deti

Vždy som sa svetácky smial bežcom, keď pri deťoch prestali behávať. Považoval som to za skvelú výhovorku.

“Mám malé deti, nie je čas na behanie.”

Až pokiaľ realita nezrazila aj mňa.

Behať pri prvom dieťati sa dalo. Manželka zvládala tie hodiny bezo mňa bez väčšieho reptania. Musel som upraviť časy keď som obúval tenisky, no stále sa mi darilo viac-menej držať plánu. Cítil som sa ako majster sveta, ktorý na rozdiel od iných všetko v pohode zvláda.

Potom sa nám narodilo druhé dieťa. A slušný preplesk reality nedal dlho na sebe čakať.