Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.
Jedenie liekov proti bolesti sa stalo u bežcov bežným javom. Pri dlhších a náročnejších pretekoch telo prechádza rôznymi štádiami bolesti, zničenia a únavy. Lieky sú často najjednoduchšia cesta ako „problém“ prekonať a dostať sa do cieľa. Je to však naozaj dobrá taktika?
V roku 2010 spravili Nemecký výskumníci v Bonne prieskum medzi viac ako 4000 účastníkmi maratónu a polmaratónu s dotazom na užívanie liekov proti bolesti. Takmer polovica z nich priznala, že či už pred štartom alebo počas pretekov použili nejaký liek proti bolesti. Podobné výsledky dosiahli aj výskumníci v roku 2008 pri prieskume 1250 účastníkov Ironmana v Brazílii.
Lieky ako Ibuprofen, Ibalgin, Nurofen, Aspirin a mnohé iné patria do kategórie NSAID (nesteroidné protizápalové lieky). Často sa medzi športovcami volajú aj “vitamín I”. Ich užívanie je tak prirodzené ako užívanie vitamínových doplnkov. A športovci ich často aj tak vnímajú. Sú ale naozaj tak neškodné?
Úloha NSAID liekov
Hlavnou úlohou tejto kategórie liekov je zmierniť bolesť zo zápalu spôsobeného zranením a zároveň samotný zápal potlačiť. V tomto fungujú dokonale. Bežcom pri užívaní dávajú pocit, že nič nie je problém. Zápal sa vníma ako niečo zlé, čo treba eliminovať, ako to len ide.
Zápal je však prirodzenou reakciou tela na poškodenie. Je vlastne prvým signálom, že niečo nie je v poriadku a telo začína problém riešiť.
Pri mikro-poškodeniach svalov, natiahnutých šlachách či preťažených kĺboch má telo schopnosť dať veci do poriadku samo. Potrebuje len do danej oblasti dostať viac krvy, kyslíku, výživy a začať liečivý proces.
Tento proces však pociťujeme ako zápal a našou prirodzenou reakciou je proti nemu bojovať. Ako inak, ako liekmi.
Z pohľadu krátkodobého výsledku to dáva zmysel. Ak v strede pretekov nevieme od bolesti pokračovať ďalej, máme len tri možnosti: vzdať sa, zaťať zuby a potlačiť bolesť mimo vnímania alebo použiť lieky na jej elimináciu.
Každý sa v danom momente rozhoduje inak a často 1-2 tabletky sú malá daň za to, aby sme preteky dokončili.
Z dlhodobého pohľadu sa však veci majú úplne inak.
Viaceré štúdie za posledné roky ukázali, že aj malé množstvo NSAID liekov v spojení s vysokou námahou a dehydratáciou môžu spôsobiť veľké problémy. Často s trvalými následkami. Pozrime sa na ne.
Žalúdočné ťažkosti
Najbežnejším problémom pri užívaní NSAID liekov sú žalúdočné ťažkosti, ktoré v jemnejších prípadoch spôsobujú nevoľnosť, žalúdočné kŕče či hnačky, v extrémnejších prípadoch vedú k vzniku vredov a vnútornému krvácaniu.
NSAID lieky eliminujú bolesť blokovaním tvorby enzýmu cyklooxygenázy (COX), ktorý je zodpovedný za ochranu vnútornej steny žalúdku pred vlastnými kyselinami. Nakoľko samotné behanie stálym natriasaním stavajú žalúdok do veľmi nestabilnej roviny, elimináciou COXu sa jeho náchylnosť k problémom zvyšuje až trikrát.
Poškodenie svalov
Spomínaný COX enzým reguluje taktiež tvorbu prostaglandínov, vplývajúcich na kontrakcie a uvoľňovanie svalov. Keďže hovoríme o behaní, dôsledky neschopnosti tela dokonale ovládať svaly sú zrejmé.
Laboratórne testy tiež preukázali, že užívanie liekov ruší schopnosť kostrových svalov pre bežecko-vytrvalostnú adaptáciu. Užívanie liekov pri tréningoch teda miesto požadovaného efektu pôsobí presne naopak.
