Ako si vybrať športové hodinky

Kúpa športových hodiniek je v niečom podobná kúpe auta. K dispozícii máme obrovské množstvo modelov, konfigurácií a nájsť si ten pravý model, je prinajmenšom komplikované. Všetko, čo sa človek dočíta, mu príde vhodné, potrebné alebo dokonca nevyhnutné.

V tomto článku sa nebudem venovať konkrétnym modelom hodiniek. Nechcem písať ďalšiu z mnohých recenzií a odporúčať niektorý model (aj keď, 1-2 obľúbené naozaj mám). Sústredím sa radšej na rôzne funkcie a vlastnosti hodiniek tak, aby si každý vedel po prečítaní zvážiť a vybrať, čo naozaj potrebuje. Poďme na to.

Základné parametre výberu

Predkým sa ponoríme do rôznych funkcií a vlastností, musíme si utriasť základné parametre. Podobne ako pri kúpe auta, aj pri hodinkách musíme limitovať náš záber.

Položme si štyri základné otázky:

  1. Na ktoré športy budú hodinky slúžiť?
  2. Čo s hodinkami plánujeme sledovať?
  3. Ako často a ako dlho ich budeme používať?
  4. Aký máme na hodinky rozpočet?

Využitie bežeckých hodiniek

1. Na ktoré športy budú hodinky slúžiť?

Druh športu ovplyvňuje náš základný výber, podobne ako pri spomínaných autách. Nekúpime si veľkotonážnu dodávku, keď chceme chodiť na malé nákupy do lokálnych potravín.

Ak si vyberáme hodinky na občasné klusanie v parku, je naša potreba úplne iná, ako keď beháme, bicyklujeme a plávame päť krát týždenne.

Keďže behanie je principiálne základný šport pre všetky ostatné, sústredím sa primárne na funkcie spojené s ním. Len občas okrajovo zabehnem aj do iných športov.

Kto hľadá viac info o hodinkách na potápanie, skákanie padákom či jachtovanie, musí hľadať ďalej. Tento článok do takých detailov nezachádza. Aj keď, väčšina základných funkcií na tak špecifických hodinkách bude rovnaká s tými bežeckých.

2. Čo s hodinkami plánujeme sledovať?

Pred kúpou si musíme vybrať, čo chceme hodinkami sledovať. Ak to majú byť len vodotesné stopky, výber bude vcelku jednoduchý. A zároveň komplikovaný. Kvalitných stopiek je na trhu totiž milión. Doslovne.

Ak plánujeme merať pri behaní tepovú frekvenciu, vzdialenosť s pomocou GPS, intervalové tréningy, kadenciu krokov a podobne, ponuka modelov sa bude úmerne znižovať a výber sa stane komplikovaným.

S každou pribúdajúcou funkciou rastie cena. Musíme sa vopred dobre zamyslieť, čo je pre nás ozaj dôležité a čo je len zbytočný výstrelok. Za ten sa totiž platí zvyčajne najviac.

3. Ako často a ako dlho budeme hodinky používať?

Ak vieme, že k behaniu sa dostaneme na hodinu denne, maximálne dvakrát týždenne, je zbytočné investovať do „Porsche“. Nikdy nevyťažíme z takých hodiniek ich potenciál a peniaze sa naozaj dajú minúť aj rozumnejšie.

Ak sa chystáme behávať pravideľne a veľa, „Lexus” však nie je zbytočný luxus.

Drahšie modely ponúkajú lepšiu výdrž batérií, odolnejšie vonkajšie materiály, komplexnejšie funkcie, pripojenie k počítaču či mobilu, GPS navigáciu, trekovanie a tak ďalej.

Ak počítame s pravideľným a dlhodobým využívaním hodiniek, je lepšie investovať do takých, na ktoré sa budeme môcť spoľahnúť. Aj za cenu… za ich vyššiu cenu.

4. Aký máme na hodinky rozpočet?

Stanovanie cenového rozpočtu je veľmi podstatným kritériom. Ak si vopred nestanovíme kde je náš limit, alebo dokonca limit nemáme, netušíme, kde sa pri hľadaní zastaviť.

V prvom prípade bude náš rozptyl príliš široký a ťažko uchopiteľný. Značiek a modelov je tak obrovské množstvo, že nad výberom a porovnávaniami strávime väčnosť.

V druhom prípade nemáme čo riešiť. Najnovší a najdrahší model bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou všetko čo potrebujeme a ešte aj omnoho naviac. Ak nám ale nevadí zaplatiť za Porsche a jazdiť len v obytnej zóne päťdesiat, nie je čo riešiť.

