Trailové behanie a navigácia patria k sebe. Aj keď väčšina súčasných pretekov je organizovaných na vyznačených tratiach, stále sa nájdu také, kde sa bez dobrej navigácie nikam nedostaneš. Schopnosť navigovať sa s mapou a kompasom ti navyše pomôžu pri výletoch v miestach bez značkovaných trás, viacdňových trekoch či skialpových túrach. Je to teda schopnosť, ktorú sa oplatí aktivovať.
V tomto článku detailne vysvetlím, ako pracovať s mapou, ako sa orientovať a ako sa navigovať. Po dočítaní budeš (teoreticky) schopný zobrať mapu, kompas a vydať sa trasou, ktorú si naplánuješ. A túto schopnosť ti žiadne GPS nenahradí.
Základné znalosti o mapách
Predkým sa vrhneme na orientáciu a navigáciu, musíš rozumieť mapám. Väčšina z nás túto všeobecnú znalosť má zo školy, no za zopakovanie nič nedáme.
Pri mapách je najdôležitejšie vedieť 5 základných vlastností :
- Orientáciu
- Mierku
- Raster
- Značenie
- Aktuálnosť
1. Orientácia
Každá mapa je orientovaná na sever. Ak chceš aby mapa reflektovala svetové strany, tam kde ukazuje kompasová ručička sever, tam musí byť vrch mapy. Keď budeme neskôr hovoriť o zorientovaní mapy, budeme myslieť presne tento proces.
2. Mierka
Mierka mapy uvádza, aký je pomer medzi zobrazením nákresu voči realite. Najjednoduchšie ako si zapamätáš čo to presne znamená, ak si predstavíš teplovzdušný balón. Čím vyššie stúpa a naberá výšku, tým väčšiu plochu vidíš. Zároveň ale menej detailov. Ak si teda vo výške 10000 stôp (rozumej 1:10000), vidíš viac detailov na zemi no menšiu plochu, ako keď si vo výške 25000 stôp (rozumej 1:25000). Vtedy vidíš väčšiu plochu, ale s ďaleko menej detailami.
Mierka ti udáva, koľko jeden centimeter na mape zobrazuje centimetrov v skutočnosti. Pri mierke 1:25000 teda 1 cm na mapa zobrazuje 25 000 cm (250 m) skutočného priestoru. Pri mierke 1:50000 je to už 500 metrov čo znamená, že mnoho detailov sa z takto zakresleného priestoru na 1 cm papiera stráca.
Pre behanie je z pohľadu praktickosti a presnosti najvhodnejšie vyberať mapy s rozlíšením 1:15000 či 1:25000. Akákoľvek vyššia mierka ti už neposkytne dostatok detailov na presné navigovanie a naopak, mapy s mierkou 1:5000 zobrazujú príliš malú plochu, čo by znamenalo nosiť pri sebe viacero máp pri čo i len trochu dlhších vzdialenostiach.
3. Raster
Raster mapy je vzdialenosť medzi kolmými a vodorovnými čiarami, rozdeľujúcu mapu na štvorčeky. Pri turistických mapách zobrazuje strana štvorca vždy 1 km.
Okrem tohto údaju, raster označuje aj súradnice pre globálnu orientáciu, čomu sa ale v tomto článku vyhnem. Radšej sa k tomu vrátim vo voľnom pokračovaní pre orientáciu s navigačnými zariadeniami GPS niekedy v budúcnosti.
4. Značenie
Aby si bol schopný mapu využiť na maximum, musiš poznať legendu. Chápať, čo ktorý symbol, čiara či bodka znamenajú. Každý výrobca mapy používa iné značenia a inú farebnú škálu. Pred začatím navigácie ti odporúčam naštudovanie legendy a uistenie, že to čo si myslíš že vidíš, je naozaj to čo výrobcovia mapy videli a zakreslili.
Pre plynulé navigovanie počas behu je tiež nevyhnutné, aby si symboli poznal z pamäti. Každé nové hľadanie v legende ťa bude stáť zbytočný čas a energiu.
5. Aktuálnosť
Napriek vhodnej mierke, vysokej kvalite mapy a tvojej schopnosti dobrej orientácie je aktuálnosť mapy podstatným parametrom.
