Hummus samotný je veľmi jednoduché jedlo, no má jednu prísadu, ktorá sa mi zdala nezohnateľná – Tahini, alebo sezamová pasta. Na internete som objavil zmienky o jej dostupnosti v bio-potravinách, no šťastie som nemal. Pomoc prišla úplne znenazdajky, keď ma počula majiteľka baru v Liptovskej Osade rozprávať o tejto “krivde” a nasmerovala ma presne kde som potreboval.
S behmi sa za posledné dva roky roztrhlo vrece. Tento víkend sa beží 2. ročník Malofatranskej 100-ky. Nie ľahký závod a asi aj preto patrí medzi kvalifikačné závody s možnosťou získania bodov do budúcoročného UTMB.
A je po tom. Asi by som mal napísať, že som sa ani nenazdal, ale nazdal som sa. Miestami až príliš.
Trať závodu som poznal z mapy, prvú etapu dokonca aj z vlastného tréningu len pár týždňov dozadu. Napriek tomu mi závod priniesol nemálo pálčivých momentov a obvyklých pochybností so sebaobviňovaním, prečo som sa na niečo také dobrovoľne dal. Ale tak to je u mňa asi vždy.
Organizátori zhodnotili terén a náročnosť vynikajúco na ich stránkach no pre neznalého trasy – a teda aj mňa – tam stále bolo dosť čo objavovať. Predsa, aj keď sú Malé Karpaty iba malé, podceňovať ich nie je tá najlepšia cesta k úspechu.
Štefan Karak začal behávať ako 55-ročný a minulý rok sa ako jediný Slovák zúčastnil behu UTMB cez Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko na Ultra Trail du Mount Blanc pod najvyššou horou Álp.
Pred necelými dvoma mesiacmi som sa rozhodol, že skúsim zasa trochu pritlačiť na strunu. Napriek stále zle fungujúceme zadnému stehennému svalu som sa rozhodol, že to zvládnem. A nie len s chabým dokončením, ale aj slušným umiestnením. Prihlásil som sa na Stefanik Trail 140. Pozadie V roku 1915 prechádza M.R. Štefánik peši so svojim mechanikom …
Dnes som po prvý krát vytiahol na beh novokúpenú [bežeckú vestu SJ Ultra Vest 2.0][1] zo [série Jurek Collection][2] [firmy Ultimate Direction][3]. Nie že by jej bolo treba na 16km beh, ale odskúšať ju raz treba. A možno aj dvakrát.
Vesta má veľmi príjemnú farebnú modro-sivú kombináciu, príjemnejšiu ako verzia 1.0, aj keď to je ozaj vecou vkuse. Čo sa zmenilo diametrálne, je materiál.
Nevlastnil som prvú verziu, no mal som možnosť sa s ňou chvíľu hrať a rozdiel je badateľný na prvý dotyk. *Cuben fibre* používaný na výrobu lodných plachiet bol zamenený za ešte odolnejší a pritom jemnejšie pôsobiaci *Silnylon 66*, ktorý je dokonale nepremokavý a odolnejší voči pretrhnutie.
Behať na páse je rozhodne jedna z možností ako sa behaniu venovať aj keď okolnosti nie sú najpriaznivejšie – v mojom prípade byť blízko internetu, keby sa niečo stalo. No táto možnosť je naozaj riadnym trestom. Nemeniace sa okolie, neprirodzene hladký povrch, svištiaci zvuk pásu či ubíjajúca hudba z reproduktorov dáva tejto forme tréningu naozaj punc náročnosti.
Dnes odchádza sir Ranulph Fiennes, aspoň v mojich očiach, na najextrémňejšiu expedíciu v dejinách ľudskej výdrže. Po prekonaní oboch pólov bez podpory, cesty okolo sveta ve vertikálnom smere, zdolaní Everestu vysoko po šesťdesiatke a v neposlednom rade behu siedmych maratónov, na siedmych kontinentoch za sedem dní sa vydáva na cestu cez Antarktídu v čase polárnej zimy.
Ak si uvedomíme, že v dejinách sa všetci exploreri snažili opustiť tento nehostinný konteninet najneskôr do začiatku zimy, začneme si uvedomovať, skadiaľ vietor fúka. Tak nehostinné prostredie si nevieme ani len predstaviť, nie ešte túžiť ho zažiť. Ralf Fiennes, Mike Stroud a viacčlenná doprovodná výskumná skupina vyráža na miesto bieleho pekla v čase, keď každý iný ďakuje, že tam už nie je.
Za posledný rok som sa naučil veľa aj napriek tomu, že je to stále hrozne málo.
Naučil som sa, že behať ultra vzdialenosti je viac o vôli ako fyzickej vytrvalosti, že bežať jedeň deň 84km, alebo dva dni za sebou 42km je obrovský rozdiel, že bežať v kamenistom či blatovom teréne vyradí z boja aj lepších „bojovníkov“ ako som ja.
Naučil som sa, že nič nie je vopred dané. Ak zabehnem 80km na púšti, nič to nehovorí o tom, že ich tiež zabehnem v kopcoch a opačne. Každý beh je iný, každé prostredie vytvára inú požiadavku na človeka a prístup k behu.
Pri včerajšom rozhovore s kamarátom na Skype som si uvedomil, ako málo sa vlastne o ultrabehaní vie. Nie preto, že by nebolo kopec článkov, kníh či blogov, ale preto, že ľudia, ktorí sa na to nevrhnú pohlave, zriedka niečo také čítajú, alebo tomu prikladajú dôležitosť.