Pre zjednodušenie som pripravil orientačnú tabuľku. Každá funkcia a vlastnosť je ocenená bodmi, ktoré sa dajú v konečnom prípade porovnať s eurovým ocenením. Upozorňujem, že je to len orientačné ocenenie.

Ak napríklad zháňame slušne kvalitné stopky (nie tie najlacnejšie z Aliexpressu), napočítame si bodové ocenenie Základných funkcií a dostaneme sa k hodnote 20. Približne 20 EUR stoja slušnejšie stopky. Ak chceme viac funkcií, pridávame ďalej.

Pozor však! Mnohé funkcie spolu súvisia a nedajú sa rozdeliť. Napríklad tlakomer a výškomer budú často na hodinkách s kompasom a slušnou vodovzdornosťou. Alebo hodinky s 10 ATM nenaceňujeme aj 3 ATM a 5 ATM, nakoľko vyššia hodnota pokrýva automaticky aj tú nižšiu. Podobne aj pri sklíčkach.

Zároveň, ak si napočítame ocenenie funkcií a chceme tie najznačkovejšie hodinky a k tomu ešte najnovší model, musíme rátať s koeficientom 1,5 až 2. To znamená, slušné stopky ktoré práve vyšli z dielne značiek ako Polar či Casio budú stáť nie 20, ale možno 30 či 40 EUR. Verím, že k základnej cenovej orientácii to však bude každému stačiť. O jednotlivých funkciách sa podrobnejšie bavíme nižšie.

Základné funkcie Bodové ocenenie
hodinky 5
stopky 5
časovač 5
budík 5
podsvietenie displeja 5
   
Rozšírené funkcie Bodové ocenenie
kalendár 5
pripomienkovač 5
východ a západ slnka 5
búrkový alarm 5
vibračný alarm 15
voliteľné obrazovky 10
   
Výkonnostné informácie Bodové ocenenie
krokomer 5
kadencia 10
tréningový plán 10
tréningový log 10
sledovač osobných rekordov 5
multišport režim 10
virtuálny partner 10
VO2max/kalórie/oddych/výkon 10
merač tepu (HR monitor) 30
zónový monitor 10
spánkový monitor 15
   
Navigácia a outdoor Bodové ocenenie
výškomer 10
tlakomer 10
kompas 10
GPS navigácia 50
import máp a POI 15
rozšírená pamäť 20
režim plávania 10
režim lyžovania 10
režim pádlovania/SUP 10
   
Konštrukcia hodiniek Bodové ocenenie
dotykový display 50
farebný display 50
minerálne sklo 20
safírové sklo 50
zliatinové telo 20
vodovzdornosť 3 ATM 5
vodovzdornosť 5 ATM 10
vodovzdornosť 10 ATM 15
batéria s dlhou výdržou 15
   
Externá pripojiteľnosť hodiniek Bodové ocenenie
synchronizácia s PC/App 5
bezdrôtová synchronizácia 15
pripojenie externých zariadení 5
inštalácia externých app 15

Základné požiadavky na športové hodinky

Pri klasických hodinkách sú materiály a vlastnosti nelimitované. Je to len otázka vkusu a peňazí. Pri športových však požadujeme niektoré materiály a vlastnosti ako úplný štanard.

Telo bežeckých hodiniek

1. Telo hodiniek

Telo športových hodiniek musí byť odolné voči zlému počasiu, nárazom, pádom, oderom. Na ich vyhotovenie sa preto používajú plasty na báze polyamidov. V lacnejších modeloch len tvrdená a menej odolná guma. Polyamidový plast sa používa aj na sklíčka.

Remienky sa vyrábajú buď gumové alebo silikónové. Občas sa na trhu nájdu aj kožené či látkové remienky, tie sú však nevhodné do vlhkého prostredia a bežcom ich neodporúčam.

Pri drahších modeloch sa miesto plastových sklíčok používajú odolnejšie minerálne sklá či dokonca safírové sklá a gorilla sklá známe zo smartfónov. Tieto majú vyššiu odolnosť pri náraze a sú menej náchylné na náhodné odery a škrabance.

Povrchová ochrana tela drahších modelov býva zosilnená hliníkovými, či vysokokvalitnými zliatinovými rámčekmi.

Už základné materiály sú dostatočne odolné voči bežným elementom a náhodným poškodeniam, avšak drahšie a luxusnejšie materiály okrem navýšenia ceny prinášajú ďaleko vyššiu odolnosť a teda aj životnosť hodiniek.

Pokiaľ sa chystáme na extrémne trailové behanie, jeden pád na kameň môže plastové hodinky úplne vyradiť z boja. Safírové sklá a zliatinové rámčeky vydržia toho omnoho viac. Odskúšané, preverené.