Ak sa pokúšaš navigovať v priestore podľa starej mapy, množstvo orientačných bodov môže byť už neplatných, zmenených alebo nezakreslených. Napríklad zmenený tok rieky, zbúraný dom, vysekaný les, zarastená cesta či odvezené skaly.
Pokiaľ sa chceš na mapu vedieť ozaj spoľahnúť, nemala by byť staršia viac ako 10 rokov. Inak môžeš skončiť úplne inde než si pôvodne plánoval.
Čo je to vlastne kompas
Predkým sa pohneme k samotnej navigácii, povedzme si ešte zopár slov o kompase samotnom.
Zem je jeden obrovský magnet a podobne ako každý iný magnet čo si držal v rukách, má dva póly. Dva rôzne póly magnetov sa priťahujú, rovnaké naopak odpudzujú.
Kompas (mnohým známy ako buzola) má v svojom hermeticky uzavretom obale ihlu, ktorá je na princípe zmieneného magnetizmu priťahovaná severnou stranou zemského magnetu. A tak, kdekoľvek na zemi vytiahneš kompas, ukazuje ti sever. Nie geografický a teda skutočný, ale magnetický. K tomu sa ale dostaneme o trochu neskôr pri problémoch s navigáciou. Pre teraz stačí vedieť, že ten farebný koniec čo na kompase vidíš ti ukazuje sever.
Okolo obalu s ihlou je otočný kruh, ktorý zobrazuje ostatné svetové strany a tiež uhly (odklon) od 0°, čo je sever až po 360° – čo je opäť sever.
Okrem tejto základnej funkcie môže mať kompas viacero ďalších doplnkových:
- pravítko s mierkou na rýchle meranie vzdialenosti bez prepočtov
- klasické pravítko
- lupu na zväčšenie detailov
- uhlomer na meranie sklonu kopca a ďalšie
Komplexnosť kompasu je vecou osobných potrieb a skúseností. Skúsení bežci používajú nezriedka úplne jednoduché kompasy, ktoré okrem smeru a odklonu neukazujú nič. Prax robí mnoho doplnkov zbytočných. Avšak, aj tí najlepší niekedy zablúdia.
Pri výbere kompasu ti odporúčam nešetriť. Aj keď na prvý pohľad vyzerajú podobne, ich kvalita je rôzna. Pre hranie s deťmi stačí aj 5 eurový kompas no ak chceš mať istotou, že po desaťhodinovom behu skončíš kde si plánoval, je lepšie vyberať s rozvahou.
Kvalitný kompas pri dobrom zaobchádzaní vydrží roky. Investovať teda zopár desiatok EUR sa ti v prenesenom význame, mnohonásobne vráti.
Alternatíva ku klasickému kompasu je digitálny kompas, ktorý sa nachádza vo väčšine bežeckých hodiniek s GPS. Jeho hlavná nevýhoda je menšia flexibilita použitia a pri vybití úplná strata orientácie, no ako záloha či základný orientačný nástroj poslúži vynikajúco.
Navigácia podľa mapy
Pri navigácii pomocou mapy a kompasu sa riadime štyrmi základnými údajmi. V angličtine sa hovori o 4D (direction, distance, duration, details), u nás o SVČD. Smer, vzdialenosť, čas a detaily.
1. Smer
Predkým sa vydáš na cestu, musíš vedieť kde sa nachádzaš a kam ideš. Musíš poznať smer. O tom čo robiť, ak vôbec netušíš kde sa nachádzaš a teda kam sa máš vydať si povieme neskôr.
Na určenie smeru môžeš použiť dve techniky:
- kompas nastavíš tak, aby ručička aj telo kompasu ukazovali na sever. Otočný kruh musí byť natočený na sever tiež t.j. ručička je presne na N (0°). Mapu následne natáčaš dovtedy, až jej vrchol ukazuje rovnakým smerom ako kompas. Hranu kompasu potom priložíe na miesto odkiaľ vyrážaš a natáčaš telo kompasu pokiaľ sa hrana nespojí s miestom, kam chceš ísť. Pri natáčaní držíš otočný kruh tak, aby ručička stále ukazovala na N a točilo sa len telo. Riska nad otočným kruhom (najčastejšie biely trojuhoľník) ti ukáže po spojení týchto dvoch miest tvoj azimut – uhol, pod ktorým musíš postupovať vpred.
