14 týždňov na zabehnutie prvého maratónu – tréningový plán ktorý funguje
Naposledy upravené 06/07/2021. Upravil Ivan.
Zabehnúť prvý maratón nie je záležitosťou dlhomesačných príprav a tréningových hodín. K získaniu dostatku fitness, sily a skúseností v prípade majoritnej väčšiny tzv. začiatočníkov, potrebujeme len 14 týždňov. Samozrejme, neplatí to pre úplných nebežcov, ľudí, ktorí nikdy nebehali, alebo behali tak dávno, že to už ani pravda nie je.
Samotný tréning uvedený nižšie je všetko, čo potrebujete nasledovať a o 14 týždňov budete pripravení na víkendový závod. Pravdaže, nepíšem tu o extrémnom podujatí s obrovskými prevýšeniami, ale o štandardnom maratóne na viac či menej rovnom teréne.
Ako si môžem byť tým istý? Predkým som pred rokmi začal behávať dlhé vzdialenosti, moja najdlhšia trasa bola asi 7km. Po približne 18 týždňoch od začiatku nasledovania tohto veľmi pozvolného plánu som stál na štarte a aj v ciely svojho prvého horského maratónu. V mojom prípade horského, ale aj som sa tak cítil. Na kopce som nebol vôbec pripravený.
A áno, dobre čítate. Na dva týždne som vypadol kvôli chorobe niekde v polovicia a keďže som bol stále len začiatočník, nepokračoval som po chorobe ďalej od bodu kde som skončil, ale som sa vrátil o kúsok späť, aby som sa dostal znovu na predošlú úroveň. Žial, s pribúdajúcim vekom je aj tá rekonvalescencia o trochu zdĺhavejšia, že áno? 🙂
Tento plán predpokladá, že beháte každý druhý deň. Ak vynecháte, nezostáva nič iné, ako bežať bez oddychového dňa, čo ale na začiatku veľmi neodporúčam. Prekonajte sa a dodržte plán. Podobne ako vstávanie a včasný odchod do práce.
Štvrtý deň je tzv. dlhý beh, ktorý väčšina bežcov absolvuje cez víkend z pochopiteľných dôvodov, ale chuti sa medze nekladú. Zmyslom dlhého behu je privyknúť telo na dlhodobejší pobyt tela na nohách, nie budovanie rýchlosti. K tomu slúžia krátke a rýchle behy.
Ak chceme dosiahnuť viac, postupné upravovanie stravovacích návykov v procese tréningu nám môže pomôcť k ľahšiemu a rýchlejšiemu zdokonalovaniu sa. A to rapídne.
Základné termíny maratónového tréningu
- Zľahka – poklus do 60% HRmax
- Pomaly – rýchlejšie ako poklus, do max 80% HRmax
- Stabilne – približne rýchlosť akou budete bežať na plánovanom maratóne (ak počítate s časom 4 hodiny tak musíme bežať rýchlosťou približne 10,5km/hodinu, alebo inak 5 min 42 sekúnd na kilometer)
- Rýchlo – rýchlosť, akú by ste držali pri polmaratónovom závode
- Závodne – vaša závodná rýchlosť na 10km trati
Tréningový plán
1. týždeň
- deň : 15 minút zľahka
- deň : 20 minút zľahka
- deň : 20 minút zľahka
- deň : 60 minút striedame zľahka a rýchlu chôdzu (2:1)
2. týždeň
- deň : 20 minút zľahka
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 20–25 minút zľahka
- deň : 60 minút striedame zľahka a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)
3. týždeň
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 60–90 minút striedame zľahka a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)
4. týždeň
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 20 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na cca 50 metrov
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 10 minút zľahka + 10–15 km pomalý beh
5. týždeň
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 20 minút zľahka + 5 minút stabilne
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 90–100 minút striedame pomalý beh a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)
6. týždeň
- deň : 25 minút zľahka
- deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na cca 50 metrov
- deň : 30 minút zľahka
- deň : 100 minút striedame pomalý beh a rýchlu chôdzu (dôraz na beh)
7. týždeň
- deň : 30 minút zľahka
- deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na cca 50 metrov
- deň : 35 minút zľahka s dvoma 5 minútovými stabilnými tempami
- deň : 60 minút pomaly – žiadne kráčanie
8. týždeň
- deň : 25 minút stabilne
- deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na 1 minútu
- deň : 35 minút zľahka v jemne kopcovitom teréne
- deň : 120 minút pomaly s max 10 minútami chúdze v polčase
9. týždeň
- deň : 30 minút zľahka
- deň : 30 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na 1 minútu (max. 4 série)
- deň : 35 minút stabilne
- deň : 90 minút pomaly v jemne kopcovitom teréne ak je možnosť
