Za roky behania sa často vraciam k otázke, kedy je čas zmeniť bežecké topánky. Sám som človek, ktorý sa snaží využiť veci na maximum, niekedy aj za cenu toho, že už naozaj nevyzerajú najlepšie a tak rozhodnutie, kedy je ten správny čas, nie je z môjho pohľadu vždy ľahké.
Rozhodol som zistiť, ako na to pozerajú iní ľudia – výrobcovia topánok, tréneri, lekári, bežci. Ak sa vám nechce čítať dlhý článok, tu je krátke zhrnutie:
Každý má na túto problematiku iný názor a argumenty. Ku jednoznačnému názoru sa nikdy nedostanete. A teraz je čas na dlhšie rozprávanie.
Názory sa rôznia
Výrobcovia bežeckých topánok sa snažia presvedčiť spotrebiteľov, teda nás bežcov, že k výmene treba pristupovať často a pravideľne. Prirodzene. Potrebujú predávať a prečo by teda odporúčali niečo čo ide v podstate proti nim?
Ortopédi či športoví lekári majú na výmenu sofistikovanejšie metódy merania, diagnostikovania a vyhodnocovania. Ich záujem nie je finančný, no vedomosti získané v škole, v ordinácii a teréne, zvyčajne tie negatívne, smerujú ich úsudok k maximálnej opatrnosti. Prirodzene. Prečo by riskovali čo i len minimálnu eventualitu ak sa jej dá vyhnúť?
Tréneri sponzorovaných športovcov chcú meniť topánky tak často ako to len ide. Aby ani náhodou neriskovali zníženie výkonu svojich zverencov alebo dokonca ich zranenie. Prirodzene. Kto by neudieral klinec po hlavičke vždy novým kladivom keď môže?
No a my bežci sme ťažký prípad. Tí z nás bez peňazí potiahnu životnosť aj za hranicu mysliteľného, tí s množstvom peňazí či potrebou byť stále “in” vôbec neriešia a kupujú podľa nálady. A všetci v strede týchto dvoch extrémov vyhodnocujú použiteľnosť na základe veľmi individuálnych a svojských prístupov. Prirodzene. Kto by sa zaťažoval niečim tak “jasným” ako je ďalšia použitelnosť topánok?
Kto má ale pravdu? Kde je tá pravá miera kedy treba bežecké tenisky naozaj zameniť za nové?
Pozrime sa na to z troch rôznych uhlov pohľadu.
Kedy treba meniť topánky kvôli zdraviu
Prvoradou motiváciou väčšiny z nás je zmena bežeckých tenisiek kvôli zdraviu. Predsa, topánky sú tou najdôležitejšou a vo svojej podstate jedinou povinnou výbavou bežca. Aj keď bežci na boso budú asi oponovať.
Podľa tvrdení výrobcov či lekárov dochádza pri používaní k opotrebovaniu materiálov, ktoré prestanú plniť svoju funkciu a chrániť tým bežca.
Otázkou je, resp. dvoma, či opotrebovanie spôsobené zopár stovkami kilometrov je naozaj tak výrazné, aby nás ohrozovalo resp. či materiál v teniskách je naozaj to, na čo by sme sa mali spoliehať z pohľadu zdravia.
Ak sa začítame do rôznych pokusov, štúdií či vyhlásení odborníkov, nedospejeme k jednoznačnej odpovedi. A ani taká neexistuje.
Pri bežcovi s problémom kompenzovaným teniskami, napr. špeciálnymi vložkami, definovanou tvrdosťou či pružnosťou, doba zámeny bude korelovať s odporúčaniami výrobcov a teda výsledkami ich záťažových testov. U väčšiny bežných tenisiek teda rádovo niekoľko stovák kilometrov.
Na druhej strane, pri bežcovi bez problému s nutnosťou kompenzácie, priemerná teniska pri dobrom zaobchádzaní (pravidelnom čistení, vetraní, striedaní) vydrží rádovo dva až trikrát odporúčanú záťaž výrobcu bez toho, aby ohrozovala naše zdravie. Dôležitejšie ako stála zámena tenisiek za nové totiž je naša technika a fyzická zdatnosť. Tá nám ochráni nohy ďaleko viac ako nový pár tenisiek.