- kompas priložíš na miesto kde sa nachádzaš a telo otočíš v smere kam chceš putovať – hranou kompasu spojíš tieto dva body. Pridržíš telo v tejto polohe a otočným kruhom točíš dovtedy, pokiaľ označenie severu na kruhu neukazuje presne v smere severu mapy. Biely trojuholník ti ukazuje azimut tvojho putovania.
Prvú metódu využiješ skôr na statické zorientovanie a porovnanie mapy s tým čo vidíš pred sebou, druhú využiješ pri navigácii v pohybe.
Predkým vykročíš, musíš si byť istý, že vyrážaš tým správnym smerom.
Keď si si určil azimut vieš, ktorým smerom máš vyraziť. Postavíš sa a otáčaš okolo vlastnej osi dovtedy, pokiaľ ti ručička kompasu neukazuje na N (0°). Telo kompasu s nastaveným azimutom ti teraz ukazuje smer, kam sa máš vydať.
K takémuto určeniu azimutu musíš pristupovať často a priebežne. Nesnaž sa vyznačiť si azimut na vzdialenosť niekoľko kilometrov. To by fungovalo len v prípade otvoreného priestranstva a aj tam by si s veľkou pravdepodobnosťou malý cieľ minul. V teréne sa musíš orientovať po krátkych vzdialenostiach od jedného identifikovateľného miesta k druhému, alebo navigáciou mimo cieľa.
Navigácia mimo cieľa
Navigovať sa na dlhšiu vzdialenosť s vysokou presnosťou si vyžaduje veľa tréningu. Ak sa chceš dostať k prameňu rieky vzdialenému 3 km, je veľká pravdepodobnosť, že ho minieš. Stačí odklon o 1 ° a po 3 km vzdialenosti si úplne mimo.
Navigácia mimo cieľa je vo väčšine prípadov istejšia voľba.
Ako takáto navigácia prebieha?
Ak je cieľom prameň rieky severozápadne od teba, ktorá potom tečie ďalej na severozápad, budeš mieriť 100 metrov vpravo (východne) a 100 metrov ďalej (severnejšie). Ak po dosiahnutí tohto bodu začneš bežať priamo na západ, musíš naraziť zakrátko na rieku. Tam zabočíš na juh a tok rieky ťa privedie po chviľke späť k prameňu.
Touto technikou síce stratíš trochu času na nadbiehaní, na druhej strane ale získaš čas jednoduchším a rýchlejším navigovaním.
Ak je tvojim cieľom vrchol kopca, navigácia mimo cieľa nedáva zmysel. Ak je ale cieľom bod, ktorý je v priestore malý a ľahko minuteľný, tento postup je najspoľahlivejšou cestou vpred.
2. Vzdialenosť
Keď vieš, ktorým smerom sa vydať, potrebuješ vedieť ako ďaleko. O mierke sme už hovorili a jej znalosť ti príde teraz vhod.
Určenie vzdialenosti na mape je relatívne jednoduché. Pravítkom kompasu zmeriaš vzdialenosť medzi vytýčenými dvoma bodmi a tú prepočítaš mierkou na reálnu dĺžku. Ak teda na mape s mierkou 1:20000 nameriaš 1,5 cm, znamená to, že ťa čaká 300 metrová vzdialenosť (1 cm = 200 m). V prípade, že na kompase máš priamo v mierke mapy vytlačené merítko, nemusíš vzdialenosť ani prepočítavať.
Nameraná vzdialenosť je presná len do istej miery.
Pri meraní totiž nezapočítavaš nerovnosti teréni – stúpania a klesania. Ak je teda napríklad na 1 km stúpanie 45°, reálna vzdialenosť, ktorú budeš musieť prejsť je 1,4 km. Až tak presné meranie však pri behaní využiješ len zriedka. Pri geocachingu skôr. No tam sa zasa s malou pravdepodobnosťou budeš orientovať len kompasom a mapou.
Keď už vieš, koľko podľa mapy máš očakávať, potrebuješ teraz vedieť, ako túto vzdialenosť zmerať aj v skutočnosti.
Prvou možnosťou je využitie hodiniek s GPS. GPS je vynikajúcim a presným zariadením na meranie vzdialenosti. Keď funguje, je nabité a máš ho pri sebe. Za splnenia všetkých podmienok nie je čo riešiť. Stačí len sledovať ciferník.
