O behaní naboso som sa ako mnoho iných ľudí dozvedel pri čítaní knihy Stvorení pre beh (Born to run). Idea ma oslovila a určite ako tisíce ďalších, dal som hneď v ten týždeň zarobiť pár korún – v mojom prípade libier – firme Vibram.
Napriek môjmu rozhodnutiu behávať v týchto nových “teniskách” čo najčastejšie, realita ma doslovne prefackala.
Beh bol aj po niekoľkých týždňoch každý raz bolestivý. Nie pre zlú techniku – to si sám nemôžem predsa priznať 🙂 – ale pre povrch terénu a odolnosť mojich nezvyknutých nôh.
Aj napriek opatrnosti a pozornosti, vždy sa našiel v lese kde behávam nejaký mrzký kameň, ktorý mi premasíroval šľapu ako nič predtým. A pri ďalšom pokuse opäť. Priznám sa, po krátkom čase som zanevrel na behanie „na boso“.