Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Za posledný rok som sa rozhodol začať znovu naplno behať niekoľko krát. Napriek odhodlaniu a túžbe vrátiť sa späť do aktívneho trailového ultra behania, moje odhodlanie trvalo vždy len niekoľko týždňov. Potom ma prevalcovali starosti s firmou alebo deťmi a bol som späť pri “rekreačnom behaní”.
Napriek akejkoľvek snahe a túžbe niečo robiť, bez solídneho plánu a cieľa ktorý chceme dosiahnuť, nie je takmer šanca, že sa nám to podarí. A to sa stalo osudným za posledný rok aj mne.
Pokiaľ si sa ocitol v podobnej situácii, kedy túžba a realita nešli ruka v ruke, čítaj ďalej. V troch krokoch ti ukážem cestu z tohto bludného kruhu von.
1. Cieľ na dosah ruky
Prvým krokom k zmene je definovanie cieľa. Nie vágneho, ale konkrátneho.
“Tretiu sobotu v novembri zabehnem na pretekoch The Beacons Ultra 46 míl pod 10 hodín.”
Cieľ nemôžeš definovať príliš dopredu, aby si cítil jeho reálne približovanie. Ale tiež nesmie byť príliš natesno. Inak sa stane pre teba nedosiahnuteľným. Tri až šesť mesiacov je optimálnych.
Ak máš rád tučné výzvy a adrenalín v krvy, dva mesiace sú ideál.
2. Znova a znova a znova
Aristoteles raz povedal:
“Sme to, čo robíme opakovane.”
Tvoj cieľ je dosiahnuteľný len v prípade, že sa na jeho dosiahnutie pripravuješ znova a znova.
Tréning sa nedá odbyť jedným dlhým behom cez víkend, alebo občasným a náhodným krátkym behom cez týždeň. Ak sa ti má podariť uskutočnenie tvojho cieľa, musíš sa k nemu dostať cez opakované a vopred definované tréningy.
Ak nejaký vypadne, lebo sa stalo čokoľvek? Ďalší tréning zostáva nezmenený tam kde bol. Jedno potknutie nesmie zruinovať celý plán.
Len solídny plán, ktorý rigorózne nasleduješ a plníš ako najlepšie vieš prináša výsledky. Všetko ostatná je len zábava. Tá je jednoduchšia, no zriedka ti prinesie očakávané výsledky.
3. Nielen pre seba, ale aj druhých
Len zriedka sa ti podarí čo chceš, ak nemáš definovanú zodpovednosť (v angličtine doslova “zúčtovateľnosť”) voči niekomu.
Nech si akokoľvek silný a máš drajv, len externá zodpovednosť voči niekomu ďalšiemu ťa dokáže udržať na ceste a nedovolí ti polaviť ani keď sa ti už ozaj nechce.
Nemusí pritom ísť o zodpovednosť s nejakým trestom pri nesplnení predsavzatia. Ide len o vnútornú potrebu splniť to, čo si niekomu predostrel ako tvoj plán. Ak vieš o tom len ty, ľahko sa presvedčíš o tom, “že to vlastne za tú námahu ani nestálo”.
Funguje to podobne ako keď povieš partnerovi, že niečo vybavíš. Ak nechceš hľadať večer výhovorky, dáš si záležať na tom, aby vec ktorú si sľúbil bola ozaj vybavená.
A podobne je to aj s cieľmi.
Tretiu sobotu v novembri bežím The Beacons Ultra. Kľudne sa ma na môj progres a výsledok spýtaj kedykoľvek. Budem tu. Alebo niekde na tréningu.
Vyklusanie na záver
V živote sme občas hore, občas dole. A občas v limbu. Tak je to normálne.
Zmieriť sa ale so situáciou v ktorej nechceme byť, je mrhanie životom.
Ak si sa podobne ako ja dostal do situácie, kedy jediné čo sa ti darí robiť je premýšľať o tom ako by bolo fajn zabehnúť to či ono, je načase sa postaviť problému zoči-voči. Nech to stojí toľko energie koľko len chce.
V momente, kedy sa vydáš na cestu, každý ďalší krok sa stáva jednoduchším. Aj napriek vynaloženej energii.
Ak zostaneš bez akcie, nepotrebuješ energie tak veľa no jej cena je ďaleko vyššia.
Zotrvačnosť je sila, ktorú dostávame za to, že sme sa “vtedy raz” pohli z miesta. Aj keď to na začiatku bolo len veľmi pomalé a udychčané vyklusanie.
Máš niečo v pláne a nevieš komu sa zveriť? Napíš mne! Moje občasné dotazy na progres a výsledky ti nedovolia nič vzdať. A o to nám všetkým ide.
Do skorého videnia niekde v kopcoch!