10. týždeň
- deň : 30 minút zľahka
- deň : 30 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na 1 minútu nasledovaný 2 minútami zľahka (max. 5 sérií)
- deň : 25 minút stabilne v jemne kopcovitom teréne
- deň : 120 minút zľahka
11. týždeň
- deň : 30 minút zľahka
- deň : 30 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na 1 minútu nasledovaný 2 minútami stabilne (max. 5 sérií)
- deň : 25 minút zľahka a v polovici 5 minút rýchlo v jemne kopcovitom teréne
- deň : 150 minút zľahka
12. týždeň
- deň : 30 minút zľahka v jemne kopcovitom teréne
- deň : 25–30 minút stabilne v jemne kopcovitom teréne
- deň : 25 minút zľahka
- deň : polmaratónová vzdialenosť v stabilnom tempe
13. týždeň
- deň : 30 minút zľahka a každé 3 minúty rýchly beh na 1 minútu nasledovaný 2 minútami zľahka (max. 4 série)
- deň : 25–30 minút stabilne v kopcovitom teréne
- deň : 20 minút zľahka a každé 4 minúty rýchly beh na 2 minúty nasledovaný 2 minútami zľahka (max. 4 série)
- deň : 60 minút v rýchlom tempe
14. týždeň – závod
- deň : 20 minút zľahka
- deň : 20 minút zľahka
- deň : 20 minút zľahka v kompletnej závodnej výstroji pre posledný test
- deň : Závod
Proteín náš každodenný
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Energiu k fungovaniu nášho tela získavame z troch rôznych zdrojov : bielkovín (proteínov), sacharidov (cukrov) a tukov. Podľa zvoleného systému stravovania, úmyselne sa budem vyhýbať slovám diéta či dietologický plán, uprednostňujú ľudia rôzne pomery týchto zdrojov pre ich každodenné fungovanie.
Dlhé roky prevládal, a vlastne sa naďalej udržuje názor, že tým najzdravším pomerom na získanie dennej dávky kalórií je zloženie približne 60:20:10 v prospech sacharidov a tukov. Proteíny boli potrebné najmenej.
Tento pomer bol dlhé desaťročia konfrontovaný inými názormi a pohľadmi na vec, avšak jeho rigidita pretrvala. Či to bolo z dôvodu lobovania nadnárodných potravinárskych kolosov snažiacich sa predávať svoje polotovary a predpripravené jedlá plné múky a cukrov, alebo ozajstným presvedčením samotných lekárov a dietológov, je už dnes ťažké povedať. Proteíny boli vytláčané na posledná miesto a mantra pretrvala.
Nechcem tu rozoberať ani jeden stravovací systém konkrétne, k tomu sa dostanem niekedy neskôr. Chcem však poukázať na spoločne zdielaný názor väčšiny prístupov, ktoré boli športovcami postupne akceptované. A tým je dôležitosť proteínu nielen pre jeho palivový efekt, ale tiež jeho nevyhnutnosť pre regeneráciu tréningom poškodených svalov. Proti kvalite energie ktorú vieme získať a zužitkovať zo sacharidov sa postupne proteín stal kráľ kráľov.
Koľko proteínu potrebujeme?
Odporúčaný denný prísun proteínu je definovaný v gramoch na hranici od 0.8 až po 1.6g na kilogram telesnej hmotnosti . T.j. ja ako 100kg vážiaci muž by som mal denne skonzumovať niečo medzi 80–160 gramami proteínu. Horná hranica samozrejme platí len pre ľudí s veľmi aktívnym životným štýlom.
V prípade stravovacích prístupoch uprednostňujúcich tuky a proteíny ako hlavný prísun energie – Paleo, Atkins, LCHF atď. – toto číslo môže ešte trochu rásť.
Kedy treba konzumovať proteín?
Väčšina bežcov, alebo športovcov ako takých, sa s vedomou konzumáciou proteínu stretáva najčastejšie po tréningu. Či už je to vo forme proteínových nápojov a šejkov, alebo špeciálne obohatených proteínových tyčiniek.
Zaužívanosť jeho konzumácie do 30 min po výkone je dobrá, no pre naše zdravie nepostačujúca. Telo nedokáže absorbovať viac ako 20–30g proteínu v jednej dávke a tak pokiaľ chceme udržať horeuvedenný denný limit, priebežný prísun počas celého dňa je nevyhnutný.
Krátko po prebudení naše telo začína spúšťať všetky telesné funkcie a k fungovaniu potrebuje práve čo najkvalitnejší a najmenej zaťažujúci zdroj energie, aby sa všetko “naštartovalo” ako sa má. Tráviaci systém sa spustí a potrebuje začať spracúvať niečo, čo telu dodá energiu a zbytočne ho tým nezaťaží.
Najjednoduchejšou a možno aj najvhodnejšou voľbou sú dnes tak obľúbené smoothies. S pridaním 20–30g proteínu vo forme prášku, alebo semiačok chia si so zdravého nápoju navyše vytvoríme proteínovú bombu, ktorá našemu telu dopraje kvalitný štart do nového dňa. Ďalšou voľbou sú už namiešané proteínové shaky a nápoje no tiež vysoko bielkovinové potraviny, ako napríklad vajíčka, syry, oriešky a mäso. Každému podľa chuti.
