Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Pre mnohých nepredstaviteľná myšlienka, pre iných obrovské lákadlo. O tom, čo dokáže a znesie ľudské telo sa presvedčíme pravdepodobne už čoskoro.
Kílian Journet naplánovaný na tento alebo budúci rok. Kedy presne príde k jeho naplneniu nie je stále isté, no pri extrémnych výkonoch ktoré posledné roky podáva, je to pravdepodobne len otázka krátkeho času.
FKT-čka nemajú žiadne pravidlá ani organizáciu. Sú individuálnymi rozhodnutiami jednotlivcov a žiadne ceny z nich nepramenia. Iba uznanie ľudí z komunity. A to je pre väčšinu takýchto extrémistov dostatočným ocenením.
Kílian sa preslávil FKT výkonmi (Fastest Known Time – Najrýchlejší zaznamenaný čas) za posledných pár rokov už zopárkrát. V roku 2010 vybehol a zbehol Kilimanjaro (5 895m) za 7:14 hod, v roku 2013 vybehol a zbehol Mont Blanc (4 810m) za 4:57 hod či Matternhorn (4 478m) za 2:52 hod. Minulý rok, klasický 2-týždňový výstup na vrch McKinley (6 194m) v Severnej Amerike vyliezol a zliezol za 11:48 hod a vrch Aconcagua (6 962m) na opačnej strane amerického kontinentu za 12:49 hod.
Avšak, Kílian nie je jediný extrémny bežec snažiaci sa o prekonávanie zväčša individuálnych, neorganizovaných FKT-čiek. Hviezdy vytrvalostného behania ako Anton Krupicka, Hal Koerner, Mike Wolfe, Krissy Moehl, Luke Nelson a desiatky ďalších sa každoročne pokúšajú prekonávať už existujúce rekordy, často držiace desiatky rokov, alebo vymýšlať nové trasy a definovať ich FKT-čka po prvý krát.
Napriek tomu, že tieto výkony nie sú organizovanými závodmi, ktoré priťahujú množstvo mediálnej pozornosti, firmy ako Patagonia, Salomon, The North Face a iné sponzorujú svojich zverencov aj tam. Tak veľké firmy pochopili, že rozpovedať príbeh o extrémnom výkone pritiahne viac pozornosti a záujmu, ako jeden organizovaný závod. Navyše im to dodáva ten pravý punc outdoorového videnia sveta.
Späť k otázke, či je možné vybehnúť na Everest
Marshall Ulrich, dnes už 63-ročný ultrabežec, horolezec a extrémny športovec, držiteľ viacerých FKT-čiek z ktorých 720 km dlhý beh okolo Údolia smrti je len jedno z mnohých, vyjadril neskrývaný obdiv nad týmto rozhodnutím, dnes len 27-ročného Katalánca.
Podľa Marshalla je Kílian ten pravý kandidát, ktorý to môže zvládnuť. Okrem enormnej kondície a skúseností navyše disponuje rešpektom k horám, inteligenciou a darom, ktoré ho k tomu predurčujú. To však neznamená, že to nie je riskantný a veľmi “neistý podnik”.
Ak výstup na najvyššiu horu sveta v plnej výbave, s kyslíkom a aklimatizačnými zástavkami je stále jeden s najrizikovejších výkonov, pokus o jeho prekonanie s minimálnou možnou výbavou, bez kyslíku a bez medzizástavok je malým šialenstvom. No Kílian dlhodobo preukazuje, že ak niekto na to má, je to on.
Čo takýto výkon prinesie?
Pokiaľ sa Kílianovi podarí vybehnúť Everest (8 848m), s FKT-čkami sa len roztrhne vrece. Prelomenie hranice “nemožného” v Zóne smrti začne lákať ďalších trailrunneristov a extrémistov k zdolávaniu ostatných 8 000-viek, ďalších extrémnych vrcholov a vzdialeností okolo celého sveta. Ak doteraz patril tento exkluzívny klub len malej skupine šialencov, čoskoro zaznamená obrovský rozmach.
Nie, nikdy sa z toho nestane tak masová záležitosť, ako je Londýnsky maratón, alebo organizovaný výstup na Mount Everest, no pomer ľudí schopných ísť za hranice predstaviteľného bude definitívne rásť.
Človek má v sebe prirodzenú túžbu prekonávať limity a posúvať hranice. Niekto menej, niekto viac. Pokiaľ však zohľadníme, že ultrabežci už svojou podstatou posúvajú limity každým dňom, potlačiť ich aj za hranice Everestu nie je až tak nepredstaviteľné. Držme teda Kílianovi pri jeho pokuse palce.