Bežiaci pás aka treadmill
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Vybehnúť von do lesa a nasledovať trasu desiatky minút mi už dlhú dobu príde ako prechádzka. No nie vždy mám šancu či chuť sa dostať von v rozumnom čase a tak som začal občastne chodiť behávať na pás. Pochopil som, že nie je behanie ako behanie.
Prvý beh na dĺžku 5km, áno, slovom päť, bolo veľké trápenie. Keď som mal pocit, že som tam už kilometre, display neoblomne hlásil 1.3km. Po skončení 5km v normálnom tempe 11-12km/hod som ledva stál.
Behať na páse je rozhodne jedna z možností ako sa behaniu venovať aj keď okolnosti nie sú najpriaznivejšie – v mojom prípade byť blízko internetu, keby sa niečo stalo. No táto možnosť je naozaj riadnym trestom.
Nemeniace sa okolie, neprirodzene hladký povrch, svištiaci zvuk pásu či ubíjajúca hudba z reproduktorov dáva tejto forme tréningu naozaj punc náročnosti. Nikdy som si to nemyslel, no po prvom týždni striedania lesa s posilovňou je moja vôľa dosť otrasená.
Na všetko sa dá zvyknúť a ja verím, že si tiež zvyknem na pás – ako som písal, niekedy je to žiaľ jediná šanca, ak teda nechcem riskovať, že sa k behaniu dostanem až úplne v noci. Avšak, napriek akýmkoľvek logickým zdôvodneniam je to tá horšia šanca. Lesy, kopce a stále sa meniace okolie napriek akémukoľvek programu proste bežiaci pás nenasimuluje. A ani vlastne nemusí.
Foto by RIA Novosti archive, image #555848 / Vitaliy Arutjunov / CC-BY-SA 3.0. Licensed under CC BY-SA 3.0 via Wikimedia Commons
Barefoot running – behanie na boso
Naposledy upravené 05/04/2021. Upravil Ivan.
Pred týždňom aj niečo mi prišli moje nové bežecké topánky Vibram Fivefingers KSO.
Popri čítaní knihy Born to run od Christophera McDougalla som zrazu zatúžil vyskúšať si túto techniku behania. Zistiť, či ozaj môže zmierniť alebo dokonca úplne vylúčiť zranenia tým, že mi zosilňeju svaly, ktoré inak „stabilizátory“ a podporné prvky v topánkach spravili za celé generácie lenivými a teda náchylnými k ľahkému zraneniu.
Znie to lákavo a logicky: naši dávny predkovia chodili naboso, potom v obyčajných topánkach bez rôznych technológií a nikdy som nepočul, žeby trpeli toľkými zraneniami a problémami, ako je bežnou skúsenosťou v dobách, kedy by topánky mali priniesť úplne iný výsledok.
A keďže každá teória má vždy kopec proponrntov ako i oponentov, rozhodol som sa to vyskúšať sám na sebe.
Vždy mi bolo príjemné chodenie na boso, masírovanie šliap a prečo teda nie behanie?
Samozrejme, na behanie úplne na boso nemám momentálne žiadnu šancu bez nevyvrátitelnej istoty totálneho zničenia nezvyknutej kože chodidiel, no FiveFingers mi dávajú šancu skúsiť to bez až tak haničiaceho risku. Prečo teda nie?
Zatial som skúsil len zopár behov a zážitky sú rôzne. Z hľadiska techniky mi to sedí – krátke kroky s dobrým zakopávaním a držaním vzpriamenosti; z hľadiska pocitov tiež – vynikajúca kontrola nad dopadom a balancom tele. Z hľadiska príjemnosti je to už zmiešané.
V momente ako sa terén zmení na veľmi tvrdý, ostro kamenistý či príliš strmý, je to viac o opatrnom presúvaní sa z jednej strany trate na druhú, hladaním cesty tak, aby to bolo najmenej bolestivé. Taktež svaly cítim omnoho viac ako predtým. Verím však, že to sú znamenia prispôsobovania sa a osajstného budovania si svalstva tam, kde predtým byť nemuselo. No ten prechod je jednoznačne bolestivý.
Mám však odhodlanie a chuť odpozorovať, čo to prinesie. Dosiahnuť stav kedy behanie nespôsobuje zranenia a bolesti mi stoja ozaj za to!