Druhou možnosťou, nezávislou na technickom vybavení, je počítanie krokov. K tomu potrebuješ vopred vedieť, koľko krokov spravíš na 100 metroch.
S pomocou GPS, bežeckého oválu či presne stanovenej dĺžky si vopred odmeriaš počet krokov, ktoré pri chôdzi potrebuješ na prekonanie tejto vzdialenosti. Meraj len každý párny krok tej istej nohy a násob dvoma.
Keď vieš počet krokov pri chôdzi, sprav to isté pri behu a pri prvej príležitosti aj pri stúpaní do kopca. Takto získaš prehľad o tom, koľko krokov potrebuješ na prekonanie 100 metrov pri rôznom type pohybu.
Ak máš prekonať vzdialenosť 300 metrov a na 100 metrov potrebujš 52 krokov (104 po vynásobení dvoma), musíš napočítať 156 krokov aby si vedel, že 300 metrov je za tebou.
Tento spôsob merania vzdialenosti nie je pravdaže najpresnejší. Častým používaním sa však stane kvalitným indikátorom, na ktorý sa budeš vedieť spoľahnúť kedykoľvek.
3. Čas
Doplnkom techniky merania krokov je meranie medzičasov. Ak vieš, alebo podobne ako pri kroku zmeriaš, koľko potrebuješ v rôznom teréne na prekonanie napríklad 1 km, vieš využiť tento údaj pre rýchlu orientáciu.
Keď je tvoje priemerná rýchlosť na zabehnutia 1 km napríklad 6 minút a máš pred sebou 2 km v miernom teréne tak vieš, že túto vzdialenosť prebehneš v trvaní okolo 12 minút. Ak bežíš 20 minút a stále nie si kde si mal byť, niekde sa pravdepodobne stala chyba. Zastav a skús sa zorientovať.
Spustením nového medzičasu (sledovaním času) vždy keď vyrážaš na novú dĺžku je spôsob, ako kontrolovať, koľko si už prešiel. Tento proces sa ti skúsenosťami stane prirodzeným a jeho používanie ani nebudeš vnímať.
Podobne ako pri kroku aj pri čase je dobré ak budeš vedieť svoje rýchlosti pohybu. Tak si vieš podľa mapy a terénu odvodiť, koľko času na prekonanie daného úseku budeš potrebovať.
Oba uvedené spôsoby ber s rezervou a počítaj s nepresnosťami. Je iné bežať v známom teréne ako úplne novom, za pekného počasia či búrky, v suťovisku či po lúke, za dňa alebo v noci.
Skúsenosťami sa ti odhady budú zlepšovať a budeš sa vedieť na ne vedieť spoľahnúť viac a viac.
Čas okrem merania medzičasov slúži aj na odhadnutie náročnosti zdolania daného úseku alebo celej vzdialenosti. Ak poznáš svoje priemery, z mapy si vieš odvodiť, koľko ti bude trvať jej prekonanie a teda plánovať prestávky, príchod, či budeš bežať ešte za svetla či už za tmy a podobne.
4. Detaily
Smer a vzdialenosť ti určia, kam a ako ďaleko pôjdeš. Aby si ale vedel určiť, či sa uberáš správne a nie si už na mieste kde si smeroval, potrebuješ nájsť čo najviac detailov, ktoré ti v orienácii pomôžu.
Čo sú detaily pri orientácii?
Detaily sú akékoľvek prvky v priestore, ktoré boli zakreslené aj do mapy. Tie ti následne pomáhajú v orientácii. Patrí sem doslovne čokoľvek, čo robí tvoju orientáciu presnejšou. Musíš pri postupe prekročiť rieku? Dostaneš sa na koniec lesa? Budeš po 200 m klesať? Budeš po pravej strane vidieť kopec? Prechádzaš na ľavo okolo zhluku skál? Je na brehu rieky ruina domu? Napája sa na chodník ďalší z prava? Zatáča rieka vľavo? A mnoho ďalších.
Podstatou pri vyhľadávaní detailov je nájdenie takých, ktoré sú jednoznačné a pomôžu ti v istejšom a rýchlejšom pohybe vpred.