Vodovzdornosť bežeckých hodiniek

2. Vodovzdornosť

Športové hodinky musia byť vodovzdorné minimálne na 3 atmosféry (3 ATM). V teórii to znamená odolnosť do hĺbky 30 m (hľadina mora je definovaná jednou atmosférou). V praxi je to však odolnosť voči ľahkému zmoknutiu či náhodnému ponoreniu rúk pod vodu.

Ak sa chystáme s hodinkami aj plávať či člnkovať, minimálna odolnosť musí byť 5 atmosfér (5 ATM), alebo 50 m.

Hodinky s odolnosťou 10 atmosfér (10 ATM), alebo 100 metrov, sú už vhodné aj na extrémnejšie vodné športy ako surfovanie či šnorchlovanie a vo všeobecnosti sú dostatočne bezpečné na akékoľvek povrchové športy.

Ak plánujeme okrem behania v parku aj aktivity s vyššou expozíciou elementom, je lepšie siahať po hodinkách s 5 ATM a viac. Nikdy nevieme čo nás vonku prekvapí a je lepšie mať hodinky na ktoré sa dá spoľahnúť za každého počasia a v každom teréne.

Displej bežeckých hodiniek

3. Display

Display športových hodiniek musí byť dobre čitateľný pri pohybe a stále sa meniacich svetelných podmienkach. Mal by byť preto dostatočne veľký, ľahko čitateľný aj na priamom slnku a s podsvietením na odčítavanie údajov v šere a tme.

Ak odčítavanie údajov znamená spomalenie či zastavenie, hodinky neplnia svoj účel.

Batérie bežeckých hodiniek

4. Batéria

Bežné športové hodinky majú malú spotrebu energie. Aj tie najmenej úsportné vydržia týždne či mesiace. To už neplatí o hodinkách s GPS, monitorom tepovej frekvencie, bluetooth synchronizáciou, wifi konektivitou a podobne.

Ak vyberáme hodinky na ultrabehy, výdrž batérie je veľmi podstatný údaj. Mnoho hodiniek s GPS ponúka výdrž zopár hodín. Tie sú možno dobré na tréningové behy.

Na reálne preteky či ultrabehy nič pod 10 hodín nemá zmysel. Podobne ako pri atmosferickom tlaku aj tento údaj je totiž len výsledkom laboratórneho testovania a treba skôr počítať so 70-80 % ako reálnou výdržou. V teréne hodinky strácajú signál a odčerpávajú hľadaním mnoho energie navyše.

Hodinky s GPS a výdržou rádovo len niekoľko hodín nemajú príliš zmysel. To už je lepšie mať hodinky bez navigácie.

Kto si už v živote vyberal mobil a zaujímal sa o jeho batériu, nebude stratený. Väčšina vyšších modelov hodiniek prešla od klasických „ploských“ monočlánkov na nabíjacie Li-ion batérie s vysokými kapacitami. Ako pri mobiloch aj tu platí: čím viac, tým viac.

Poďme teraz pozrieť na jednotlivé funkcie, parametre a vlastnosti takýchto športových hodiniek.

Základné funkcie bežeckých hodiniek

Stopky (Stop watch)

Okrem ukazovania času sú stopky najpodstatnejšou funkciou. Chceme vedieť, koľko nám čo trvalo. Žiadna veda. Alebo áno?

Klasické stopky vedia stopnúť čas a maximálne jeden medzičas. Ak sa chystáme trénovať intervaly, je dobré mať možnosť stopovania a vyhodnocovania viacerých ako jedného medzičasu. Pokiaľ nás intervaly vôbec nezaujímajú, aj jeden medzičas poslúži dostatočne.

O možnosti definovať intervalov vopred si ešte povieme neskôr. V tomto momente nás zaujíma, len či je možné také intervaly vôbec zaznamenávať bez nutnosti ukladať každý z nich ako nový štart a stop.

Odpočítavač času (Timer)

Odpočítavač času (časovač) je drobná funkcia, ktorá vie veľa pomôcť.

Pri dlhých behoch je mnoho činností, ktoré robíme stále dokola. Po čase strácame pojem o minútach a tak vie časovač neskutočne pomôcť. Napríklad ako pripomienka pravideľného pitia, jedenia, dopĺňania elektrolytov a podobne.

Niektoré hodinky majú túto funkciu zabudovanú natívne (od výroby), pri iných sa dá dosiahnuť rovnaká funkčnosť cez pripomienkovač (Reminder), alebo cez inštalovanie malej “appky”. O nich bude ešte reč neskôr.

Budík (Daily alarm)

Či už sa jedná o preteky alebo len skorý ranný štart, budík je vynikajúca funkcia. O to lepšia, ak sa dá nastaviť budíkov viac. Na pripomienkovanie udalostí iných ako je vstávanie však lepšie poslúži reminder.