Podstatné je, podobne ako po cvičení, “nadopovať” telo do 30 min po zobudení. Potom, s ohľadom na stravovanie, fyzickú aktivitu a telesnú váhu, dopĺňať proteíny pravidelne v priebehu dňa, nečakať až do podvečerného behu a jeho nadmernej konzumácie krátko po tom.
Je nevyhnutné venovať konzumácii proteínov toľko pozornosti?
V prípade vyváženej stravy, alebo dodržiavanie spomínaných stravovacích programov príliš nie, nakoľko sú prirodzene definované tak, aby telo dostávalo to čo potrebuje. V prípade relatívne “nekontrolovaného jedenia” je na prísun proteínov potrebné dohliadať.
Pozrime sa na to inak. Pokiaľ sa stravujete “zdravo” a na obed zjete napríklad 200g cestovín so zeleninovo-rajčinovou omáčkou a syrom, získate približne 5–10g proteínu, čo je veľmi málo. Podobne je to pri sladkých jedlách ako dukátové buchtičky, palacinky, alebo zdravých polievkach a zelených šalátoch. V takýchto jedlách nie je dostatok proteínu a tak nám nezostáva nič iné ako jeho prísun korigovať inými formami. Tou najprirodzenejšou je vyhľadávanie jedál z jeho vysokým obsahom bez nutnosti používania výživových doplnkov. Pri zvýšenej aktivite sa doplnkom však vyhnúť nedá.
Prečo práve proteín?
Výskumy potvrdzujú, že zvýšený prísun proteínu pri podávaní fyzických výkonov nielen pomáha s rýchlejšou regeneráciou tela no taktiež urýchľuje odbúravanie tukov a zvyšuje výkonnosť. A to je naozaj dobrý dôvod na to, aby sme pri dennom stravovaní na jeho prísun nezabúdali.
Ako si merať denný prístup proteínu?
Ako som písal už niekedy v minulosti, nie som veľký fanúšik logovania všetkého, čo sa so mnou deje. Pokiaľ nemierite na elitné výkonnostné pozície, navrhujem zobrať to zvoľna.
Pozrite si zloženie jedál, ktoré máte radi a často konzumujete, nájdite si zopár takých, ktoré by ste mohli zaradiť do jedálničku a skúste ich kombinovať tak, aby ste nazbierali denne to čo potrebujete.
Pokiaľ nevládzete na takéto počítanie myslieť alebo vám vysokoproteínové jedlá nechutia, zásobte sa proteínovými tyčinkami a kvalitným proteínovým práškom a vytvorte si zvyk ich pravidelnej konzumácie. Nahraďte Horalky či Bebe tyčinky týmito energeticky výhodnejšími náhradami a nemusíte nič komplikovane merať. V každom prípade, veľmi odporúčam prirodzený prísun z čerstvých a kvalitných potravín. Taká forma proteínu je pre telo rozhodne tá najprirodzenejšia.
Aké sú vaše skúsenosti? Z čoho čerpáte proteíny Vy? Máte na vec iný názor?
Ako behať rýchle dolu kopcom
Naposledy upravené 21/03/2022. Upravil Ivan.
Pri trailovom behaní sa rozdiel medzi dobrými a vynikajúcimi bežcami najviac ukáže pri zostupoch. Behať do kopcov je náročné no z kopcov je to ozajstné majstrovstvo. Táto najtechnickejšia forma behu kde dobrá technika pomáha zjednodušiť rozhodnutia pred každým krokom a každou prekážkou, musí byť riadne natrénovaná. Najväčšou brzdou pre veľa trailrunnerov je pocit neistoty a nestability. Až pri rýchlom zostupe sa človek musí naučiť dôverovať svojim svalom, inštinktom a technike do maximálnej miery. Jeden chybný krok vie spôsobiť omnoho viac škody, ako pri chybe na rovine, či behu do kopca. Dobrá technika behu z kopca vie bežcovi nielen zlepšiť výsledný čas, ale aj ušetriť kopec energie. Navyše, prebehnúť pri závodoch okolo niekoho veľkou rýchlosťou dolu svahom je silne demoralizujúci akt. A to sa pri závodoch opláca.
Správna technika pri behu z kopca
- Ťažisko nižšie do kolien. Kolená bežca musia fungovať ako pružiny. Každý dopad musí byť stlmený v kolenách aby náraz neprechádzal do zvyšku tela a ďalší krok musí byť odrazom vpred. Príliš rovné nohy prenášajú náraz ďalej a úplne rozhádžu ťažisko a techniku bežca. To môže byť pri strmom svahu veľmi nebezpečné.
-
Náklon vpred. Podobne ako pri behu hore kopcom, aj opačným smerom platí, že telo musí byť v predklone. Nie naopak. Najväčšou chybou bežcov je, keď sa snažia záklonom vzad brzdiť telo, čím neprirodzene zaťažujú chrbticu, kolená, dopadajú na päty a spomaľujú prirodzenú dynamiku tela.
