal denne skonzumovať niečo medzi 80–160 gramami proteínu. Horná hranica samozrejme platí len pre ľudí s veľmi aktívnym životným štýlom.

V prípade stravovacích prístupoch uprednostňujúcich tuky a proteíny ako hlavný prísun energie – Paleo, Atkins, LCHF atď. – toto číslo môže ešte trochu rásť.

Kedy treba konzumovať proteín?

Väčšina bežcov, alebo športovcov ako takých, sa s vedomou konzumáciou proteínu stretáva najčastejšie po tréningu. Či už je to vo forme proteínových nápojov a šejkov, alebo špeciálne obohatených proteínových tyčiniek.

Zaužívanosť jeho konzumácie do 30 min po výkone je dobrá, no pre naše zdravie nepostačujúca. Telo nedokáže absorbovať viac ako 20–30g proteínu v jednej dávke a tak pokiaľ chceme udržať horeuvedenný denný limit, priebežný prísun počas celého dňa je nevyhnutný.

Krátko po prebudení naše telo začína spúšťať všetky telesné funkcie a k fungovaniu potrebuje práve čo najkvalitnejší a najmenej zaťažujúci zdroj energie, aby sa všetko “naštartovalo” ako sa má. Tráviaci systém sa spustí a potrebuje začať spracúvať niečo, čo telu dodá energiu a zbytočne ho tým nezaťaží.

Najjednoduchejšou a možno aj najvhodnejšou voľbou sú dnes tak obľúbené smoothies. S pridaním 20–30g proteínu vo forme prášku, alebo semiačok chia si so zdravého nápoju navyše vytvoríme proteínovú bombu, ktorá našemu telu dopraje kvalitný štart do nového dňa. Ďalšou voľbou sú už namiešané proteínové shaky a nápoje no tiež vysoko bielkovinové potraviny, ako napríklad vajíčka, syry, oriešky a mäso. Každému podľa chuti.

Podstatné je, podobne ako po cvičení, “nadopovať” telo do 30 min po zobudení. Potom, s ohľadom na stravovanie, fyzickú aktivitu a telesnú váhu, dopĺňať proteíny pravidelne v priebehu dňa, nečakať až do podvečerného behu a jeho nadmernej konzumácie krátko po tom.

Je nevyhnutné venovať konzumácii proteínov toľko pozornosti?

V prípade vyváženej stravy, alebo dodržiavanie spomínaných stravovacích programov príliš nie, nakoľko sú prirodzene definované tak, aby telo dostávalo to čo potrebuje. V prípade relatívne “nekontrolovaného jedenia” je na prísun proteínov potrebné dohliadať.

Pozrime sa na to inak. Pokiaľ sa stravujete “zdravo” a na obed zjete napríklad 200g cestovín so zeleninovo-rajčinovou omáčkou a syrom, získate približne 5–10g proteínu, čo je veľmi málo. Podobne je to pri sladkých jedlách ako dukátové buchtičky, palacinky, alebo zdravých polievkach a zelených šalátoch. V takýchto jedlách nie je dostatok proteínu a tak nám nezostáva nič iné ako jeho prísun korigovať inými formami. Tou najprirodzenejšou je vyhľadávanie jedál z jeho vysokým obsahom bez nutnosti používania výživových doplnkov. Pri zvýšenej aktivite sa doplnkom však vyhnúť nedá.

Prečo práve proteín?

Výskumy potvrdzujú, že zvýšený prísun proteínu pri podávaní fyzických výkonov nielen pomáha s rýchlejšou regeneráciou tela no taktiež urýchľuje odbúravanie tukov a zvyšuje výkonnosť. A to je naozaj dobrý dôvod na to, aby sme pri dennom stravovaní na jeho prísun nezabúdali.

Ako si merať denný prístup proteínu?

Ako som písal už niekedy v minulosti, nie som veľký fanúšik logovania všetkého, čo sa so mnou deje. Pokiaľ nemierite na elitné výkonnostné pozície, navrhujem zobrať to zvoľna.

Pozrite si zloženie jedál, ktoré máte radi a často konzumujete, nájdite si zopár takých, ktoré by ste mohli zaradiť do jedálničku a skúste ich kombinovať tak, aby ste nazbierali denne to čo potrebujete.

Pokiaľ nevládzete na takéto počítanie myslieť alebo vám vysokoproteínové jedlá nechutia, zásobte sa proteínovými tyčinkami a kvalitným proteínovým práškom a vytvorte si zvyk ich pravidelnej konzumácie. Nahraďte Horalky či Bebe tyčinky týmito energeticky výhodnejšími náhradami a nemusíte nič komplikovane merať. V každom prípade, veľmi odporúčam prirodzený prísun z čerstvých a kvalitných potravín. Taká forma proteínu je pre telo rozhodne tá najprirodzenejšia.

