Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Vždy som sa svetácky smial bežcom, keď pri deťoch prestali behávať. Považoval som to za skvelú výhovorku.
„Mám malé deti, nie je čas na behanie.„
Až pokiaľ realita nezrazila aj mňa.
Behať pri prvom dieťati sa dalo. Manželka zvládala tie hodiny bezo mňa bez väčšieho reptania. Alebo som behal s malou v kočíku.
Musel som upraviť časy keď som obúval tenisky, no stále sa mi darilo viac-menej držať plánu. Cítil som sa ako majster sveta, ktorý na rozdiel od iných všetko v pohode zvláda.
Potom sa nám narodilo druhé dieťa. A slušný preplesk reality nedal dlho na sebe čakať.
Mohol by som sa vyhovárať na to, že žijeme v zahraničí bez rodiny a blízkych priateľov a teda sme na všetko sami, alebo že popri deťoch vediem dve rozbiehajúce sa firmy. V tom však nie som žiaden unikát.
Iný ľudia chodia do dvoch zamestnaní, s rodinou sú rozhádaní alebo nechcú aby zasahovala do ich výchovy. Alebo žijú 200 km od rodiska. Čokoľvek si človek skúša nahovoriť, nikdy nie je tak ojedinelý.
A tak som nakoniec pochopil.
Dve deti pri vytváraní si voľného času nie je dvakrát jedna, ale dva na druhú. Minimálne.
Posledné štyri mesiace som odbehal maximálne 30 km. Aj to ak trochu preháňam. A veľmi to cítim.
Vďaka low-carb stravovaniu som nepribral ba práve naopak, no fyzička a aj mentálna odolnosť dostali na frak. Cítim sa ako pred rokmi. Úplne na začiatku.
Opäť, určite nie som ani prvý ani posledný. A určite nie jediný. No ja to idem zmeniť.
Kedy je na zmenu najlepší čas? Najlepšie hneď.
A tak, od zajtra (už je takmer polnoc), pri príležitosti štvormesačného výročia druhého prírastku začínam opäť s behaním. Zatiaľ len takým, aby si telo opäť zvyklo, o pár týždňov s riadnym plánom. Nie je prečo veci odsúvať.
Ako je možné, že to zrazu zo dňa na deň pôjde? Čo sa zmenilo?
Vlastne nič. Teda, okrem nastavenia mysle. Počas sviatkov som veľa premýšľal nad tým, na čom mi naozaj záleží, čo ma robí šťastným a čo mi pomáha k celkovo lepšiemu bytiu. A následne aj ľuďom okolo mňa. Jednoznačne vyhralo behanie a športovanie ako také. Keď mám ja viac energie a mentálneho oddychu, viac dávam ďalej.
Zoškrtal som teda maximum toho, čo ma len ťahalo ku dnu (rozumej k stolu a počítaču) a dal behaniu prioritu. Po rodine a práci tú najvyššiu. Zostáva len vykročiť. Zvyšok je už trail. A ten ja mám rád.
!van
Ako ste na tom vy? Máte podobné skúsenosti? Ako ste ich vyriešili? Napíšte, potešíte nielen mňa.
Ako to ide? Ako manželka?
Nie je „ticho“ doma keď sa vrátite v nedeľu z dlhého behu?
Ja riešim podobný problém.
Žijeme vo veľkom meste. Polia kam chodím behať mám až 12 km od domu a to som skoro hneď na výpadovke a diaľnici.
Cesta na polia a naspäť je až 28km. Behat v meste je nereálne.
Na pobrežie síce len 6km ale cez centrum a 30 semaforov.
Časovo je to to isté.
Nie, ticho doma nie je. Obaja sme sportove tipy a dobre to chape. Aj ked niekedy je ine chapat a chapat. Hlavne ked je toho vela 🙂 Zatial sa plan dari naplnat. Kazdy den bez ohladu na pocasie a cas. Vybudovat znovu zvyk, potom zacnem viac organizovat veci. Clovek musi byt pripraveny na ustupky. Ked chcem behat a mam len hodinu denne, nebude to krasna trailova trasa ale nieco na okoli – polia, cez dedinu, cokolvek. Hlavne sa rozbehat a potom hladat ine moznosti. Drzim palce!
Ja na behanie využívam presuny do práce a z práce, čo mi dáva pravidelný režim krátkych behov. Po dlhšom čase sa snažím zapojiť aj tie dlhšie, ale pravidelnosť zatiaľ len hľadám.
Môžem len súhlasiť, že dve a viac detí, rodina stovky km ďaleko, zamestnanie, firma, CSR aktivity plus šport veru nie sú nijako neštandardný setup.
Dni však nepredĺžime 🙂
Tak som dakedy zacinal. aj ja 🙂 A hrozne ma. bavilo, ze behanie bol sposob prepravy. Vyse roka som vsade behal. Aj ked som mal bike. Oxford bol na to uplny raj – vsetko max 3-4 km na okoli. No a z toho prejst na trail. a. dlhsie trate je uz len otazka „zabehania sa“. Ale je jasne, ze pri detoch to vzdy bude az vedlajsia a v mojom pripade po novom aj velmi nocna aktivita. Ale nevadi. Lepsie v noci ako vobec. Drzim palce! 😉
Deti nie sú prekážkou :). Mame ich styri (od 2-9r.)☺️. Manzel beha 120km do tyzdna, ja 60-70km. A s detmi sme kazdu volnu chvilku (behavame vacsinou ked oni spia).
Perfektne a motivujuce, vdaka! 🙂
Ja som behat zacal, od nuly, par tyzdnov pred narodenim druhej dcerky.
To bolo pred tromi rokmi a vacsinou beham ked deti uz/este spia.
Stiham medzi 40-50km tyzdenne (hoci prave minuly tyzden nula, mam rehab bezeckeho kolena + este dalsi tyzden)
Viac beham vecer, lebo ked baby zaspia tak vecerny beh (<=40minut) vyuzivam aj ako refresh a potom este 1-2 hodiny pracujem za kompom
Z bezeckeho dennika vidim taky pomaly trend s 3 tyzdnovou periodou, kde vidno ze 2 tyzdne po sebe su objemy vyssie ako ten treti kedy sa vacsinou kvoli zameskanym veciam a aj unave casovo neda behat kolko by som chcel. A ten dalsi tyzden to potom ide zas lepsie.
Mam podobny nazor na priority.
Zvlastne je, ze ked som teraz tyzden nebehal, tak som sa parkrat zamyslel nad tym ze „kedy by som behal???“, akosi sa mi zdalo ze by nebolo kedy.
A ked som to teraz napisal tak som na to mozno prisiel. Ja som vlastne dost dlho vecer nevidel ziadny film ani necital ziadnu knihu. Za poslednych 10 dni som par filmov pozrel, takze asi ked beham tak uz ine relaxacie moc nevyhladavam.
zdar
Ja som si na beh vyclenil cas pred robotou – rozumej start okolo piatej rano alebo ked deti zaspia – ale to sa do lesa nedostanem. Na dlhe bey som sa dohodol zo zenou ze kazdy druhy vikend si idem na pol dna (ratam aj s presunom a strecingom … ) niekam zabehat.