Ak vieš, že musíš naraziť do 500 metrov na kamennú suť zvažujúcu sa k rieke, nemusíš najbližšie minúty riešiť iné detaily. Postupuješ určeným smerom a vyhliadaš dané miesto. Ak zrazu začneš stúpať do kopca, okamžite vieš, že niečo je zle.
Naštudovaním detailov pred štartom a ich registrovaním v pohybe ti dáva obrovskú výhodu v rýchlej orientácii a pohybe vpred. Každé nahliadnutie do mapy a zorientovávanie ťa stojí drahocený čas a energiu.
Ak stratíš prehľad o detailoch, ktoré boli na mape zaznačené a ktoré ťa mali viesť, okamžite musíš zastaviť a hľadať. Ak nevieš nájsť čo si očakával, najlepšie je vrátiť sa kúsok späť na miesto, kde si si postupom bol ešte istý. Stojí to síce trochu času, no rozhodne menej ako keď úplne zablúdiš.
Problémy pri navigácii
Na papiery všetko vyzerá jednoduchšie ako v teréne. Ak si v známom prostredí za vynikajúcej viditeľnosti, nič sa nezdá byť problémom. Pokiaľ sa však viditeľnosť zhorší, aj najznámejšie prostredie môže pôsobiť neznámo. Ja som raz zabľúdil 500 metrov od domu, kde som žil a behával 3 roky. Po 15 minútach tápania v úplnej tme som musel zapnúť navigáciu na mobile aby som pochopil, kde to vlastne som. Skratka ktorou som sa vybral nebola nakoniec až taká krátka.
Jednotvárny terén
Najhorším terénom je taký, ktorý sa nemení. Ak máš pred sebou celodenný beh v savanovitom teréne či púšti, o orientačných detailoch môžeme často len snívať. Jediné čo vtedy funguje je konštantné zaznamenávanie vzdialenosti a smeru, aby si aj pri oddychu či náhlej únave vedel znova nájsť svoju aktuálnu polohu. Dobrým zvykom je vtedy značenie prejdených úsekov priamo do mapy a tiež zapísanie času ku značke.
Nefungujúci či nepresný kompas
Pred každým orientačným behom je nutné aby si si skontroloval funkčnosť kompasu. Či už porovnaním s digitálnym na hodinkách, s iným, ktorý máš doma ty či niekto iný. Kompas môže zostať magnetizovaný od silného magnetu blízkeho reproduktore, pádom prísť o presnosť či rozdelenie vzduchovej bublinky v tekutine kompasu. Ak sa nevieš spoľahnúť na tento kúsok zariadenia na 100%, riskuješ, že skončíš úplne inde než si si plánoval.
K nepresnostiam treba započítavať aj odchyľku magnetického pólu od toho geografického. Áno, naozaj máme dva severné póly. Rozoberať celú teóriu by bolo na samostatný článok a tak to len zhrniem.
Severný magnetický pól, miesto, kde zemský magnet priťahuje ručičku kompasu, sa nachádza priblžne 500 km od toho geografického. Navyše, jeho poloha sa v čase mení a tak magnetická deklinácia (odklon) od skutočného nie je statická. No a aby toho nebolo dosť, na každom mieste sveta je o trochu iná.
Pre nás stredoeurópanov je dôležité vedieť, že v našich lokalitách za bavíme o -1 až 4 stupňovej zmene. Pri cestovaní niekde ďalej na východ či západ ti odporúčam zistiť, aké je deviácia na danom mieste a počítať s ňou. Aj keď sa to nemusí zdať veľa, na vzdialenosti desiatok či stovák kilometrov sa už aj pri 1° odchýľke bavíme o dosť vážnej zachádzke.
Úplná strata orientácie
Najhorším a zároveň najbežnejším problémom je úplná strata orientácie. Stačí sa zamyslieť, byť extrémne vyčerpaný alebo proste stratiť pojem o priestore a zrazu nevieš kde si. Keďže sa mi to už stalo viackrát, môžem povedať, že to nie je nič zábavné. Hlavne, keď podľa mapy vieš, že na desiatky kilometrov okolo teba nie je žiadna pomoc.
V prípade úplnej straty orientácie máš na výber viacero techník.