-
Dolu kopcom nebrzdíme. Toto je asi najdôležitejším bodom. Dolu kopcom musíme bežať, odrážať sa zo zadnej nohy a dopadať na prednú rovnako, ako pri behu po rovine. Veľkosť kroku a rýchlosť je závislá od sklonu kopca, no vždy to musí byť dynamický pohyb vpred, nie statické brzdenie a šmýkanie vpred. Brzdenie nielenže zaťažuje viac kĺby, ale aj spôsobuje posun chodidla v topánke čo je najčastejšou príčinou otlakov a ponarážaných čiernych nechtov.
-
Kratšie kroky. Podobne ako pri behu hore aj pri behu dole kopcom je nevyhnutné robiť kratšie a rýchlejšie kroky. V tomto prípade je však dôvodom stabilita. Príliš dlhé kroky spôsobujú vychýlenie centra stability a pri pošmyknutí či zlom dopade ľahko dostanú telo do úplnej nerovnováhy alebo až voľného pádu. Tréningom a posilnením svalov na nohách môžme postupne predlžovať krok až takmer do dĺžky bežného kroku na rovine, no na také skoky aké vie robiť napríklad Kilian je lepšie buď zabudnúť, alebo naozaj veľmi veľa trénovať a posilňovať.
-
Pohyb rúk. Mnoho bežcov pri behu z kopca rigídne drží ruky blízko pri tele. No práve ruky dokážu obrovskou mierou pomôcť pri udržovaní našej rovnováhy. Treba ich používať čo najviac a na začiatku maximálne vnímať, ako nám pri rôznych situáciách pomáhajú. Rozťahovať pokiaľ skáčeme v nerovnom teréne či cez prekážky, pritiahnuť k telu keď potrebujeme dostať ťažisko čo najviac do stredu telu. Časom s nimi doslovne lietame.
Upozornenie: Tieto rady sú uplatniteľné len do istého stupňa klesania. Pri príliš strmom sklone musíme meniť techniku podľa terénu na serpentínové zostupovanie pri stabilnom povrchu, zošmykovanie v podrepe pri suťovitom, dlhé skoky pri piesku či jemnom štrku atď.
Beh dolu kopcom je jednou zo základných techník, ktorej by mal každý trailrunner venovať čas. Nielen to brať ako prirodzený pohyb, ktorý každý vieme robiť bez premýšľania, ale podobne ako tréningu behu do kopcov rovnako venovať čas a úsilie aj behu opačným smerom. Je mnoho bežcov, ktorí sú silnejší do kopcov, iný zasa na rovine no strácať drahocenný čas a energiu pri zostupe je premárnenou šancou pre každého. Pri trailrunningu naozaj nie je asi príjemnejší pocit, ako keď to vie človek “rozbaliť” dolu kopcom a cíti sa v každom kroku silný a voľný. Aspoň pre mňa je toto skutočná radosť z pohybu. Čo poviete na to vy?
Nepremokavé tenisky na behanie
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Pred prvým horským maratónom som začal intenzívne zháňať „goratexové“ tenisky. Ako dlhoročný outdoorista som vedel, že od mokra ochráni len dobrá membrána. A keď mám ísť behať do mokra a blata, potrebujem také tenisky. Jednoznačne!
Začal som chodiť po predajniach a zháňať. Nikde ich nedržali a v tých riadnych bežeckých obchodoch sa ma dokola pýtali, na čo mi goratexové tenisky vlastne sú.
Tak som všetkým s blaženým úsmevom, chúďatám nevzdelaným cestným bežcom vysvetľoval, že JA idem behať do mokra a blata a potrebujem si chrániť nohy od vlhka. Oni sa na mňa rovnako blažene a úsmevom usmievali späť. Amatéri!
Neviem presne koho to bol nápad vytvoriť goratexové bežecké tenisky, ale asi to bol len výstrelok zlomyseľného dizajnéra, ktorý potom prevzali a skopírovali všetky veľké značky.
Po hodinách behania v preplnených obchodoch som to vzdal a objednal si ich online. Dorazili krátko pred závodmi a ja som bol nadšený. Krásne, dobre sediace tenisky Asics boli zárukou môjho prvého a samozrejme komfortného horského maratónu.
Spomínal som, že výmysel takýchto tenisiek je žart a bavia sa na ňom výrobcovia dodnes?
Goretex-ová membrána má jednu vynikajúcu vlastnosť. Neprepúšťa vlhkosť z vonkajšieho prostredia dnu k telu. Má však aj jednu zlú vlastnosť. Neprepúšťa nadmiernu vlhkosť od tela von. Pri chodení a relatívne nízkej záťaži to nie je problém, toľko membrána stíha prepustiť a my zostávame chránený voči vonkajším elementom.
