Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.
Mnoho ľudí sa bežcov pýta, nad čím premýšľame, keď bežíme 10, 15 a viac hodín. Odpovede sa rôznia. Jedni stále prehodnocujú situáciu, plánujú zvyšok trate, iným beží v hlave dokola tá istá melódia do ktorej si spievajú a mnohí aktívne využívajú čas na mentálnu prácu. U mňa je to kombinácia všetkého. Najčastejšie však počítam.
V momente, kedy začnem pociťovať, že sa mi niečo vracia do nechcenej pozornosti zas a znova alebo z vyčerpanosti začnem premýšľať prečo to vlastne robím, začnem počítať kroky. Veď bežím, tak prečo nie? Zadefinujem si kombináciu ktorá mi v danej situácii sedí najlepšie a spustím “počítaciu mašinku” v hlave.
Sústredenie v počítaní
Po čase som v počítaní našiel nielen únik od nechcených myšlienok, melódií či ideí, ale aj niečo viac.
Uvedomil som si, že pri počítaní sa musím sústrediť na čísla do takej miery, že prestávam myslieť na takmer všetko ostatné. Zrazu nemám mentálnu kapacitu vnímať bolesť v prste, dlhé stúpanie alebo iné komplikácie.
Čas mi začína ubiehať rýchlejšie nielen pocitovo, ale aj reálne.
Počítanie ma robí rýchlejším.
Ak by som počítal len kroky stále dokola, bolo by to podobné ako s opakujúcou sa myšlienkou. Nikdy by tomu nebol koniec.
Kombinované počítanie však spôsobuje presný opak.
Zadefinované číslo sa stáva pre mňa časomierou, cieľom, kam sa chcem dostať. A čo bude nasledovať potom.
Určenie cieľa
Cieľ počítania je podobný bežeckému kolečku, či intervalu. Dosiahnutím intervalu však nesledujem o koľko som bližšie k cieľu ako takému, ale samotný koniec intervalu je cieľ.
Pokiaľ mám dosť síl, počítam napríklad do 1000. Po poslednom kroku samozrejme nezastavujem. Dám si hlt vody, pozriem na hodinky, niečo prehltnem, spravím “kontrolu tela“ a začnem počítať znova. Číslo 1000 sa pre mňa vtedy stáva časomierou. A nezáleží mi na tom, či mi raz počítanie trvá 5 a inokedy 7 minút.
Pri behaní do dlhých kopcov mi počítanie slúži na odpútanie pozornosti od vrcholu. Pocit, že je hrozne vzdialený vie slušne demotivovať.
Pokiaľ nenapočítam 100 krokov, nespustím oči z tesnej vzdialenosti pred sebou a nepozriem smerom hore na vrchol kopca. Sústredím sa len na tých 100 krokov. Po dosiahnutí, pozriem hore, predýchnem sa, sklopím oči a idem ďalej. Kopce sa pri takýchto parciálnych cieľoch stávajú omnoho bežateľnejšie.
Keď začínam po mnohých hodinách pociťovať ozajstnú únavu, začínam vnášať do počítania rôzne pomery. Zväčša začínam s pomerom 5:1. 500 krokov bežím sústredene a rýchlo ako vládzem, 100 krokov zvoľním a dočerpávam energiu. Niekto to volá intervalové behanie, ja zasa „indiánsky krok”. Podstata je v tom, sústrediť sa len na ten malý interval a nezaoberať sa ničím iným. Keď viem, že ma čaká 500 krokov aby som mohol zvoľniť, beží sa mi ďaleko lepšie, ako keď mysím na ďalších 30 km čo ma ešte čaká. Malé cieľa, veľké úspechy.
V stave, keď už nevládzem, mením pomer na 3:1 či dokonca 2:1. To mi umožňuje držať tempo podľa nejakého kľúča a nespomaliť do slimačieho tempa úplne.
Začiatky počítania
Prvýkrát som sa k počítaniu krokov dostal počas 50 mílového Thames Trotu z Oxfordu do Henley on Thames v 2012. Od začiatku pretekov som mal príšernú bolesť v kolene a po 10 km som nevedel čo so sebou. Premýšľal som ako sa pozviechať, prestať myslieť na bolesť a pokračovať. Rozhodol som sa počítať. Každých 500 krokov som prešiel do rýchlej chôdze, napil sa, zjedol niečo a rozbehol sa opäť.
Po asi hodine som začal predbiehať viac a viac ľudí. Uvedomil som si, že počas kráčania síce stratím rýchlosť, no bežeckú časť mám nepomerne rýchlejšiu ako ľudia, ktorí len pomaly klušú vpred. Prestal som myslieť na bolesť a sústredil sa len na počítanie intervalov.
Na konci pretekov som mal priemernú rýchlosť tesne pod 9 km/hod čo na moje vtedajšie schopnosti bolo veľmi slušné. Nehovoriac o tom, že 70 km späť som myslel, že to balím.
Každý prekonáva ťažkosti inak. Niekomu funguje počúvanie hudby, inému premýšľanie nad pracovnými úlohami, plánovanie dovolenky či počítanie. Podstata je tá istá. Nájsť si spôsob, ako zamestnať mozog počas dlhých hodín tak, aby nezačal bojovať proti telu. Vtedy sa stáva pretek ozajstným peklom.