Kolaps obličiek
Pri veľkej námahe a dehydratácii dochádza k zníženiu objemu krvy, ktorá cirkuluje cez obličky. Tie okamžite žiadajú telo o prioritizáciu a upravenie prítoku, nakoľko ich funkčnosť je pre telo životne dôležitá.
NSAID lieky však potláčajú schopnosť obličiek na takúto situáciu reagovať a teda nedochádza ako sa mylne často uvádza k dehydratácii spôsobenej liekmi, ale neschopnosti tela dehydratáciu zaregistrovať.
Ak nedôjde k urýchlenej náprave, obličky kolabujú a s nimi celé telo. Často s trvalými následkami, bez šance na reparát.
Srdcový infarkt
Okrem potlačenia bolesti majú NSAID lieky ďalší vedľajší efekt – zvyšujú krvný tlak.
Za normálnych okolností to nie je problém pre väčšinu bežcov. Ak sa však krvný tlak zvyšuje v dôsledku vysokej námahy a k tomu ešte konzumáciou liekov, náchylnosť tela na srdcový infarkt sa stáva omnoho reálnejšou.
Bezpečné užívanie NSAID liekov
Problémov tejto skupiny liekov je ich voľná dostupnosť. Bez akýchkoľvek predpisov sa k nim má šancu dostať každý a teda sa predpokladá, že ich užívaním si človek neublíži. Ako to už ale býva, len ak sa k veciam pristupuje s rozumom.
Je dokázané, že užívaním NSAID liekov v prvé 2-3 dni po akútnom zranení vieme telu pomôcť, avšak po tejto dobe je nutné nechať telo zapojiť svoje samoliečivé procesy.
Ak sa rozhodneme pre použitie liekov počas námahy, mali by sme si byť vedomí toho, čo robíme.
Prinajmenšom sa nesmieme spoliehať na to, že naše telo si bude žiadať tekutiny ako potrebuje. Vtedy je dôležité zachovať ich pravidelný a dostatočný prísun bez ohľadu na vnútorný pocit. To je to najmenej čo pre seba môžme spraviť.
V roku 2009, počas slávnych Western States 100 pretekov, zisťovali výskumníci na občerstvovacích staniciach od pretekárov ich vnímanie únavy, bolesti a diskomfortu. Výsledkom bolo zistenie, že medzi dvoma skupiny bežcov nebol žiaden rozdiel. NSAID lieky nemali po tejto stránke žiaden pozitívny efekt.
Jesť či nejesť lieky
Ako som spomínal na začiatku, užívanie liekov proti bolesti pri behaní je po dlhé roky bežnou praxou a len málokto sa nad dôsledkami zamýšľa. Sám som nejeden pretek skončil či dokonca neskončil s viacerými tabletkami v sebe. Priznávam. Nevedel som vtedy inak.
Keď príde k nečakanému zlyhaniu tela, väčšinou to prisudzujeme horúčave, zlému pitnému režimu, nedostatku energie, prílišnému zaťaženiu, nedostatku spánku a podobne. Len málokto však upodozrieva jednu, dve či viaceré malé pilulky zjedené počas pretekov. Ich podiel na celkovom probléme však často býva nepomerne väčší.
Šport a zranenie patria k sebe. Nie z dôvodu starého porekadla “športom k trvalej invalidite” ale preto, že športovci vystavujú telo nadštandardným zaťaženiam a riskujú teda viac ako bežní ľudia.
Ak však príde k zraneniu, je dôležité vedieť odhadnúť situáciu a následky rozhodnutí vyplývajúcich z nej. Niekedy jedno neškodné “nadopovanie” môže spôsobiť viac škody ako nedobehnutý pretek či opuchnuté koleno.
Je lepšie naučiť sa bolesť znášať a pracovať s ňou, ako hľadať to najjednoduchšie východisko v každom momente.
Jeden nedokončený pretek je malá daň za to, aby človek zostal zdravý na absolvovania mnohých ďalších.
Ak to bez tabletiek nejde vôbec, je čas na radikálnejšie riešenie problému. V tomto prípade už tabletky naozaj nie sú tou správnou cestou.
Akú máš skúsenosť ty? Ako bojuješ proti bolesti a nekomfortu keď treba?