Aké sú vaše skúsenosti? Z čoho čerpáte proteíny Vy? Máte na vec iný názor?

Ako behať rýchle dolu kopcom

Ako behať rýchle dolu kopcom

Naposledy upravené 21/03/2022. Upravil Ivan.

Pri trailovom behaní sa rozdiel medzi dobrými a vynikajúcimi bežcami najviac ukáže pri zostupoch. Behať do kopcov je náročné no z kopcov je to ozajstné majstrovstvo. Táto najtechnickejšia forma behu kde dobrá technika pomáha zjednodušiť rozhodnutia pred každým krokom a každou prekážkou, musí byť riadne natrénovaná. Najväčšou brzdou pre veľa trailrunnerov je pocit neistoty a nestability. Až pri rýchlom zostupe sa človek musí naučiť dôverovať svojim svalom, inštinktom a technike do maximálnej miery. Jeden chybný krok vie spôsobiť omnoho viac škody, ako pri chybe na rovine, či behu do kopca. Dobrá technika behu z kopca vie bežcovi nielen zlepšiť výsledný čas, ale aj ušetriť kopec energie. Navyše, prebehnúť pri závodoch okolo niekoho veľkou rýchlosťou dolu svahom je silne demoralizujúci akt. A to sa pri závodoch opláca.

Správna technika pri behu z kopca

  1. Ťažisko nižšie do kolien. Kolená bežca musia fungovať ako pružiny. Každý dopad musí byť stlmený v kolenách aby náraz neprechádzal do zvyšku tela a ďalší krok musí byť odrazom vpred. Príliš rovné nohy prenášajú náraz ďalej a úplne rozhádžu ťažisko a techniku bežca. To môže byť pri strmom svahu veľmi nebezpečné.
  2. Náklon vpred. Podobne ako pri behu hore kopcom, aj opačným smerom platí, že telo musí byť v predklone. Nie naopak. Najväčšou chybou bežcov je, keď sa snažia záklonom vzad brzdiť telo, čím neprirodzene zaťažujú chrbticu, kolená, dopadajú na päty a spomaľujú prirodzenú dynamiku tela.

  3. Dolu kopcom nebrzdíme. Toto je asi najdôležitejším bodom. Dolu kopcom musíme bežať, odrážať sa zo zadnej nohy a dopadať na prednú rovnako, ako pri behu po rovine. Veľkosť kroku a rýchlosť je závislá od sklonu kopca, no vždy to musí byť dynamický pohyb vpred, nie statické brzdenie a šmýkanie vpred. Brzdenie nielenže zaťažuje viac kĺby, ale aj spôsobuje posun chodidla v topánke čo je najčastejšou príčinou otlakov a ponarážaných čiernych nechtov.

  4. Kratšie kroky. Podobne ako pri behu hore aj pri behu dole kopcom je nevyhnutné robiť kratšie a rýchlejšie kroky. V tomto prípade je však dôvodom stabilita. Príliš dlhé kroky spôsobujú vychýlenie centra stability a pri pošmyknutí či zlom dopade ľahko dostanú telo do úplnej nerovnováhy alebo až voľného pádu. Tréningom a posilnením svalov na nohách môžme postupne predlžovať krok až takmer do dĺžky bežného kroku na rovine, no na také skoky aké vie robiť napríklad Kilian je lepšie buď zabudnúť, alebo naozaj veľmi veľa trénovať a posilňovať.

  5. Pohyb rúk. Mnoho bežcov pri behu z kopca rigídne drží ruky blízko pri tele. No práve ruky dokážu obrovskou mierou pomôcť pri udržovaní našej rovnováhy. Treba ich používať čo najviac a na začiatku maximálne vnímať, ako nám pri rôznych situáciách pomáhajú. Rozťahovať pokiaľ skáčeme v nerovnom teréne či cez prekážky, pritiahnuť k telu keď potrebujeme dostať ťažisko čo najviac do stredu telu. Časom s nimi doslovne lietame.

Upozornenie: Tieto rady sú uplatniteľné len do istého stupňa klesania. Pri príliš strmom sklone musíme meniť techniku podľa terénu na serpentínové zostupovanie pri stabilnom povrchu, zošmykovanie v podrepe pri suťovitom, dlhé skoky pri piesku či jemnom štrku atď.