Funkcie športových hodiniek

Rozšírené funkcie bežeckých hodiniek

Pripomienkovač (Alerts/Reminders)

Do skupiny alertov môžme zaradiť všetko; od búrkového alertu, zmeny intervalov, zmeny tepovej zóny, notifikácií o prejdených vzdialenostiach či vopred definovaných časoch. Aj keď mnohé z takýchto alertov bývajú samostatnými funkciami.

Nemusieť sledovať hodinky neustálym nazeraním na display, ale vopred definovať čo nás zaujíma a nechať sa o tom informovať, ocení každý pokročilý užívateľ hodiniek.

Zaujíma nás každý prejdený kilometer? Každých 15 minút, aby sme nezabudli zjesť gel či piť vodu? Upozornenie keď tep vyskočí privysoko?

Pokročilejšie hodinky podporujú aj vibračné upozornenia. Tie nám dovoľuje nechať hodinky pod vrstvou oblečenia bez pocitu, že nezaregistrujeme ich jemné pípanie a blikanie.

Ak behávame navyše so sluchátkami alebo v hlučnom prostredí, vibrovanie je funkcia, bez ktorej pripomienkovač takmer stráca význam.

Východ a západ slnka (Sunrise/Sunset)

Pre bežného užívateľa či parkového bežca je táto funkcia asi dosť zbytočná. Pre trailového bežca, vyrážajúceho do večerného behu naopak dosť podstatná.

Vedieť, koľko tmy na človeka čaká a koľko náhradných batérií bude potrebovať, nie je vôbec zanedbateľný detail.

Výkonnostné informácie

Detailné informácie z bežeckých hodiniek

Kadencia kroku (Cadence)

Robíme príliš dlhé kroky? Príliš krátke? Kadencia je údaj, ktorý nás vie držať v norme. Štatisticky, kadencia 180 krokov za minútu je považovaná za optimálnu. Vedieť sa k nej priblížiť a udržať ju v priemere počas celého behu je ideál.

Samozrejme sa dá táto funkcia nahradiť občasným prepočítaním kroku. Ak sa však počas behu chceme sústrediť na iné veci, kadencia kroku je rozhodne zaujímavý údaj.

Krokomer (Pedometer)

Ak sa nechystáme behávať dlhé vzdialenosti vo veľmi členitom teréne, alebo plánujeme behávať aj v hale, krokomer dokáže dostatočne dobre nahradiť GPS. Samozrejme nie pri navigácii, ale v meraní prejdenej vzdialenosti.

Väčšina krokomerov je založená na priemernej dĺžke kroku človeka. Pokiaľ sa terén nečlení príliš a nemusíme stále meniť jeho dĺžku, aj takto získaný údaj o vzdialenosti dokáže byť dostatočne presný.

Manuálne krokomery registrujú pohyb zmenou polohy vnútorného závažia, spôsobeného knísaním tela. Digitálne sa spoliehajú na akcelerometrické snímače (používané napríklad aj v smartfónoch na zistenie rotácie obrazovky).

Rovnakú technológiu využívajú aj zariadenia ako FitBit či Vivoactive.

Tréningový plán

Tréningový plán (Training Plan)

Vopred definované tréningové plány vedia pomôcť s prípravou na preteky, alebo len s dodržiavaním zvoleného harmonogramu.

Pri zostavovaní tréningového plánu vieme vopred definovať denné/týždenné/mesačné vzdialenosti, časy či intervaly, ktoré chceme v danom období naplniť.

Vyššie modely hodiniek dokážu takéto plány načítať z počítača, priebežne nám zobrazovať a analyzovať ich plnenie.

Multišport režim (Multisport)

Nemusíme hneď plánovať triatlón, ak chceme mať túto funkciu zabudovanú.

Mnohí z nás striedajú športy v priamej následnosti a prepínanie medzi športami bez nutnosti zastaviť a reštarovať celkový čas vie byť veľmi pohodlné.

Stačí len ukončiť prebiehajúci šport, zmeniť na iný a hodinky nielenže stále ukazujú celkový čas, ale vo vyšších modeloch zmenia jednotlivé obrazovky podľa definovaných kritérií.

Ak sa chystáme po behaní napríklad plávať, je nám zbytočné na displaji vidieť kadenciu nôh a podobne. Multišport zmení obrazovky a my môžme pokračovať kde sme skončili.

Najnovšie modely značkových hodiniek dokážu zmenu športu zaregistrovať sami a my nemusíme meniť manuálne už vôbec nič.

Virtuálny partner (Virtual Partner/Virtual Pacer/Virtual Racer)

Vyššie modely bežeckých hodiniek ponúkajú v základnej výbave tzv. mód virtuálneho partnera.

