Moje 3 najväčšie bežecké chyby roku 2021

Koncom roku 2020 som začal s 30 dňovou bežeckou výzvou s cieľom, dostať sa po vyše roku relatívneho zaháľania späť do formy. Idea bola, začať s miernym behaním každý deň a následne po 30-tich dňoch zmeniť tento režim za normálny bežecký tréning – s dlhými či tempo behmi, silovými či intervalovými tréningmi a oddychom.

Počas blížiacej sa zimy som si chcel vybudovať základ a následne na jar začať na ňom stavať. Vypísal som si viacero pretekov a vlastných výziev na leto a jeseň 2021 a vrhol sa na to.

Ak by plány dopadli podľa predstáv, článok by sa asi volal “Moje 3 najlepšie preteky roku 2021”. Všetko však nakoniec išlo úplne inak a tak som sa rozhodol napísať svoj príbeh ako odstrašujúci návod na to, ako veci nerobiť. Snáď padne na úrodnú pôdu.

Štartovná čiara

Počas rokov čo sa venujem trailovému behaniu som si privodil takmer všetky klasické bežecké zranenia a narobil takmer všetky bežecké chyby aké sa len dajú. Príchod zápalu achiloviek bol však taký náhly a nečakaný, že som tomu najprv neveril.

Prvou myšlienkou bolo, že som to deň predtým prehnal. Možno dva. Pokrivkával som a dúfal, že to o deň bude lepšie. Na druhý deň bola bolesť horšia a po týždni sa ranné vstávanie zmenilo za snahu imitovať pohyby zrelého osemdesiatnika.

Až vtedy som začal premýšľať, že sa niečo skutočne deje.

Blížilo sa leto a moje plány zrazu dostávali kopec otáznikov. Napriek tomu som pokračoval v miernom behaní s nádejou, že to pohybom dostanem do normálu. Podobne ako vždy po ťažkých pretekoch či náročných víkendoch.

V júly minulého roku, po príchode na Slovensko a pokusoch vyliečiť sa v Anglicku tak nedostatkovým letným slnkom a teplom som si uvedomil, že tadiaľ cesta nevedie. Pochopil som, že som niečo hrozne zvrzal a začal som pozerať do spätného zrkadla. Odraz v ňom sa zaostril do nepekného obrazu.

Chyba číslo 1 – Neexistujúci plán

Keď som začal koncom roku 2020 s každodenným behaním, hľadal som na rutinu čo najlepší čas. Pri rodine, dvoch firmách a viacerých projektoch som musel nájsť čas, ktorý bude dlhodobo udržateľný. Napriek môjmu už dávno proklamovanému odporu k rannému behaniu som si vybral 5:30 ráno.

S tak skorým štartom som mohol stihnúť beh, sprchu, raňajky s rodinou a rozvoz detí pred začatím pracovného dňa.

Po prvých pár dňoch boja so skorou rannou hodinou (spávať som stále chodil okolo polnoci) som sa začal dostávať do rytmu.

Jediným problémom bolo, že po návrate s inak príjemného ranného behu, nebol čas na nič ďalšie. Žiadny strečing, pomalé doplnenie tekutín či energie, žiadne cvičenie. Len rýchla sprcha, krátke raňajky a išlo sa do dňa.

Po týždňoch behania sa začali ozývať kĺby, svaly… celé telo. Namiesto analyzovania problému som okamžite “pochopil”, že problémom je skoré ráno s nedostatkom spánku a zmenil som rytmus.

Najprv som z rána beh presunul na čas obeda, neskôr na neskoré poobedie a na jar takmer výhradne na neskorú noc. Okrem toho som nezmenil nič. Stále som len naháňal denné kilometre a vytesňoval všetko ostatné.

Z 30 dňovej výzvy sa najprv stali dva mesiace, neskôr štyri, šesť… a mne v eufórii toho, ako to super zvládam úplne ušlo, že som pôvodnú ideu, po mesiaci sadnúť a navrhnúť tréningový plán, úplne vytesnil.

Keď sa dostavili spomínané problémy, na plán už bolo neskoro.

