Nepremokavé tenisky na behanie

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Pred prvým horským maratónom som začal intenzívne zháňať „goratexové“ tenisky. Ako dlhoročný outdoorista som vedel, že od mokra ochráni len dobrá membrána. A keď mám ísť behať do mokra a blata, potrebujem také tenisky. Jednoznačne!

Začal som chodiť po predajniach a zháňať. Nikde ich nedržali a v tých riadnych bežeckých obchodoch sa ma dokola pýtali, na čo mi goratexové tenisky vlastne sú.

Tak som všetkým s blaženým úsmevom, chúďatám nevzdelaným cestným bežcom vysvetľoval, že JA idem behať do mokra a blata a potrebujem si chrániť nohy od vlhka. Oni sa na mňa rovnako blažene a úsmevom usmievali späť. Amatéri!

Neviem presne koho to bol nápad vytvoriť goratexové bežecké tenisky, ale asi to bol len výstrelok zlomyseľného dizajnéra, ktorý potom prevzali a skopírovali všetky veľké značky.

Po hodinách behania v preplnených obchodoch som to vzdal a objednal si ich online. Dorazili krátko pred závodmi a ja som bol nadšený. Krásne, dobre sediace tenisky Asics boli zárukou môjho prvého a samozrejme komfortného horského maratónu.

Spomínal som, že výmysel takýchto tenisiek je žart a bavia sa na ňom výrobcovia dodnes?

Goretex-ová membrána má jednu vynikajúcu vlastnosť. Neprepúšťa vlhkosť z vonkajšieho prostredia dnu k telu. Má však aj jednu zlú vlastnosť. Neprepúšťa nadmiernu vlhkosť od tela von. Pri chodení a relatívne nízkej záťaži to nie je problém, toľko membrána stíha prepustiť a my zostávame chránený voči vonkajším elementom.

Problém nastáva pri zvýšenej záťaži. Membrána nedokáže tak rýchlo odvádzať vlhkosť, tá sa hromadí a zostáva pri tele. Telo síce zostáva chránené od vonkajších elementov, no vlastné elementy ho nenechajú na pokoji.

Ak patríte k málo sa potiacim bežcom, táto situácia nemusí byť až tak markantná vo vašom prípade. A čo pri “potičoch” ako som ja?

Beh som doklepal do úspešného konca. Teda, nie až tak úspešného, ale dokončil som ho. A nebyť naozaj hlbokých mlák, možno by ma tenisky aj ochránili od vonkajšieho vlhka. Pri horských pretekoch v daždi je zriedka možné prejsť závody suchou nohou, že áno?

Druhým problém membrány, ktorý úzko súvisí s prvým je, že ak sa raz voda dostane dnu, už sa von nedostane. Navyše, **keďže membrána je aj vetruodolná, nehrozí ani postupné presušenie pod vplyvom ventilácie.

A tak som závody od asi polovice bežal s mokrými nohami ku ktorým sa vzduch nedostával a pekne sa prehrievali. Len upozorňujem, že v suchu a teple sa stane to isté s vlastným potom, dážď a voda vôbec nie sú tým jediným problémom.

Závody som dokončil s najväčším pľuzgierom aký som za roky behania mal. Ani Sahara mi nedala tak na frak. Celé moje chodidlo bol jeden sparený otlak, ktorý vyzeral ako vzduchová vložka. Niekto povie, že som mal aspoň jemnejší dopad. Verte, jemnejší rozhodne nebol.

Čo je mojou pointou?

Pri trailovom behaní nie je priestor na prevenciu voči vlhku samotnému. Jediné čo musíme dosiahnuť je, aby vlhkosť ktorú tak ľahko naberieme sme sa jej aj ľahko zbavili. K tomu sú najlepšie ľahké a priedušné tenisky s minimom savého materiálu, rozhodne nie proti vlhku chrániace “nepremokavé gumáky”.

Ako som písal na začiatku, pri navrhovaní takýchto bežeckých tenisiek sa niekto pekne a zlomyseľne nasmial. A ja som tomu naletel.

No a o „nepremokavých bundách“ zasa pár slov nabudúce. Treba si dobrú zábavu servírovať postupne.