Problém nastáva pri zvýšenej záťaži. Membrána nedokáže tak rýchlo odvádzať vlhkosť, tá sa hromadí a zostáva pri tele. Telo síce zostáva chránené od vonkajších elementov, no vlastné elementy ho nenechajú na pokoji.
Ak patríte k málo sa potiacim bežcom, táto situácia nemusí byť až tak markantná vo vašom prípade. A čo pri “potičoch” ako som ja?
Beh som doklepal do úspešného konca. Teda, nie až tak úspešného, ale dokončil som ho. A nebyť naozaj hlbokých mlák, možno by ma tenisky aj ochránili od vonkajšieho vlhka. Pri horských pretekoch v daždi je zriedka možné prejsť závody suchou nohou, že áno?
Druhým problém membrány, ktorý úzko súvisí s prvým je, že ak sa raz voda dostane dnu, už sa von nedostane. Navyše, **keďže membrána je aj vetruodolná, nehrozí ani postupné presušenie pod vplyvom ventilácie.
A tak som závody od asi polovice bežal s mokrými nohami ku ktorým sa vzduch nedostával a pekne sa prehrievali. Len upozorňujem, že v suchu a teple sa stane to isté s vlastným potom, dážď a voda vôbec nie sú tým jediným problémom.
Závody som dokončil s najväčším pľuzgierom aký som za roky behania mal. Ani Sahara mi nedala tak na frak. Celé moje chodidlo bol jeden sparený otlak, ktorý vyzeral ako vzduchová vložka. Niekto povie, že som mal aspoň jemnejší dopad. Verte, jemnejší rozhodne nebol.
Čo je mojou pointou?
Pri trailovom behaní nie je priestor na prevenciu voči vlhku samotnému. Jediné čo musíme dosiahnuť je, aby vlhkosť ktorú tak ľahko naberieme sme sa jej aj ľahko zbavili. K tomu sú najlepšie ľahké a priedušné tenisky s minimom savého materiálu, rozhodne nie proti vlhku chrániace “nepremokavé gumáky”.
Ako som písal na začiatku, pri navrhovaní takýchto bežeckých tenisiek sa niekto pekne a zlomyseľne nasmial. A ja som tomu naletel.
No a o „nepremokavých bundách“ zasa pár slov nabudúce. Treba si dobrú zábavu servírovať postupne.
7 tipov – ako začať behávať kopce
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Behanie do kopcov je najobávanejším a zároveň najzákladnejším predpokladom pri trailrunningu. A vlastne nielen pri ňom.
Zvládnutie tejto techniky je často viac o prelomení psychologickej ako fyziologickej bariéry. Podobne ako pri iných náročných činnostiach, veľmi sa do nej nehrnieme, pokiaľ nemusíme. Alebo nie sme dostatočne motivovaní.
Okrem toho si vyžaduje naozaj málo; chuť zabrať o trochu viac ako pri behu na rovnom chodníku v parku, trpezlivosť a vytrvalosť.
Ako to teda zvládnuť čo najlepšie?
- Snažte sa udržať rovnaké tempo ako pri behu po rovine, avšak skráťte krok podľa sklonu kopca natoľko, aby tempo bolo udržateľné. Podstata je začať robiť primerane menšie kroky, ale držať čo najstabilnejšiu frekvenciu nôh. Pozor na dlhé kroky! Vysilujú a sú omnoho náročnejšie, aj keď na začiatku to človeku príde presne naopak. Treba len dlhšie skúšať a pôjde to.
- Pri dlhších kopcoch si nájdite rytmus, ktorý Vám bude pomáhať. Počítajte množstvo krokov, alebo si len opakujte nejakú číselnú mantru, ktorá vás udrží v rytme a zároveň Vám dovolí zabudnúť na to, čo práve robíte. Mne jednoznačne funguje viacej počítanie krokov do vopred definovaného počtu a potom odznova a odznova… Ale každému vyhovuje niečo iné.
- Udržujte si dobrú pozíciu chrbta a hlavy. Vzpriamená pozícia s miernym predklonom tažiska celého tela podľa sklonu kopca Vám pomôže prekonať vlastnú váhu pracujúcu smerom nadol a tiež jednoduchšie dýchanie v momentoch, kedy dostatok kyslíku je viac ako žiadaný. Nepozerajte si na nohy, ale pred seba, ramená držte vzpriamené, aby pľúca a krk mali čo najľahšiu cestu k okysličovaniu Vášho organizmu.
- Pri veľmi strmom kopci radšej vystriedajte beh za rýchle kráčanie, nazývané tiež power-hiking. Power-hiking je na rozdiel od klasickej chôdze, v podobnom rytme ako beh. Kratšie kroky s vysokou frekvenciou a pri veľmi strmých svahoch s podopieraním sa o nadkolenie, či s použitím paličiek. Pozor však! Človek sa ľahko pri kráčaní zabudne a zrazu už aj tam kde by mal bežať stále kráča. Odsledujte si priebeh a vrátte sa k behu čím skôr to pôjde. Príliš predlžované kráčanie Vám odoberá motiváciu a silu.