Beh dolu kopcom je jednou zo základných techník, ktorej by mal každý trailrunner venovať čas. Nielen to brať ako prirodzený pohyb, ktorý každý vieme robiť bez premýšľania, ale podobne ako tréningu behu do kopcov rovnako venovať čas a úsilie aj behu opačným smerom. Je mnoho bežcov, ktorí sú silnejší do kopcov, iný zasa na rovine no strácať drahocenný čas a energiu pri zostupe je premárnenou šancou pre každého. Pri trailrunningu naozaj nie je asi príjemnejší pocit, ako keď to vie človek “rozbaliť” dolu kopcom a cíti sa v každom kroku silný a voľný. Aspoň pre mňa je toto skutočná radosť z pohybu. Čo poviete na to vy?

Nepremokavé tenisky na behanie

Nepremokavé tenisky na behanie

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Pred prvým horským maratónom som začal intenzívne zháňať „goratexové“ tenisky. Ako dlhoročný outdoorista som vedel, že od mokra ochráni len dobrá membrána. A keď mám ísť behať do mokra a blata, potrebujem také tenisky. Jednoznačne!

Začal som chodiť po predajniach a zháňať. Nikde ich nedržali a v tých riadnych bežeckých obchodoch sa ma dokola pýtali, na čo mi goratexové tenisky vlastne sú.

Tak som všetkým s blaženým úsmevom, chúďatám nevzdelaným cestným bežcom vysvetľoval, že JA idem behať do mokra a blata a potrebujem si chrániť nohy od vlhka. Oni sa na mňa rovnako blažene a úsmevom usmievali späť. Amatéri!

Neviem presne koho to bol nápad vytvoriť goratexové bežecké tenisky, ale asi to bol len výstrelok zlomyseľného dizajnéra, ktorý potom prevzali a skopírovali všetky veľké značky.

Po hodinách behania v preplnených obchodoch som to vzdal a objednal si ich online. Dorazili krátko pred závodmi a ja som bol nadšený. Krásne, dobre sediace tenisky Asics boli zárukou môjho prvého a samozrejme komfortného horského maratónu.

Spomínal som, že výmysel takýchto tenisiek je žart a bavia sa na ňom výrobcovia dodnes?

Goretex-ová membrána má jednu vynikajúcu vlastnosť. Neprepúšťa vlhkosť z vonkajšieho prostredia dnu k telu. Má však aj jednu zlú vlastnosť. Neprepúšťa nadmiernu vlhkosť od tela von. Pri chodení a relatívne nízkej záťaži to nie je problém, toľko membrána stíha prepustiť a my zostávame chránený voči vonkajším elementom.

Problém nastáva pri zvýšenej záťaži. Membrána nedokáže tak rýchlo odvádzať vlhkosť, tá sa hromadí a zostáva pri tele. Telo síce zostáva chránené od vonkajších elementov, no vlastné elementy ho nenechajú na pokoji.

Ak patríte k málo sa potiacim bežcom, táto situácia nemusí byť až tak markantná vo vašom prípade. A čo pri “potičoch” ako som ja?

Beh som doklepal do úspešného konca. Teda, nie až tak úspešného, ale dokončil som ho. A nebyť naozaj hlbokých mlák, možno by ma tenisky aj ochránili od vonkajšieho vlhka. Pri horských pretekoch v daždi je zriedka možné prejsť závody suchou nohou, že áno?

Druhým problém membrány, ktorý úzko súvisí s prvým je, že ak sa raz voda dostane dnu, už sa von nedostane. Navyše, **keďže membrána je aj vetruodolná, nehrozí ani postupné presušenie pod vplyvom ventilácie.

A tak som závody od asi polovice bežal s mokrými nohami ku ktorým sa vzduch nedostával a pekne sa prehrievali. Len upozorňujem, že v suchu a teple sa stane to isté s vlastným potom, dážď a voda vôbec nie sú tým jediným problémom.

Závody som dokončil s najväčším pľuzgierom aký som za roky behania mal. Ani Sahara mi nedala tak na frak. Celé moje chodidlo bol jeden sparený otlak, ktorý vyzeral ako vzduchová vložka. Niekto povie, že som mal aspoň jemnejší dopad. Verte, jemnejší rozhodne nebol.

Čo je mojou pointou?

Pri trailovom behaní nie je priestor na prevenciu voči vlhku samotnému. Jediné čo musíme dosiahnuť je, aby vlhkosť ktorú tak ľahko naberieme sme sa jej aj ľahko zbavili. K tomu sú najlepšie ľahké a priedušné tenisky s minimom savého materiálu, rozhodne nie proti vlhku chrániace “nepremokavé gumáky”.

