Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
O tom, že počítanie v mysli vie pomôcť človeku prekonať vzdialenosti, som už písal dávnejšie. Používam túto techniku distrakcie mojej mysle vtedy, keď nevládzem a chcem ísť ďalej.
Nikdy som si ale neuvedomil, ako je to bežná prax.
Ľudia pri problémoch so zaspávaním „počítajú ovečky“, ľudia s poruchou sústredenia na udržanie mysle v kľudnom stave počítajú rovnaké intervaly znova a znova, zadržaný páchatelia hlasité počítanie ako techniku brániacu im sústrediť sa na čokoľvek iné.
Počítanie definitívne má niečo do seba.
V niečom je to podobné modleniu ruženca či opakovaniu mantier. Nejde o obsah ako o rytmické opakovanie niečoho, čo nám je dobre známe a vieme to robiť takmer v akomkoľvek stave.
Nikdy som však neskúšal hlasité počítanie. Nie sám pre seba.
Pri poslednom behu do ťažšieho kopca som to vyskúšal a miesto klasického vnútorného počítania som menoval rad čísel nahlas. Fungovalo to lepšie, ako som si predstavoval. Akoby ma niekto motivoval aj zvonka. Napriek tomu, že to bol len môj hlas.
Premýšľali ste niekedy nad tým, ako mohli otroci veslovať dlhé hodiny bez riadnej stravy a pitia? Alebo Vikingovia keď prekonávali neskutočné vzdialenosti na mori?
V oboch prípadoch im niekto nahlas počítal, bubnoval, alebo predriekal stále sa dokola opakujúce slová. Táto hlasná mantra ich dokázala preniesť ďaleko za hranice vlastnej vytrvalosti, či už chceli, alebo nie. Mozog vytesnil čokoľvek iné, len rytmiku daného zvuku. Žiadna bolesť, žiadne myšlienky.
Napriek tomu, že ja si pri behaní túto mantru opakujem sám pre seba, nikto ma nebičuje ak nevládzem ani nezabije ak neujdem, dostávam sa do stavu, kedy sám sebe nedovolím povoliť.
Je to dobrá technika.
Ak aj vy túžite posunúť svoje telo za hranice toho, čo v mysli pokladáte za uskutočniteľné, skúste to nabudúce sami. Len nezabudnite doma povedať, ktorým smerom vyrážate. Tentokrát beh nemusí skončiť po prvej hodine.
Ahojte,
!van
