Ahojte trailrunnisti, ďalší piatok je tu a s ním aj ďalších 5 správ s prevažne bežeckého sveta.
1k > Ako sa stať odolným bežcom?
Pete Magill, tréner a držiteľ viacerých svetových rekordov vo svojom článku (EN) zodpovedá na jednu z najčastejších otázok, ktoré bežci mávajú. Z pohľadu na to čo dosiahol, je tým pravým na zodpovedanie. Jeho odpoveď však nie je tá najočakávanejšia.
Odolnosť nie je definovaná podľa jeho slov väčším zaprením, či lepšou znášanlivosťou bolesti. Práve naopak.
Odolnejším sa bežec stáva inteligentnejším behaním a budovaním kondície.
Pri závodoch Pete nesleduje svoje tempo, ale úsilie. Nejde mu o to, bežať každý kilometer rovnako rýchlo bez ohľadu na terén, ale bežať každý kilometer s rovnakým vypätím síl.
Táto stratégia mu zaručuje, že sa v polovici behu jeho telo nerozsype únavou či bolesťou a druhú časť predbehne tých, ktorí to od začiatku prepálili.
Ako hovorí: “Je ľahké byť silnejším a odolnejším, keď trpíte menej ako všetci ostatní.”
2k > Má dýchanie nosom pri behu nejaké výhody?
V minulosti sme sa bavili o tom, či je lepšie dýchať pri behu nosom či ústami. Napriek tomu, že väčšina z nás dáva prednosť ústam, dýchanie nosom prináša zopár benefitov.
Ak chceme trénovať telo k efektívnejšiemu spracovávaniu kyslíku, znižovaniu srdečného tepu podľa Scotta Jureka alebo len kontrolovať či nebežíme príliš vysokým tempom, dýchanie nosom má svoje pozitíva.
Nehodí sa samozrejme k dlhým a vytrvalostným behom, no vo veľa situáciách môže byť dobrou tréningovou technikou.
Ak sa jedná o množstvo privedeného kyslíku do plúc, nos proti ústam nemá samozrejme šancu.
3k > Inšpirácie k tréningu nikdy nie je dosť
Rôznych tréningových plánov a návodov každý skúsenejší bežec videl a čítal už neúrekom. Ako si vybrať ten najlepší je vecou len pokusu a omylu, dôvery v daného človeka či zdroj a skúsenosti.
iRunFar je jedným z najpopulárnejších magazínov venujúcich sa trailovému a vytrvalostnému behaniu. V článku napísanom Davidom Laneyom (EN) sa autor zaoberá tréningom nielen z pohľadu samotnej prípravy na vytrvalostné preteky, ale tiež z pohľadu budovania sily a rýchlosti.
Je naozaj rozdiel vedieť zabehnúť 50 či 100 km len tak, že človek sa “nejako” dostane do cieľa a úplne iné to zvládnuť v sile a rýchlosti, ktorá mu spraví radosť, nezlomí odhodlanie do ďalšieho behania a telo sa na druhý deň dokáže o seba postarať samo. Už len to je neporovnateľný rozdiel, ktorý naozaj ale netreba zažiť na vlastnej koži. Stačí sa poučiť na chybách a skúsenostiach iných.
4k > Back to Back
Jednou z obľúbených tréningových techník na behanie dlhých tratí je tzv. behanie back to back. Po jednom dlhom behu si dáme na druhý deň ďalší. Telo sa nestihne dostatočne zotaviť a musí zo seba dostať ešte viac energie. Zvyká si na záťaž, ktorú neskôr využije pri multi-etapových pretekoch, alebo veľmi náročných “jednodňovkách”.
Extrémom takéhoto tréningu je behanie back to back pretekov. Mnoho pretekárov viac a viac vyhľadáva tesne po sebe idúce preteky. Nejde o to zabehnúť oba, či dokonca viaceré za najlepší čas, ale prijmeť telo k extrémnemu nasadeniu.
Ak sa chystáte na viacdenné preteky, rozhodne je to jedna z možností ako naučiť telo extrémnej záťaži.
5k > Running For Good
Fiona Oakes je štvornásobná držiteľka svetového rekordu v maratóne. Napriek chorobe, ktorú jej diagnostikovali v detstve a prognóze, že bude ťažko čo i len chodiť sa Fiona stala zosobnením toho, že kde je vôla tam je cesta.
Film Running For Good rozpráva jej príbeh prípravy a behu Marathon des Sables v roku 2012.
V čase, kedy som tam bol aj ja, ale o Fione som vtedy ani netušil.
Príjemný víkend prajem a dovidenia niekde v kopcoch.
Ahojte!