Virtuálny partner je spoločník, ktorý napreduje konštantne nastavenou rýchlosťou vpred a vizuálne nám ukazuje, ako si my voči nemu stojíme.

Porovnáva sa teda nielen naše aktuálne tempo s nastaveným, ale tiež priemerné tempo a aj skutočne prejdená vzdialenosť s plánovanou.

Keď napríklad trénujeme polmaratón pod 1:30 hod, naša priemerná rýchlosť musí byť minimálne 14,15 km/hod. Až vtedy dýchame nášmu virtuálnemu partnerovi na krk.

Virtuálny partner nie je len o porovnávaní. Vie priniesť do behania kúsok zábavy a gamifikácie.

Bežecké hodinky s HR monitorom

Merač srdcovej frekvencie (HRM)

Merač srdcovej frekvencie je pre tých, ktorí behanie berú naozaj vážne. Alebo tých, ktorí miľujú sledovať a porovnávať všetko čo sa dá.

Pre rekreačného bežca, alebo bežca ktorý inklinuje k počúvaniu vlastného tela miesto sledovania monitorov, je tento údaj zbytočný. Pre enthuziastu, polo či úplného profesionála je to zasa nevyhnutné súčasť tréningu a samotného pretekania.

K meraniu srdcovej frekvencie potrebujeme vysielač a príjmač. Príjmačom sú hodinky samotné, vysielač nájdeme v dvoch prevedeniach :

  1. hrudný pás
  2. optický snímač na zápästí

1. hrudný pás

Hrudný pás sa vo svojom princípe približuje ku klasickému EKG.

Snímač na hrudi zachytáva elektrický pulz nášho srdca a informáciu posiela do príjmača. Presnosť a kvalita takýchto pásov je na vysokej úrovni. Väčšina z nich komunikuje s hodinkami cez ANT+ alebo bluetooth.

2. optický snímač

Optický snímač funguje na úplne inom systéme.

Svetlo emitované malými led svetlami presvetlia kapiláry na zápästí a senzor meria frekvenciu akou je krv “tlačená“ okolo.

Optický snímač na zápästí je pohodlnejšie riešenie, no z pohľadu presnosti stále zaostávajúce za hrudným pásom. Na rozdiel od neho je snímač na zápästí ľahko ovplyvniteľný zmenou svetelnosti, potením či uvoľnenými hodinkami.

Navyše, pri vysokých tepových frekvenciách (160bpm+) už ani ten najlepší senzor nedokáže presne zachytávať tok krvy a stáva sa nepresným.

Technológia sa však zlepšuje každým dňom. Očakáva sa, že čoskoro táto forma ovládne bežecké hodinky úplne.

Výhodou je jej komfort a možnosť kontinuálneho sledovania tepu 24/7. Napríklad monitorovanie spánku, bez “opasku” na hrudi.

Nastavenia bežeckých hodiniek

Navigačné a outdoorové funkcie bežeckých hodiniek

Výškomer (Altimeter)

Výškomer je spolu s (ale aj bez) GPS vynikajúci spoločník pre orientáciu pri pohybe v teréne. Práca s mapou a navigácia sa stáva rýchlejšou a jednoduchšou.

Ak sa aj nechystáme na navigačné preteky no chceme sledovať nabehané prevýšenia, výškomer nám pomôže.

Na meranie nadmorskej výšky sa používajú tri metódy:

  1. pomocou merania atmosferického tlaku
  2. pomocou GPS so zameraním pozície a dohľadaním miesta
  3. pomocou GPS a absolútnej pozície v 3D priestore

Väčšina moderných hodiniek využíva prvú a tretiu metódu, alebo dokonca oboje podľa zvoleného režimu.

Meranie s použitím atmosferického tlaku je veľmi presné za predpokladu, že hodinky pravidelne kalibrujeme. Najjednoduchším a zároveň najpresnejším prístupom je kalibrácia na mieste so zakótovanou výškou – ako napríklad na začiatku trasy, kde je výška zaznačená v mape alebo priamo na ukazovateli. Od toho momentu tlakomer porovnáva zmenu tlaku voči kalibrovanej výške a vypočítava na jej základe aktuálnu nadmorskú výšku.

GPS výškomer má historicky u ľudí zlú reputáciu. Najčastejšie pre spoznanie jeho funkčnosti cez druhú metódu. Výpočet je pri nej založený na dohľadávaní miesta z existujúcich záznamov. Ak záznam neexistoval, výškomer ukazoval bludné a zavádzajúce čísla. Navyše, vychádzal z predpokladu, že objekt stojí vždy na zemi. Pre pilotov alebo horolezcov bol teda absolútne nepoužiteľný. A často nielen pre nich.