- Trénujte beh do kopca na začiatku na miernych a nie príliš dlhých svahoch tak, aby ste dokázali keď nie hneď na začiatku, ale po krátkom čase svah zdolať a presunúť sa na náročnejší. Nič frustrujúcejšie ako kopec, ktorý nikdy nezvládnete zabehnúť! To je lepšie ich mať viac v obehu a pravidelne si vybehnúť ten ktorý zvládnete v jednom kuse, aby ste si udržali morálku.
- Kopce by mali byť v tréningu minimálne raz do týždňa. No nepreháňajte to! Behanie kopcov pomôže výdatne pri terénnom behaní, avšak ani zďaleka to nie je všetko. Rýchlosť a vytrvalosť patria do tréningu rovnakou mierou.
- Kopce vedia najľahšie zničiť chodidlá a prsty na nohách. Pri týchto tréningoch používajte naozaj tie lepšie ponožky a tenisky. No a majte ich vždy dobre zatiahnuté. Nič horšie ako voľne sa pohybujúca noha v teniske asi pri tomto tréningu nie je. Teda okrem…
Tak a teraz už len obuť tenisky a previesť teóriu do praxe. Nejaké iné postrehy či rady? Poteším sa im.
Do skorého videnia niekde v kopcoch!
Je minimalistická obuv vhodná aj pre deti?
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Používanie minimalistických topánok mi pomohlo k zlepšeniu techniky pri behaní a chodení, k zosilneniu členkov a achilovky. Nie som fanatický “minimalista” no veľmi verím v pozitívny efekt chodenia a behania na boso už len pre to, že je to pre nás tá najprirodzenejšia voľba.
Po nedávnej návšteve u kamarátov a ich prejavenej úzkosti z vývoja chôdze a postoju ich dcéry som sa nad celou záležitosťou zamyslel o trochu viac.
Sú teda minimalistické tenisky vhodné aj pre nešportovcov a ešte k tomu tých najmenších?
Už pri prvom zamyslení mi logicky vychádza, že áno. Ak vedia takéto topánky pomôcť v krátkej dobe dospelému človeku, dieťati vo vývoji to musí ísť omnoho lepšie a rýchlejšie. Je to však naozaj tak?
Deťom sa vyvíja chodidlo do puberty. Až v tomto období je prerod šľapy zavŕšený do podoby chodidla dospelého človeka s 26 kosťami a 33 kĺbmi, ktoré zaručujú plnú funkčnosť našej chôdze. Preto dbať na správnu chôdzu, postoj a teda aj kvalitné topánky je najdôležitejšie práve v tomto období. A kvalitné nemusí nevyhnutne znamenať najviac promované reklamami.
Žiaľ, stále prevláda strnulý názor na to, čo majú deti bežne nosiť a čo sa považuje sa správne. Ortopedické vložky a sandále, tvrdé neflexibilné topánky ktoré “chránia nohu” a tenisky s hrubou podporou chodidla, aby dieťa ani náhodou necítilo kam a na čo stúpilo. Veď veľké firmy to všade hlásajú, robia výskumy a platia testy, tak to tak musí byť, no nie?
K správnej chôdzi sa potrebujeme nielen naučiť dávať jednu nohu pred druhú, ale tiež byť schopní dobre prenášať váhu, balansovať, byť flexibilný a silný v každom kroku. Toto všetko sa u nás začína vyvíjať pri prvých krokoch a chodenie na boso je pre nás najprirodzenejšou voľbou.
Príroda nás obdarila najdokonalejším typom obuvi – našimi chodidlami.
Avšak, krátko po prvých krokoch väčšina rodičov začne ratolesti obúvať do detských topánok a chodeniu na boso je koniec. Maximálne nejaké to pobehnutie po pláži na letnej dovolenke, ale aj to už zväčša len v Crocksoch, lebo “všade” je sklo a klince.
Áno, žijeme v pásme kde tepelné podmienky nedávajú príliš šancu na chodenie na boso veľa dní v roku. Avšak problém je, že od detstva sme nútení do obúvania sa úplne všade – aj kde nehrozí takmer nič.
“Obuj si papuče!”, “Nechoď bosí!” sú najbežnejšie pokriky ktoré počúvame až do dospelosti. Rodičia uprednostnia, keď deti majú na nohách vyčaptané šľapky, flipflopy či inú nekvalitnú obuv pred bosou a teda najprirodzenejšou voľbou.
Na jednej strane je pravdou, že od nôh človek najľahšie nachladne no na strane druhej, zvyknuté nohy sú omnoho odolnejšie. Podobne ako ruky. Stačí im len dať šancu zoceliť sa.
Čo je teda najlepšou cestou?