Kedy treba topánky meniť kvôli výkonu
Pri pozeraní dokumentu o prekonaní dvojhodinovej bariéry na zdolanie maratónu (Kipchoge: The Last Milestone) som s úžasom (okrem všetkého iného samozrejme) sledoval, ako Nike vyrobili, prezentovali a “predali” nový model tenisiek pre udalosť INEOS 1:59.
Zbor vedcov a výskumníkov analyzovalo každý detail topánky pre to, aby bol Eliudov výkon na úplnom vrchole. Aby akýkoľvek mikro odpor či mikro neefektivita nejakej časti nespôsobila, že sa časovú hranicu nepodarí prekonať.
Eliud, aj keď to nebolo explicitne povedané koľko, vybehal tých tenisiek desiatky (časťou dôvodu bolo neustále testovanie, upravovanie a zdokonalovanie a časťou spomínaná inklinácia trénerov k tomu najlepšiemu keď je to možné). Nikto by neriskol, že tenisky v ktorých odbehol len zopár stovák kilometrov budú dostatočne dobré pre deň D.
A to je ten hlavný rozdiel.
Ak ide o topánky pre Eliuda a milisekundy ušetrené na každom metri, častá zmena naozaj prináša rozdiely. Ak ide ale o nás zvyšných 99.999% bežcov, žiadna teniska nás neurobí výrazne rýchlejšími pre to, čo potrebujeme dosiahnuť.
Možno v novších dosiahneme väčší komfort, no tenisky samotné z nás rýchlejších alebo lepších bežcov nespravia. Meniť tenisky kvôli výkonu je teda irelevantné.
Tým samozrejme nemyslím striedanie. Priebežné striedanie topánok kvôli vetraniu a oddychu materiálu, alebo na základe zmeny terénu, počasia či vnútorného pocitu je absolútne esenciálne. To je ale už na úplne iný článok.
Kedy treba topánky (naozaj) meniť alebo čo na to životné prostredie
Napriek tomu, že trailové behanie je v mojom ponímaní o vzťahu k prírode či životnému prostrediu (a našom existovaní v ňom), samotné vybavenie ktoré pri tom používame už rozhodne nie je tak “prírodné”. Ak sa teda bavíme o štandardnom vybavení.
Tenisky ako aj zvyšok našej výbavy je primárne z plastov, gumy či inak chemicky spracovaných materiálov, ktorých karbónová stopa nie je zanedbateľná.
Ak sa teda rozhodujeme k zmene bežeckých tenisiek na tomto základe, tie by nám mali vydržať čo najdlhšie. Až do úplného rozpadu. Aj keď to je naozaj extrém.
V každom prípade, ak sa nám spraví na teniske prvá dierka či sa začne odlepovať kúsok špičky, myslime na to, čo zmena znamené. Nielenže je to väčšinou hlboké načrenie do peňaženky, ale je to zároveň ďalší vytiahnutý kliniec z už tak rozpadávajúcej sa lode.
Navyšem, v kopcoch s blatovými teniskami naozaj na estetike záleží najmenej.
Z tohoto pohľadu je zmena čo najmenej nutná a tenisky rozhodne môžeme používať mnohonásobne dlhšie, ako odporúčaný limit definovaný výrobcami. Mňe sa potvrdilo, že troj či štvornásobok sú pre väčšinu topánok úplnou pohodou.
Bodka na záver
Ak ste hľadali článok o sofistikovanom výpočte výdrže bežeckých topánok, ospravedlňujem sa. Mojou snahou to ozaj nebolo. Nie preto, že by som nemohol dať dokopy zopár čísiel, štúdií a interpretovať ich.
Výdrž bežeckých topánok je ale podľa väčšiny pohľadov a interpretácií veľmi individuálna záležitosť. Viac ako o odbehananých a zaznamenaných kilometroch je to o pocite.
Keď začnete pociťovať, že vnímate každý kamienok, že nohy začínajú po behu bolieť viac ako predtým, že nemáte dobrú stabilitu alebo vám smrdia tak, že už žiadne pranie nepomáha, je čas na zmenu. Niekedy to bude po 500 km, inokedy po 2000 km. Záleží nielen na našom individuálnom nastavení ale tiež individuálnej topánke či individuálnej špecifickosti jej použitia. Netrápte sa kilometrami. Spoľahnite sa na svoj pocit. Ten vám dá presnejšiu odpoveď ako akýkoľvek výpočet.