Chyba číslo 2 – Nesprávna výživa

Už zopár rokov pred Covidom som po ročnom pokuse s vegánstvom presedlal úplne na LCHF, alebo inak povedané, nízko-sacharidovú stravu s vysokým obsahom tukov.

Po tomto prechode som prestal mať problémy so žalúdkom, stabilizovala sa mi váha, cítil som sa silný a zdravý.

S príchodom Covidu som začal nevedomky svoje návyky postupne meniť. Najprv som pridal do denného repertoáru mnou doma pečený kváskový chlieb, začal som jesť viac sladených jedál, z nepravidelného pohára vína niekedy večer sa stal dosť pravidelný pohár, prestal som piť proteínové nápoje a po dlhých rokoch som zanevrel na vajíčka – dovtedy môj najobľúbenejší zdroj proteínu a energie.

A tak, v čase keď som telu dopriaval 50+ km týždenne som miesto dobrého stravovania nevedomky išiel opačným smerom. Bez akéhokoľvek uvedomenia, alebo zamyslenia.

Keď sa dostavili spomínané problémy, ani rýchla úprava k lepšiemu už nič nezachránila.

Chyba číslo 3 – Nedostatok oddychu

Behanie každý deň je v niečom úžasné. Stala sa z toho rutina, na ktorú som sa neskutočne tešil. Nemusel som sa motivovať, dokopávať či hľadať výhovorky. Každý deň je každý deň. Také rutina si prirodzene žiada dostatok oddychu a regeneračné aktivity ako strečing či masáže. V mojom prípade na nič z toho “nebol čas”.

Napriek viacerým zmenám časov na behanie som stále zotrvával v naháňaní každej dostupnej minúty dňa. Oddych sa stal nedostupnou komoditou a spánok na zoznam aktivít, ktoré budem robiť keď budem starý. A to som práve dopočúval audioknihu Proč spíme. Môj mozog a všetko racionálne čo v ňom bolo, akoby dostalo pokyn k seba-deštrukcii a ja som bol len okoloidúci, ktorý si nič nevšimol.

Keď sa dostavili spomínané problémy, ani náhly prídel dlhšieho spánku, oddychu či regeneračných aktivít už nič nedokázalo zachrániť.

Cieľová rovinka

Hektický život je obrovským problémom vo všetkom, čo v živote robíme. Napriek tomu, že mnoho ľudí hektiku miluje, v konečnom dôsledku každý na ňu nakoniec dopláca. Niekto skôr, niekto neskôr, niekto viac a niekto menej.

Mne sa podarilo dostať preplesk relatívne skoro. Na šťastie.

Aj dnes, po piatich mesiacoch oddychu a prvých behoch s cieľom vrátiť sa na traily, achilovky stále nie sú v poriadku. Cítim sa však lepšie a som šťastný, že znova behám. Tentokrát už s plánom!

V novom tréningovom pláne mám definované striedanie behania a cvičenia, po každom behu dopĺňam tekutinu a energiu, oddychujem, robím strečing. Verím, že rok 2021 si navždy zapamätám a nebude to len kvôli neskutočne šialenej pandémii Covidu.

Ak sa snažíte aj vy napchať do dňa maximum, aby náhodou nezostalo trochu miesta na zastavenie a premýšľanie, spravte tak hneď teraz. Neopakujte ani jednu z mojich chýb.

Zamyslite sa, či to čo robíte nie je šialené. Neverte, že sa vám to prepečie.

Je lepšie pribrzdiť, zaparkovať na chvíľu pri krajnici, napraviť spätné zrkadlo a pozrieť sa do neho skôr, ako keď odraz v ňom už ani trochu nie je pekný. Do cieľa sa dá dostať rôznymi cestami, no tá najhektickejšia zďaleka nemusí byť tá najlepšia a už vôbec nie najrýchlejšia.

Prajem každému z vás silný, zdravý a na behanie úspešný rok 2022. Dúfam, že s niektorými z vás sa uvidím niekde v kopcoch. A dúfam, že nebudem pri tom krivkať ako porazený d’Artagnan. A ani vy.

Ahojte!

!van

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Scroll to Top