Pediater a hovorca Spoločnosti pediatrov z Veľkej Británie hovorí, že z hľadiska funkčnosti, človek topánky nepotrebuje vôbec. Nosíme ich kvôli ochrane voči prostrediu, nie pre to, aby nám dali šancu správne chodiť. To ešte viac platí pre deti, kde rodičia často uprednostnia krásu pred funkčnosťou.
Pokiaľ nie je šanca chodiť na boso, aj minimalistické topánky pomôžu rovnako, na rozdiel od neflexibilných “cool” tenisiek, vybudovať svaly a ligamenty na chodidlách, vytrénovať silu v klenbách a tiež správny postoj a teda našu schopnosť lepšie reagovať na meniace sa podmienky.
Tracy Byrne, špecialista na detskú pediatriu z Veľkej Británie navyše tvrdí, že pre najmenšie deti tento vnem dotyku nohy so zemou dáva nenahraditeľnú spätnú väzbu na budovanie balansu a vývoj mozgu.
Žiaľ, dobre odpružené a tvarované tenisky sú umelou barličkou na niečo, čomu by sa pomáhať vôbec nemalo.
Má dieťa chodiť na boso aj do školy?
Najlepšou odpoveďou by bolo áno. A nielen dieťa. Ako som písal však vyššie, nie je to tak jednoduché. Nežijeme v južnej Amerike či Karibiku.
Minimalistická obuv od značiek ako Merrell, Vivo Barefoot či New Balance môžu vyriešiť dve muchy jednou ranou.
Minimalistické topánky ponúkajú podobný vnem ako chôdza na boso, chránia voči prostrediu a navyše, vyzerajú aj “cool”. Jasné, nie sú to Nike Air ani snowboardové SANS, no rozhodne to nie sú ortopedické sandále.
Výskumy z 2012 uskutočnené na 12-ročných deťoch v Anglicku potvrdili už po dvoch mesiacoch, že deťom nosiacim minimalistické topánky (v tomto prípade Vivo Barefoot) sa zlepšila stabilita a balans, zosilneli im členky a sila v chodidlách. Už po dvoch mesiacoch!
Názory na správne topánky sa rôznia a nikdy nebude jednoznačná odpoveď. Avšak odpoveď, že kvalitne vystužené topánky je tá najlepšia cesta je jednoznačne milné. Potvrdzujú to výskumy, pozorovania ľudí žijúcich “v primitívnych podmienkach”… a aj moja vlastná skúsenosť.
Len pár týždňov behania už v pokročilej dospelosti mi upravilo techniku tak, že som prestal trpieť na bolesti členkov a kolien, zápalmi holennej kosti či achilovky. A stačilo k tomu naozaj tak málo.
Ak dospelému človeku stačí pár týždňov minimalistického obúvania na zosilnenie chodidiel, skvalitnenie chôdze, odstránenie problémov spojených s používaním nôh, predstavte si, čo to spraví so stále sa formujúcou detskou nohou. Hotové zázraky. A nie som o tom zďaleka presvedčený iba ja.
5 krokov k trail runningu
Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Stať sa trail runnerom je jednoduché. Nevyžaduje si to takmer nič extra v porovnaní s klasickým behaním, minimálne na začiatku sú rozdiely zanedbateľné.
Ak máte radi behanie a chcete ho posunúť z nudných ciest a mestských chodníkov do prírody, čítajte ďalej.
-
Nastavenie mysle
Trail running je prvorado o nastavení mysle. Oproti klasickému cestnému behaniu sa človek musí vzdať zakoreneného komfortu v podobe upravených povrchov, osvetlených chodníkov, pohodlnej dostupnosti trás a všadeprítomných ľudí.
Sila nepochádza z víťazstiev. Boj vás zosilňuje. Keď prekonávate ťažké prekážky a nevzdáte to, to je ozajstná sila.
Arnold Schwarzenegger
Trail running sa odohráva v prírode a tak behanie mimo vydláždených trás prináša istú dávku prekonávania a nekomfortu. Na ten si treba postupne začať zvykať. V malých dávkach, dlhšom čase a nič nie je po pár mesiacoch problém.
-
Správna výbava
Jedinou nevyhnutnou zmenou vo výbave na začiatok, sú tenisky.
Oproti cestnému behaniu sa povrch pri trailovom mení takmer konštantne. Raz je to vychodená cestička, štrková lesná cesta, trávnatá lúka či blatové pole. Kvalitné tenisky s prispôsobenou podrážkou v tak meniacom sa teréne sú nevyhnutnosť. A to pritom vôbec nemusia byť drahšie ako cestné.
Tak ako pri cestnom behaní aj pri trailovom platí, že v teniskách treba mať kvalitné ponožky. Ponožky, ktoré nemenia tvar v teple a vlhku, zostávajú na mieste aby nespôsobovali pľuzgiere a rýchlo schnú.
Nevhodné tenisky a ponožky dokážu fyzicky človeka odstaviť na niekoľko dní a mentálne aj celé týždne či dokonca niekedy aj úplne.