Skoršie modely tretieho typu tiež nemali dobre vyriešenú kompenzáciu s ohľadom na priemernú nadmorskú výšku v danej lokalite. Pre tento nedostatok boli výsledky podobne ako pri druhej metóde často veľmi nepresné.

V modernejších hodinkách sú záznamy o priemernej nadmorskej výške v danej oblasti integrované v pamäti zariadenia a prepočet je veľmi presný. A rýchly.

Barometer (Barometer)

Barometer je pri outdoorových aktivitách rovnako dobrý spoločník, ako výškomer. Výsledky pre obidve funkcie pochádzajú navyše z toho istého senzora – atmosferického tlakomeru, len sa používa iná forma výpočtu.

Tlak vzduchu nie je však tak podstatný. Teda minimálne nie pre nás. Podstatná je jeho zmena vo vopred definovaných intervaloch – najčastejšie 1-6 hodín, ktorú si hodiny automaticky zaznamenávajú a výsledky porovnávajú.

Ak tlak rastie, môžme očakávať zlepšenie počasia.

Ak tlak klesá, príde k zhoršeniu počasia.

Ak sa nemení…

Väčšina hodiniek označuje túto zmenu rastúcimi/klesajúcimi šípkami, čiarkami či schodíkmi.

Pozor však na výsledky pri rýchlych presunoch z miesta na miesto!

Ak jednu hodinu stojíme na kopčeku pred domom a dve hodiny na to už v kopcoch s 2000 m nadmorskou výškou, hodinky nám neukážu relevantnú zmenu – budú porovnávať tlak z dvoch veľmi odlišných miest. Ak sa chceme na výsledky spoľahnúť, musíme byť v danej lokalite minimálne jeden celý interval, aby sa porovnávali hrušky s hruškami.

Vyššie modely hodiniek majú v sebe naviac zabudovaný tzv. búrkový alarm – pokles tlaku je prudký a náhly. Prečo len vyššie modely? V tomto prípade hodinky musia zaznamenávať a porovnávať tlak v omnoho kratších intervaloch, disponovať teda väčšou pamäťou a vyšším výkonom. Ak sa porovnávajú údaje len raz za hodinu či dokonca menej často, pri zaregistrovaní výraznej zmeny sme už pravdepodobne kompletne premočení.

Základná predpoveď počasia vynikajúco poslúži pri trailovom behaní, skialpe či horských túrach. Na behanie v parku je ale pravdepodobne zbytočná.

Kompas (Digital Compass)

Kompas je jedna z funkcií, ktorú využije v praxi len málo ľudí.

Ak takýto kompas berieme ako záloha ku klasickému kompasu či GPS, alebo len na rýchle overenie orientácie v pohybe, je to vynikajúci a praktický pomocník. Na kontinuálne navigovanie sa však z hľadiska presnosti a praktickosti príliš nehodí.

Digitálny kompas na rozdiel od klasického kvapalného je treba pravidelne kalibrovať, inak je nepoužiteľný. Kalibrácia je u väčšiny modelov jednoduchá a rýchla operácia.

Navigácia s bežeckými hodinkami

Navigácia (GPS)

Ultimátnou funkciou priťahujúcou väčšinu bežcov je GPS (Global Positioning System). Preč sú časy, kedy bežcom stačilo vedieť ako dlho bežali a to si zapísali do bežeckého diára. Ešte pred masovým rozšírením GPS v hodinkách, mobilné telefóny s GPS vychovali novú generáciu bežcov (a mňa medzi nimi). Hodinky s GPS sa tak z roku na rok stali merítkom kvality.

GPS funguje na princípe zachytenia signálu z minimálne troch satelitov. Pri troch nám vie na základe zemepisnej šírky a dĺžky určiť našu pozíciu. Pri štyroch a viacerých satelitoch už aj nadmorskú výšku.

Pri hodinkách s GPS nás zaujímajú štyri vlastnosti:

  1. presnosť zamerania
  2. výdrž batérie pri použití GPS
  3. módy GPS
  4. export a import údajov

Presnosť GPS je definovaná mnohými podmienkami. Vo voľnej prírode je signál najlepší, nakoľko nedochádza k rušeniu a odrazom z okolitých budov či stavieb. To isté ale platí aj o príliš členitom teréne či hustom lese.

Zároveň, pre kvalitu signálu je dôležité, či je jasné nebo či zamračené, či sme extrémne zmenili od posledného trekovania našu polohu a tiež, ktorú technológiu hodinky využívajú.

GPS (Global Positioning System)

Tento systém bol vyvinutý americkým ministerstvom obrany v roku 1973. V prvom kroku bola technológia určená pre vojsko a vládu, no v krátkom čase sa stala dostupnou aj pre civilné použitie.

