Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Prvýkrát som bežal dlhšiu vzdialenosť ako maratón, prvýkrát viac ako 1 deň, prvýkrát v teréne, ktorý je úplne iný ako to čo bežne behávam.
Skúsil som si ultra vzdialenosť, púšť, kopce a dážď a zistil som, že to je to pravé pre mňa. Nikdy zo mňa asi nebude závodník či elitný bežec, no napĺňa ma pocit, že robím niečo viac ako je bežné a posúvam hranice vlastnej schopnosti ďalej.
Nie je to pre mňa o tom byť najlepší či vyhrávať, no stanoviť si cieľ a skúsiť ho dosiahnuť. A nabudúce zasa ďaľší.
Za posledný rok som sa naučil veľa aj napriek tomu, že je to stále hrozne málo.
Naučil som sa, že behať ultra vzdialenosti je viac o vôli ako fyzickej vytrvalosti, že bežať jedeň deň 84km, alebo dva dni za sebou 42km je obrovský rozdiel, že bežať v kamenistom či blatovom teréne vyradí z boja aj lepších „bojovníkov“ ako som ja.
Naučil som sa, že nič nie je vopred dané. Ak zabehnem 80km na púšti, nič to nehovorí o tom, že ich tiež zabehnem v kopcoch a opačne. Každý beh je iný, každé prostredie vytvára inú požiadavku na človeka a prístup k behu.
Minulý rok ma naučil, že všetko je možné, stačí si len ísť za tým. A tak predsavzatie do Nového roku mám len „jedno“ : rob ako najlepšie vieš, posúvaj vlastné hranice kam sa len dajú a ži život, ktorý je Ti vlastný.
Teším sa na tohoročné výzvy!