Netreba však hneď kupovať to najdrahšieho čo je v ponuke. Postupným skúšaním a porovnávaním sa najlepšie dostaneme k tomu čo nám sedí a vyhovuje. Tak ako pri všetkom – so zdravým rozumom.
-
Vytýčenie ciela
Oproti cestnému behaniu, ktoré väčšina ľudí robí pre zlepšenie kondičky či udržovanie sa, pri trailovom je lepšie mať určený cieľ.
Vybehnúť na 20 minút okolo domu je možné takmer kedykoľvek. Premiestniť sa však z domu do lesa, alebo čo i len vzdialenejšieho parku si vyžaduje celkom viac motivácie. Nehovoriac o tom ako ťažko sa prekonáva nevôľa keď prší, sneží, je zima, blato, alebo as už skoro stmievanie.
Každý má iný cieľ a inú motiváciu a tak si ju treba sústavne pripomínať. Pre mňa to bola túžba zabehnúť prvý maratón a byť schopný zdolať výlety rýchlejšie, ako pomalým plahočením sa hore a dolu.
Ak je to pre vás len túžba po zmene, zlepšenie si kondičky mimo asfaltu, zažitie dobrodružstva pri extrémnych podujatiach ako napríklad MdS, alebo je to posúvanie vlastných limitov komfortnej zóny, všetko sa počíta. Treba v tom len mať jasno a stáť, respektíve, bežať si za tým.
-
Vymedzenie plánu
Behanie sa musí stať jednou z rutín bežného života. Inak je jeho skorý zánik takmer nevyhnuteľný. A nie je to len z dôvodu nedostatku času.
Plán nás núti k veciam, ktoré inak ľahko odsunieme. Raz prší, druhýkrát je človek hladný, potom je zima, alebo dávajú dobrý film. Pri nestotožnení sa s plánom sa dobrá výhovorka, alebo ospravedlnenie nájdu ľahko. A vždy.
Na začiatkoch je motivácia každého dobrovoľného bežca vysoká. Niekomu vydrží natrvalo, niekomu len zopár týždňov. Nasledovanie plánu však pomáha každému.
Behanie sa postupne stáva tak prirodzeným a intuitívnym, že striktný plán nebude potrebný navždy – stane sa to bežnou rutinou ako sprchovanie, či príprava raňajok – no pred kým nastane tento moment a často vlastne aj po tom, dobrý plán dáva človeku režim a pomáha mu prekonávať ťažké obdobia. Či už z dôvodu zlého počasia, lenivosti, zranenia, alebo len akútnej nechuti.
No pozor. Plán musí byť prispôsobený ostatnému životu. Pri rodine či vysokom pracovnom tempe je stanovenie si neuskutočniteľného plánu horšie ako plán žiadny. Ak je pre človeka nemožné behať viac ako 2x týždenne, treba si zvoliť taký režim. A potom ho dodržať.
Tak ako pri každej aktivite, zvýšením výkonov alebo dosiahnutím istého levelu uspokojenia rastie prirodzene potreba robiť to lepšie a viac. No všetko má svoj čas. Treba začať realisticky a ak, tak pridávať veľmi opatrne.
-
Zmena prostredia
Máloktorý bežec si to uvedomuje, no najväčším ničiteľom predsavzatých cieľov a plánov je ubíjajúca rutina. Stále ten istý chodník, stále tá istá vzdialenosť, stále to isté okolie.
Trail running dáva možnosť odbúrania tejto rutiny každému. Stačí len trochu plánovania a predstavivosti a z behania sa stane pravidelné objavovanie niečoho nového. Ak človek zrovna nebýva na mieste, kde 30km naokolo nie je ani jeden les či veľký park, možností na zmenu bude kopec.
Vyberajte si nové trasy, chodníky, plánujte si výhľady či vzdialenejšie ciele a pozoruje okolie vôkol seba. Vždy meniace sa prostredie vám pomôže prekonávať vzdialenosti omnoho viac ako akákoľvek snaha vydržať istý počet minút či kilometrov. Ak je prostredie príjemné a cieľ zaujímavý, čas ani vzdialenosť zrazu nehrajú rolu.
Pravidelným menením prostredia sa z behu stáva dačo viac. Je to ako stále objavovanie niečoho nového. Pri jednom behu budete pozorovať stromy a zabudnete na čas, pri druhom v zápase s blatom zabudnete na vzdialenosť. Krásny výhľad dodá energiu na cestu späť a tmavý les mrazenie na zvýšenie tempa len aby už bol preč.
Trailové behanie nie je striktný šport ale štýl života. Ak chcete športovať a pri tom zažívať viac ako len uvoľnenie endorfínov, ste na správnej ceste. Stačí len zašnurovať tenisky, zobrať do ruky fľašu a nechať sa niesť – nahromadenou energiou, hudbou, vetrom, alebo aj šmykľavým blatom. Pôžitok z takto venovaného času je mnohonásobne vyšší ako po niekoľkých kolečiek okolo sídliska. A to nie je málo.