Dlhé behy sa dajú trénovať rôzne. Niekto uprednostňuje, intervaly, iní zasa tempo behy či LSD – long slow distance (behanie dlhých a pomalých vzdialeností).
Napriek rôznym prístupom, jedna vec zostáva výzvou pre každého – ako vydržať dlhé hodiny na nohách ak nie sme na to navyknutí?
Mnoho cyklistov v nielen zimnej sezóne premýšľa, ako vyplniť tréning niečim, čo im pomôže pri jazdení v budúcej sezóne. Isto mnohých hneď napadne, že najlepšie bude jazdiť veľa aj v zime. To je pravdaže jedna z možností.
Druhou možnosťou je trailové behanie.
Pri zdokonaľovaní techniky behu, rýchlosti a formy, každý časom narazí na otázku, ako je lepšie dýchať. Je efektívnejšie a lepšie používať ústa alebo nos? Je lepšie dýchať plytko a rýchlo, alebo hlboko a pomaly? Pozrime sa na to.
Kyslík je palivom ľudského tela. Dýchanie zabezpečuje prísun tohto paliva, aby svaly fungovali na čo najlepší výkon. Preto, podobne ako z jedlom či pitím, aj zvolením formy dýchania môžme robiť veci dobre alebo zle.
Vecou je, že len málokto venuje dýchaniu pozornosť. Robíme to prirodzene a asi najlepšie ako vieme, no nie?
Nesprávnym dýchaním však nielenže nepomáhame telu a nezvyšujeme výkonnosť, ale naopak všetko hatíme.
Keď som začínal s vytrvalostným behaním, najviac som sa obával dlhých tréningov. Myslel som, že vzdialenosti ako maratón budú nevyhnutnou súčasťou môjho tréningu. Nevedel som si predstaviť, ako to zvádnem časovo, fyzicky a psychicky.
Keď sa mi dostal do rúk prvý tréningový program na zdolanie maratónu, myslel som, že v ňom časť chýba. Počas nasledujúcich 14-tich týždňov prípravy na deň D, bola na najdlhší tréningový deň naplánovaná 20 km vzdialenosť. Aj tá až takmer pri konci.
Kto nebehá, nerobí chyby. Je však lepšie, niektorým sa vyhnúť. Spravilo ich už toľko bežcov, že netreba ďalších ľudí k nim do zástupu. Nasledujúcim desiatim chybám nie je problém sa vyhnúť. Stačí o nich vedieť a občas si ich pripomenúť. Poďme na ne.
Je len málo bežcov, ktorí sa pri behaní nikdy nestretli so psom. Často zdieľame rovnaký priestor. Ak sa stane, že sa nestretneme za najlepších podmienok a nálad. Čo by si mal vtedy robiť? Ako sa chovať, aby ťa pes nenapadol? Čo robiť, ak ťa napadne?
Behanie sa v tomto smere nelíši od turistiky. Pokiaľ je to možné, byť aspoň vo dvojici je lepšie, no ani behanie osamote nie je problém. Záleží však na tom kde, kedy a kto si.
Trailové behanie je celkom iný šport ako cestné behanie. Nie v pohybe samotnom… ale vo všetkom ostatnom. Ak začínaš s trailovým behaním ako úplný začiatočník, alebo prechádzaš od cestného behania, tento článok je presne pre teba. Lepšie je byť informovaný a pripravený, ako sklamaný a zničený. Alebo aj horšie.
Pri trailovom behaní je správne viazanie šnúrok veľmi dôležité. Stále sa meniaci terén, blato, strmé klesania a stúpania vyžadujú, aby teniska držala na chodidle ako „prikovaná“.
Každý nový model trailových tenisiek má navrchu dve dierky tesne vedľa seba, na vytvorenie takzvaného „zámku“. Pri tomto viazaní šnúrok nedochádza k vyzúvaniu, uvoľňovaniu a ani nadbytočnému pohybu päty. Chodidlo je doslova uzamknuté a predsa bez pocitu stiahnutia.
Pri behaní sa s elektorlytmi skôr či neskôr stretne každý. Väčšine stačí vedieť, že sú potrebné, že na ich doplnenie musí piť pri dlhých behoch niektorý z dostupných produktov, ako napríklad Zero, Nuun, či iný z tzv. iontových nápojov.
Ak túžiš vedieť o trochu viac ako len toto, čítaj ďalej. Pozrieme sa spolu na to, čo to tie elektrolyty vlastne sú.
