Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Vybral som sa dnes zabehať si do Karpát. Po dlhšej dobe na Slovensku som sa už tešil na prostredie, ktoré mám tak rád. Predkým som sa stihol rozhodnúť kam presne idem, zistil som, že od včerajšej polnoci sa beží druhý ročník Ultralanovky. To som nemohol nechať bez pozretia!
Pri prezliekaní na dolnom otočisku lanovky som sa od ľudí dozvedel, že je možné ísť si zabehať za dobrovoľný príspevok zopár kolečiek. Pozvánka, ktorá sa neodmieta.
Ultralanovka sa beží po strmom svahu, s prevýšením 186 metrov, popod lanovku na Kolibu a potom sa oblúkom po červenej a žltej zbieha späť. Stúpanie je dlhé jeden kilometer, klesanie ďalšie dva.
Keď som začal svoje prvé kolečko ja, ultra bežci mali za sebou už 16 hodín “kolečkovania”. Na veľké prekvapenie, väčšina stále vyzerala a tvárila sa dobre. Veľký obdiv!
Ja som si odbehol 5 kolečiek predkým môj ischiatický nerv nezačal silne protestovať. Stačilo. Stačilo na načerpanie atmosféry a zistenie, čím títo ultrabežci od polnoci do polnoci prechádzajú.
Ako pri Štefánikovi, aj Ultralanovku organizuje občianske združenie VESTIGIUM a robia to skvele! Dobrovoľníci povzbudzujú, pomáhajú, usmievajú sa a ani náznakom nejavia známky únavy či vyčerpanosti, ktorou by dorážali účastníkov. Každý, kto prejde štart/cieľom dostane toľko mentálnej podpory, že je naozaj ťažké skončiť. Ja osobne som vracal čip s veľkými výčitkami svedomia. Žartujem. No, vlastne ani nie…
Napriek tomu, že štartujúcich ultras bolo tento rok 54, prišlo navyše enormné množstvo podporovateľov, ktorí sa rozhodli odbehnúť si kolečko, dve či päť. Za dobrovoľné štartovné, ktoré všetko poputuje do pokladnice organizácie Plamienok. VESTIGIUM, podobne ako pri Štefánikovi aj pri Ultralanovke exkluzívne podporuje túto neziskovku, ktorej práca pomáha stovkám ak nie tisícom nevyliečiteľne chorých detí a ich rodinám.
Ultralanovka nie je beh pre každého. Bežať, aj keď s prestávkami a oddychmi 24 hodín a ešte v takom prevýšení je skutočný hardcore. Avšak, je to vynikajúci testovací beh pre iné náročné podujatia.
Pri Ultralanovke nejde o to dobehnúť prvý, ale zúčastniť sa, užiť si to a zabehnúť koľko človek dokáže. Prekonať sám seba a naučiť sa, čo telo zvládne. Takáto záťaž pomôže každému ašpirujúcemu ale aj skúsenému ultra bežcovi odhaliť jeho či jej silné stránky ako aj slabiny. Či už vo forme stravovania, tréningu, schopnosti tela zvládať prevýšenia, klesania, terén alebo nedostatok spánku.
Ak budúci rok plánuješ niektoré veľké podujatie, alebo sa chystáš na vytvorenie osobného rekordu na náročnej trase, odporúčam ti Ultralanovku ako taký bežecký lakmusový papierik. Tých 24 hodín ti dá odpoveď na všetky otázky a neidentifikované vnútorné pocity. Aj keď tento test bude rozhodne bolieť.
Držte sa všetci a nech vám to dobre behá!