Ako som písal na začiatku, pri navrhovaní takýchto bežeckých tenisiek sa niekto pekne a zlomyseľne nasmial. A ja som tomu naletel.

No a o „nepremokavých bundách“ zasa pár slov nabudúce. Treba si dobrú zábavu servírovať postupne.

7 tipov – ako začať behávať kopce

7 tipov – ako začať behávať kopce

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Behanie do kopcov je najobávanejším a zároveň najzákladnejším predpokladom pri trailrunningu. A vlastne nielen pri ňom.

Zvládnutie tejto techniky je často viac o prelomení psychologickej ako fyziologickej bariéry. Podobne ako pri iných náročných činnostiach, veľmi sa do nej nehrnieme, pokiaľ nemusíme. Alebo nie sme dostatočne motivovaní.

Okrem toho si vyžaduje naozaj málo; chuť zabrať o trochu viac ako pri behu na rovnom chodníku v parku, trpezlivosť a vytrvalosť.

Ako to teda zvládnuť čo najlepšie?

  1. Snažte sa udržať rovnaké tempo ako pri behu po rovine, avšak skráťte krok podľa sklonu kopca natoľko, aby tempo bolo udržateľné. Podstata je začať robiť primerane menšie kroky, ale držať čo najstabilnejšiu frekvenciu nôh. Pozor na dlhé kroky! Vysilujú a sú omnoho náročnejšie, aj keď na začiatku to človeku príde presne naopak. Treba len dlhšie skúšať a pôjde to.
  2. Pri dlhších kopcoch si nájdite rytmus, ktorý Vám bude pomáhať. Počítajte množstvo krokov, alebo si len opakujte nejakú číselnú mantru, ktorá vás udrží v rytme a zároveň Vám dovolí zabudnúť na to, čo práve robíte. Mne jednoznačne funguje viacej počítanie krokov do vopred definovaného počtu a potom odznova a odznova… Ale každému vyhovuje niečo iné.
  3. Udržujte si dobrú pozíciu chrbta a hlavy. Vzpriamená pozícia s miernym predklonom tažiska celého tela podľa sklonu kopca Vám pomôže prekonať vlastnú váhu pracujúcu smerom nadol a tiež jednoduchšie dýchanie v momentoch, kedy dostatok kyslíku je viac ako žiadaný. Nepozerajte si na nohy, ale pred seba, ramená držte vzpriamené, aby pľúca a krk mali čo najľahšiu cestu k okysličovaniu Vášho organizmu.
  4. Pri veľmi strmom kopci radšej vystriedajte beh za rýchle kráčanie, nazývané tiež power-hiking. Power-hiking je na rozdiel od klasickej chôdze, v podobnom rytme ako beh. Kratšie kroky s vysokou frekvenciou a pri veľmi strmých svahoch s podopieraním sa o nadkolenie, či s použitím paličiek. Pozor však! Človek sa ľahko pri kráčaní zabudne a zrazu už aj tam kde by mal bežať stále kráča. Odsledujte si priebeh a vrátte sa k behu čím skôr to pôjde. Príliš predlžované kráčanie Vám odoberá motiváciu a silu.
  5. Trénujte beh do kopca na začiatku na miernych a nie príliš dlhých svahoch tak, aby ste dokázali keď nie hneď na začiatku, ale po krátkom čase svah zdolať a presunúť sa na náročnejší. Nič frustrujúcejšie ako kopec, ktorý nikdy nezvládnete zabehnúť! To je lepšie ich mať viac v obehu a pravidelne si vybehnúť ten ktorý zvládnete v jednom kuse, aby ste si udržali morálku.
  6. Kopce by mali byť v tréningu minimálne raz do týždňa. No nepreháňajte to! Behanie kopcov pomôže výdatne pri terénnom behaní, avšak ani zďaleka to nie je všetko. Rýchlosť a vytrvalosť patria do tréningu rovnakou mierou.
  7. Kopce vedia najľahšie zničiť chodidlá a prsty na nohách. Pri týchto tréningoch používajte naozaj tie lepšie ponožky a tenisky. No a majte ich vždy dobre zatiahnuté. Nič horšie ako voľne sa pohybujúca noha v teniske asi pri tomto tréningu nie je. Teda okrem…

Tak a teraz už len obuť tenisky a previesť teóriu do praxe. Nejaké iné postrehy či rady? Poteším sa im.

Do skorého videnia niekde v kopcoch!

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Návrat hore