Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Zabehol so polmaratón či maratón a premýšľaš čo ďalej? Máš na to aby si zvládol dlhšiu trasu? Viac dňové podujatie? Horšie podmienky? Podvedome cítiš, že by si to chcel, ale dostatočne si neveríš? Nie si sám. Podobnými myšlienkami trpí väčšina (a nielen) bežcov. Čítaj ďalej. Dozvieš sa, ako sa pohnúť vpred a neustále posúvať vlastné limity.
Behanie, podobne ako čokoľvek iné v živote je vecou motivácie. Ak máme motiváciu, zvyšok je len vecou disciplíny. Veľmi zjednodušene povedané, samozrejme.
Ak vnútorne cítiš, že by si prijal väčšiu výzvu, nasledovaním týchto piatich krokoch sa ti ju podarí na 99% dosiahnuť. Poďme teda na to.
1. Definovanie cieľa
Akákoľvek výzva začína definovaním cieľa. Konkrétneho cieľa. Nestačí si povedať, „chcem zabehnúť aspoň 50 km vzdialenosť“. To je príliš vágne a ľahko minuteľné.
Cieľ musí byť konkrétny.
Napríklad, prebehnúť z Kamzíka na Pezinskú Babu v septembri tohto roku, alebo odbehnúť Nízkotatranskú stíhačku 2018.
Cieľ musí mať stanovenú nielen vzdialenosť, ale aj konkrétny čas.
Samozrejme, definovanie nereálnych cieľov je hlúposť. Ak si doteraz odbehol najviac polmaratón a aj to len minulý týždeň, o mesiac nebudeš schopný zabehnúť 100 km. Nie je to reálne.
K naplneniu cieľa potrebuješ dostatočný čas na prípravu.
2. Stanovenie rutiny a príprava
Stanovenie rutiny a celá príprava zodpovedá pravdaže cieľu. Ak je to odbehnutie 50 km keď bežne behávaš maratóny, príprava nebude nutná asi vôbec. Ak maximálna vzdialenosť čo si doteraz odbehol je 30 km a chystáš sa na 100 km, budeš potrebovať minimálne 3 mesiace na prípravu. Minimálne.
Ako som sa k tomuto číslu dopracoval?
Ak medzi-týždenne zdvihneš záťaž o odporúčaných 10% a predpokladáme, že každý víkend si schopný (nie nevyhnutne, že musíš) odbehnúť svojich 30 km + 10% týždenný prírastok, bude ti trvať dostať sa na 100 km približne 13 týždňov. Ak dodržíš stanovenú rutinu a budeš dvíhať záťaž postupne.
Matematika za výpočtom :
n = 30 km * (1 + 10 % prírastok / 100)^13 = 30 * 1.1^13 = 103.6 km
To je pravdaže najoptimistickejší a najjednoduchší scénar, nepočítajúci s chorobami, ťažkosťami, nelineárnym vývojom kondície a inými nepredvídateľnými skutočnosťami.
Ak chceš zostať na bezpečnej strane plánovania, vynásob to radšej 1,5 či 2 a budeš v pohode.
Taktiež, ak plánuješ ísť na 250 km trojdenný pretek do škótskej zimy, s doteraz odbehnutými 30 km ako vlastným maximálnym výkonom, použi koeficient 3, alebo dokonca 5. Čaká ťa totiž budovanie nielen výkonnostnej záťaže, ale aj mentálnej a skúsenostnej. Ako sa pohybovať s mapou, ako sa pohybovať v snehu a v kopcoch, ako načerpať energiu ak nemôžeš spať viac ako 5 hodín a podobne.
3. Vytvorenie osobnej zodpovednosti
Keď už si si zvolil ciel a realisticky určil kedy ho uskutočníš (ak pretek, ktorý chceš bežať vychádza skôr ako ti vychádza plán, zváž mierne pritvrdenie prípravy, alebo odklad o rok), povedz o tom čo najviac ľuďom vo svojom okolí. Nejde o chválenie sa. Práve naopak. Ide o vytvorenie osobnej zodpovednosti za vyhlásenie a mentálnu motiváciu na dodržanie týchto vyhlásení.
Ak celá tvoja rodina a kamaráti vedia, že sa chystáš zabehnúť Štefánika, budú sa ťa na to priebežne pýtať, zaujímať sa. To ťa bude hnať vpred, aby si ich nesklamal a nemusel každému potom vysvetľovať, prečo si to nakoniec vzdal ešte pred štartom.
V skutočnosti nejde o nich ale o teba.
Toto vedomie ťa bude držať motivovanejšieho ako akýkoľvek papierový či vnútorný záväzok. A čo ak nedokončíš? Stáva sa. To chápe každý a rodina s priateľmi ti budú vtedy oporou a podporou do ďalšieho pokusu. Pomôžu ti prekonať pocit, že na to nemáš. Ak sa však rozhodneš predčasne vzdať, ich pohľady a prejavy „porozumenia“ ti nedajú spať, pokiaľ im nedokážeš, že sa v tebe mýlia.
4. Postavenie na štartovaciu pozíciu
Ak si dodržal rutinu prípravy, toto je najkrajší moment. Teda, okrem toho byť aj v cieli.
Po plánovaní a príprave sa dostaneš na miesto, ktoré si si vysníval, naplánoval a vydrel. Nezáleží na tom, či ide o oficiálny závod so stovkami ľudí okolo, alebo vlastnú výzvy kde stojíš na štarte sám či len s blízkymi.
Prešiel si dlhú cestu a si tam, kde si pred mesiacmi chcel byť. Stačí len spraviť prvý krok a ten potom zopakovať dostatočne veľa krát.
Ak predchádzajúce tri kroky splnili svoj efekt, na štartovaciu pozíciu sa staviaš presvedčený, že si spravil pre prípravu maximum a motiváciu si to dokázať máš na 100. Tak je to presne ako to má byť.
5. Naplnenie cieľa
Pokiaľ opakovanie krokov z bodu 4 bolo naozaj dostatočné, naplnil si svoj cieľ a eufória zaplavila tvoje vnútro. Nezáleží na tom, či si vyhral, alebo len dokončil. Teda, ak tvoj ciel nebol vyhrať pravdaže.
Dokázal si od sna doraziť až do cieľa. Na miesto, ktoré si pred časom, považoval za niečo vzdialené, hrozne náročné, alebo dokonca nedosiahnuteľné. Dokázal si to!
Po tejto skúsenosti vieš, že nemožné je len zle chápaným slovom. V skutočnosti len znamená náročné.
A náročné nie je ani zďaleka nemožné.
Teraz vieš, že dokážeš čokoľvek. Stačí si vybrať nový ciel, nastoliť plán… a ostatné už dobre poznáš.
