Napriek akejkoľvek snahe a túžbe niečo robiť, bez solídneho plánu a cieľa ktorý chceme dosiahnuť, nie je takmer šanca, že sa nám to podarí. A to sa stalo osudným za posledný rok aj mne.
Pokiaľ si sa ocitol v podobnej situácii, kedy túžba a realita nešli ruka v ruke, čítaj ďalej. V troch krokoch ti ukážem cestu z tohto bludného kruhu von.
Pri ultra behoch konajúcich sa prevažne na americkom kontinente sa zaviedol trend využívania tzv. vodičov. Sú to bežci, ktorí majú povolené od určitej časti trate sprevádzať pretekárov až do cieľa. Tento trend sa dostal už aj do Európy a mnohé zabehané ultra preteky ho povolili už tiež. Je to však pre nás ozajstný prínos?
Sú intervalové tréningy vhodné pre vytrvalostných bežcov? Toto je častá otázka, ktorá sa medzi bežcami “v poli”, na bežeckých fórach a časopisoch objavuje vždy znova. Krátka odpoveď by bola, že akýkoľvek tréning pomáha budovať vytrvalosť v dlhodobom merítku. Ak túžite vedieť ale viac ako toto, čítajte ďalej.
Ultralanovka sa beží po strmom svahu, s prevýšením 186 metrov, popod lanovku na Kolibu a potom sa oblúkom po červenej a žltej zbieha späť. Stúpanie je dlhé jeden kilometer, klesanie ďalšie dva.
Nie je to ale beh pre každého. Bežať, aj keď s prestávkami a oddychmi 24 hodín a ešte v takom prevýšení je skutočný hardcore. Avšak, je to vynikajúci testovací beh pre iné náročné podujatia.
Zabehol so polmaratón či maratón a premýšľaš čo ďalej? Máš na to aby si zvládol dlhšiu trasu? Viac dňové podujatie? Horšie podmienky? Podvedome cítiš, že by si to chcel, ale dostatočne si neveríš? Nie si sám. Podobnými myšlienkami trpí väčšina (a nielen) bežcov. Čítaj ďalej. Dozvieš sa, ako sa pohnúť vpred a neustále posúvať vlastné limity.
Behanie, podobne ako čokoľvek iné v živote je vecou motivácie. Ak máme motiváciu, zvyšok je len vecou disciplíny. Veľmi zjednodušene povedané, samozrejme.
Pri zdokonaľovaní techniky behu, rýchlosti a formy, každý časom narazí na otázku, ako je lepšie dýchať. Je efektívnejšie a lepšie používať ústa alebo nos? Je lepšie dýchať plytko a rýchlo, alebo hlboko a pomaly? Pozrime sa na to.
Kyslík je palivom ľudského tela. Dýchanie zabezpečuje prísun tohto paliva, aby svaly fungovali na čo najlepší výkon. Preto, podobne ako z jedlom či pitím, aj zvolením formy dýchania môžme robiť veci dobre alebo zle.
Vecou je, že len málokto venuje dýchaniu pozornosť. Robíme to prirodzene a asi najlepšie ako vieme, no nie?
Nesprávnym dýchaním však nielenže nepomáhame telu a nezvyšujeme výkonnosť, ale naopak všetko hatíme.
Príliš rýchly štart je častým syndrómom nás všetkých.
Vybojovať si dobrú pozíciu hneď na začiatku, vyhnúť sa lievikovitému efektu v prvých kilometroch ešte príliš koncentrovaného bežeckého pola, ukázať súperom s kým majú tú česť či vyhrať prvú mentálnu vojnu.
Toto tempo je na dlhé vzdialenosti neudržateľné a postupne aj sebadeštruktívne.
Za posledné desaťročie začalo dochádzať k zmenám v prístupe k strečingu. Najprv tí progresívnejší tréneri pochopili, že niečo nie je v poriadku, neskôr postupne väčšina. Statickému strečingu ako počiatočnej aktivite pred plným tréningom postupne odzvonilo. Dynamický strečing sa stal kráľom.
Nenávidím ranné behanie. Skúšal som mu prísť na chuť už veľakrát, ale nepodarilo sa.
Stával som o hodinu skorej ako som potreboval. Nepomohlo. Skúsil som vstať o piatej ráno predkým upadnem u mňa do najlepšieho spánku o šiestej. Nepomohlo. Moje telo odmietlo fungovať.
Ranné behy boli utrpením a malou tragédiou. Všade som čítal, aké je to úžasné, videl ľudí pri skorých jazdách ako s čelovkou hltajú kilometre, obdivoval fotky východu slnka od bežcov, ktorí v tom čase boli už niekde hore. Nepomohlo.
Niekedy aj takéto malé vizuálne povzbudenie pomôže človeku vykopať sa z pohodlia domova von.