- Tou najbezpečnejšou a zároveň najpresnejšou je použitie súradníc z GPS zariadenia, alebo hodiniek s GPS. Súradnice ti povedia kde si, vyhľadáš ich na mape a ideš ďalej. Ak pri sebe nemáš žiadne GPS zariadenie, pomôžu ti nasledujúce techniky.
- V prípade dobrej viditeľnosti a členitého terénu je najjednoduchšie hľadať miesto, ktoré budeš vedieť na mape pozitívne určiť. Na planine s jedným kopcom je to jednoduché. Vylezieš na kopec a presne vieš kde si. V pohorí s mnohými kopcami skúšaš hľadať rozmiestnenie okolia tak, aby si ich na mape vedel určiť. Následne podľa odhadovaných vzdialeností a iných rozpoznateľných detailov krok za krokom lokalizuješ svoju polohu až do momentu maximálnej istoty ktorú vieš získať.
- Ak si v doline bez možnosti získať pohľad z perspektívy (vysoko položeného miesta), musíš sa začať vracať. Nič iné ti nepomôže, len hľadať posledné známe miesto, kde si svoju polohu ešte poznal a vyraziť nanovo s novými súradnicami.
- Poslednou možnosťou je vybrať si neminuteľný bod niektorým smerom a vydať sa k nemu. Napríklad rieka. Ak vieš, že na východe sa po celý čas ťahá rieka, musíš sa k nej vydať. Dorazením k rieke síce nezískaš presnú polohu, no odrazová lávka je ďaleko presnejšia ako vo voľnom priestranstve. Následne si vyberieš smer a sústredíš sa na nájdenie na mape rozpoznateľných detailov – prítok k rieke, prudké brehy, klesanie, stúpanie, zatáčku a podobne. V tom momente vieš kde si a môžeš si vydýchnuť. Z toho najhoršieho si pravdepodobne vonku.
Vyklusanie na záver
O orientácii, tipoch a trikoch, problémoch a nástrahách by sa toho dalo písať ďaleko viac. Čo robiť keď človek príde o kompas? Ako sa orientovať v noci bez svetla? Ako využiť výškomer k rýchlejšiemu orientovaniu? Čo sú to vrstevnice na mape a ako nám vedia veľmi pomôcť? Ktoré mapy sú najlepšie…a tak ďalej. Možno sa k tomu vrátim niekedy v budúcnosti. Nateraz ale určite stačí.
Orientačný beh je veľmi populárna disciplína v mnohých krajinách sveta. Nie všetky lesy, kopce a pohoria sú tak vynikajúco značené ako tie slovenské. Mať schopnosť zorientovať sa aj v miestach bez značenia je teda neoceniteľná.
Všetko čo som popísal vyššie je samozrejme len teória, ktorá bez praxe znamená len málo. Na behoch v UK, kde mnohé z nich sú samonavigačné a kde značenie turistických ciest neexistuje, som sa stretol s mnohými bežcami, ktorí aj po rokoch skúseností čas od času zablúdia. Navigovať sa v pokoji a pohode je jedna vec. Robiť to v behu s dôrazom na rýchlosť, pri meniacom sa počasí, únave a strese už druhá. Stačí malá nepozornosť, zaváhanie, chybný záver a človek je zrazu stratený. Ako so všekým však platí, praxou sa stáva človek majstrom.
Ak chceš začať budovať svoju schopnosť, začni na miestach, kde behávaš bežne. Zober si so sebou mapu a skús sa navigovať podľa nej aj keď trasu poznáš. Tak získaš cit pre detaily v pohybe, odhalíš svoje nominálne rýchlosti, dĺžku kroku, pozorovacie schopnosti a začneš si budovať dôveru v robenie dvoch vecí naraz. Neskôr to začni skúšať na nových alebo úmyselne prekombinovaných tratiach a tvoja schopnosť porastie každým behom.
Aj keď sa nechystáš na takéto samonavigačné behy, schopnosť vedieť sa zorientovať podľa mapy sa môže stať neoceniteľnou v iných životných situáciách. Alebo to bude len dobrá zábava pri hraní s deťmi. Nech je to tak či onak, rozhodne nie je na škodu vedieť prežiť aj v analógovom svete a nespoliehať sa len na dnes tak ľahko dostupnú technológiu. Čo vieme nám nikto nezoberie. O technológiu môžeme prísť kedykoľvek.
Ahoj niekde v kopcoch!
!van