GPS systém pozostáva z celkového počtu 32 satelitov krúžiacich po obežných dráhach vo výške 20 180 km. Pokrytie je teda na celom svete s presnosťou na 5 metrov.

GPS je najrozšírenejší navigačný systém používaný v navigačných zariadeniach, mobiloch, hodinkách, alebo aj bezobslužných automobiloch či lietadlách.

GLONASS (Globalnaya Navigazionnaya Sputnikovaya Sistema)

Sovieti začali s vývojom tohto ich najdrahšieho vesmírneho projektu v roku 1976. Od vojenského využitia sa len pomaly dostával aj k civilnému. Až v posledných rokoch sa snaží Ruská vláda o väčšiu komercializáciu, hlavne z dôvodu obrovských finančných vkladov na jeho udržiavanie a rozvoj.

Na rozdiel od GPS má GLONASS na obežnej dráhe „len“ 24 satelitov, vo výške 19 130 km. Podobne ako GPS aj jeho pokrytie je po celom svete a s veľmi podobnou presnosťou.

Nakoľko satelity GLONASSu krúžia na iných obežných dráhach, výrobcovia navigačných zariadení začali kombinovať GPS a GLONASS v zariadeniach tak, aby sa navzájom dopĺňali, alebo nahrádzali v prípade straty signálu jedného z nich.

Najväčšou prednosťou týchto systémov nie je ich superiorita jedného voči druhému, ale schopnosť spoločného pôsobenia.

Hodinky, ktoré majú možnosť kombinovať oba systémy, alebo minimálne medzi nimi prepínať, majú teda omnoho väčši šancu na precízne a konštatné určovanie našej polohy. A o to nám ide.

O výdrži batérie sme už písali. Kvalitnejšie hodinky dokážu so zapnutým GPS fungovať na jedno nabitie 10 až 50 hodín. Výdrž je ovplyvnené samotnou batériou a módom, v ktorom GPS pracuje.

Jednoduchšie modely dokážu zaznamenávať trasu len v predurčených intervaloch. Ak sú príliš časté, napríklad každých 5 sekúnd, znižujú výdrž batérie veľkými skokmi. Pri behu a vzdialenosiach od 20 km vyššie je navyše precíznosť 5 sekundového logovania úplne zbytočná. Pokiaľ teda hodinky nepoužívame aj na našu precíznu navigáciu.

Vyššie modely od značiek ako Suunto, Garmin či Polar, dovoľujú definovanie intervalu od 1 sekundy až po 30 sekúnd. Úmerne zmenou tohto intervalu rastie aj výdrž ich batérií.

Hodinky dovoľujúce import ciest, POI (Point of Interest – bodmi záujmu) poslúžia tým, ktorí nemajú dobrú orientáciu s mapou. Alebo chcú mať zálohu pre prípad zlého počasia, straty mapy a podobne.

Množstvo ciest a POI ktoré vieme do hodín natlačiť, je definované ich internou pamäťou.

U väčšiny súčasných modelov je navigácia len čiara, po ktorej sa posúvame vpred. Bez mapy samotnej. Najnovšie modely hodiniek umožňujú aj načítanie a sledovanie mapy, no z pohľadu veľkosti displejov aj tých najvyšších modelov je takáto orientácia stále náročná.

Ak hodinky ponúkajú import ciest a POI, podporujú aj export nameraných ciest, stúpaní, klesaní či zmien počasia. Cez export vieme teda dostať na obrazovku počítača naše výkony a podrobnejšie ich analyzovať v pohodlí veľkej obrazovky.

Niektoré modely hodiniek spolupracujú len so svojimi proprietárnymi systémami a webstránkami (napr. Suunto), iné dovoľujú export do rôznych aplikácií a formátov (napr. Garmin).

Ak nás zaujíma maximum informácií o našich výkonoch, export do prostredia ktoré analyzuje všetky dostupné informácie bez nutnosti manuálneho počítania, je obrovskou pomôckou.

Ako si vybrať najlepšie bežecké hodinky

Ostatné funkcie bežeckých hodiniek

Inštalácia aplikácií (Custom Apps)

To, čo nemajú hodinky v sebe natívne zabudované, vieme pri niektorých modeloch dosiahnuť cez inštaláciu aplikácií. Podobne ako pri smartfónoch.

Dostupnosť aplikácií je definovaná samotnou platformou, ktorú výrobca dáva k dispozícii.

Sú výrobcovia, ktorí vsádzajú na Android Wearable a teda otvorený systém pre takmer čokoľvek, a naopak taký, ktorí uvoľňujú svoj uzavretý systém len k limitovanej funkčnosti. Pozor však! Pod limitovanou nemyslím základnú. No s úplne otvorenou platformou kde si môžme robiť čo chceme (ak vieme) sa to porovnať nedá.

Mnoho aplikácií je produkovaných samotným výrobcom a ostatné entuziastickými športovcami okolo sveta.

Zaujímajú nás východy a západy slnka? Intervaly v komplexnejších kritériách? Rýchlosť stúpania a klesania? Čas potrebný na regeneráciu? Aplikácie pre hodinky existujú takmer na čokoľvek. A pokiaľ aj nie, môžeme si vlastnú vyrobiť kedy chceme. Stačí sa len trochu do toho zavŕtať.

Musíme si uvedomiť, že súčasné hodinky disponujú často väčším výkonom ako počítače z nie tak dávnej minulosti. Ich potenciál je obrovský, aj keď limitovaný typom zariadenia.

Aplikácie existujú takmer na čokoľvek. Stačí si ich len na platforme výrobcu nájsť, stiahnuť do hodiniek a používať.

Stiahnuť do hodiniek? K tomu sa práve dostávame. Synchronizácia.

Synchronizácia (Sync)

Pre účely komunikácie s počítačom či mobilnými zariadeniami disponujú hodinky rôznymi možnosťami.

Staršie modely sa pripájali len cez káblové pripojenia, zväčša USB, novšie prešli cez ANT+ technológiu až po dnes najpopulárnejší bluetooth či wifi.

Takýmto spôsobom hodinky nielen dokážu posielať nazbierané dáta do počítaču či na internet, pre ďalšie analyzovanie, ale tiež príjmať dáta v podobe tréningových plánov, intervalov, aplikácií, ciest plánovaných behov a podobne – ako som už spomínal vyššie pri GPS.

Najnovšie modely hodiniek dokážu aj spojenie s mobilným telefónom a dedikovanou appkou, aby k synchronizácii nemuselo prichádzať len pri počítači, ale doslova kdekoľvek.

Pozor! Pri výbere je dobré zistiť možnosť vypínania takejto synchronizácie.

Ak sa nedá vysielanie vypnúť a hodinky na pozadí stále skúšajú nájst príjmač, batéria nemá šancu žiť dlho. Podobne ako mobilný telefón hľadajúci sieť stále znova a znova.

Dotykové ovládanie a farebný display

Posledné modely vyšších modelov športových hodiniek prichádzajú s dotykovými a plnofarebnými displejami.

Na jednej strane je to veľmi efektné a príjemné spestrenie fádnosti, na strane druhej sú oboje takpovediac zbytočné.

Dotyková technológia si vyžaduje viac energie a suché ruky, je menej responzívna a zároveň náchylnejšia na nefugovanie.

Podobne je to aj z farebným displajom.

Pohľad na viacfarebné výsledky je síce krajší a efektnejší, no cena, ktorú za to zaplatíme v podobe minutej energie, a pravdaže vstupnej ceny, je aspoň prezatiaľ, zbytočná.

MP3 prehrávač

Niektorý výrobcovia hodiniek prišli s unikátnym riešením. Mnoho bežcov počúva pri behaní hudbu, audioknihy alebo podcasty. Prečo to neskĺbiť teda do jedného zariadenia?

Po stránke praktickosti to je rozhodne vynikajúci nápad. Všetko na jednom mieste. Po stránke funkčnosti už menej.

Hodinky máme prvorado na meranie a logovanie výkonu. Pri pretekoch na priebežné sledovanie dát a rozhodovanie sa.

Pokiaľ sú do hodiniek pridané ďalšie a tak povediac nesúvisiace funkcie, odoberá im to výdrž a pridáva komplikovanosť a komplexnosť.

Bez vybitého mp3 playera dobehneme do nášho cieľa ľahko. Bez hodiniek s navigáciou po vybití batérie už len ťažko.

Šetrenie energie by malo byť pre väčšinu bežcov primárna požiadavka na ich športového spoločníka. Pohodlnosť multi-zariadenia až neskôr.

Zopár slov na záver

Ako som písal na začiatku, výber športových hodiniek je komplikovaná záležitosť. Podobne ako pri všetkých moderných zariadeniach aj hodinky začínajú viac a viac naberať na funkčnosti a komplexite. Pokiaľ z toho nechceme zošedivieť, je dobré vedieť, čo načo slúži, či to ozaj potrebujeme a ako nám to pomôže.

Zmyslom akéhokoľvek vybavenia či zariadenia nemá byť jeho potenciál, ale jeho užitkovosť a hodnota, ktorú prinesie pre nás. Niekto potrebuje viac, niekto menej. Hlavné je vyberať podľa vlastných potrieb a nie tlaku reklamných sloganov.

A čo vy? Ktoré funkcie a vlastnosti sú pri športových hodinkách najcennejšie a najdôležitejšie?

Do skorého videnia niekde v kopcoch!