Čo robiť, keď ťa pri behaní začne naháňať pes

Naposledy upravené 29/10/2019. Upravil Ivan.

Je len málo bežcov, ktorí sa pri behaní nikdy nestretli so psom. Často zdieľame rovnaký priestor. Navyše, bežec či cyklista sú objekty, ktoré vo psovi prebúdzajú prirodzený pud lovca a on sa podľa toho chová. Naháňa bežiacu korisť. Nie každý a nie vždy. Ak sa tak ale stane, čo by si mal robiť? Ako sa chovať, aby ťa pes nenapadol? Čo robiť, ak ťa napadne? Čítaj ďalej, dozvieš sa.

Pred stretom

Na rozdiel od chodcov, my bežci zriedka zaregistrujeme prvotné signály psa, ktorému sme narušili teritórium. Fučíme pre behaní, dupeme, počúvame hudbu a tak havkanie či vrčanie často prepočujeme.

Ak v príručkách o psoch radia, čo všetko človek môže spraviť aby predišiel stretu, zriedka na to máme čas. Keď zbadáme psa, on o nás už vie dlho. A keď sa rozhodol postaviť sa nám do cesty, na prvé signály už je neskoro.

Šanca predchádzať stretnutiu je teda malá. Jedine ak behaním v miestach, kde psy nežijú a ľudia s nimi ani len nechodia na prechádzky do tých končín. Poznáš také? Ja nie.

Stret so psom

Generalizovať správanie psov, alebo v tomto zmysle aj ľudí, je nemožné. Každá rasa sa chová inak, každý pes ako aj človek je indivíduom. No základné charakterové črty prevládajú medzi všetkými. Poznať ich ti dáva vysokú šancu na to, že sa ti pri strete s nimi nič nestane.

Pes má prirodzene pred človekom rešpekt. Pokiaľ nie je trénovaný útočiť na ľudí, zvažuje ako aj my vzniknutú situáciu.

Najväčšou chybou bežca je bežať. Pes, ktorý sa rozhodol k stretu považuje bežanie za slabosť a dodáva mu pocit superiority. Je len veľmi málo rás, ak vôbec nejaká, pred ktorou aj veľmi vyšportovaný bežec utečie.

Ak sa k tebe blíži pes, ktorý vyzerá byť agitovaný či dokonca agresívny, zastav. Nepanikár, nekrič, nerozhadzuj rukami a nohami. Kľudným, ale rozkazovačným hlasom (dobre sa to píše v bezpečí izby, že?) skús psa odohnať. Je jedno aké slová použiješ, nebude ti pravdepodobne rozumieť. Šanca ale je, že rozkazom ako “Domov!”, “Zmizni!”, “Zalez!” a podobne rozumie, takže odporúčam skúšať prvorado tie.

Ak máš na sebe bundu, batoh, tričko, presuň si predmet do ruky a “ukáž”, že si pripravený použiť ho. Nie zaháňaním sa, ale ukázaním na predmet. Máš pri sebe paličky? Rozhodne sa nehanbi ich vytiahnuť ak máš šancu. Väčšina psov zváži situáciu, vyhodnotí ju ako “nezaujímavú” a stiahne sa.

Navyše, predmet definuje tvoje prostredie, ktoré jednoznačne dáva psovi signál, že nemáš záujem o to jeho.

Na niektoré menšie plemená platí aj dupanie a kričanie, zohnutie sa po “kameň”, odlákanie pozornosti hodením palice, loptičky… čohokoľvek iným smerom. Žiaľ, v danej situácii je veľmi ťažké povedať, či ten dotyčný pes je ozaj z plemena kde to funguje. Rozhodne to neodporúčam začať testovať v tom momente. Ak teda nemáš predošlé skúsenosti so psami. Ak máš, verím, že to vieš posúdiť okamžite.

Väčšina psov je podobných v správaní nám ľuďom. Ak cítia, že človek pred nimi má prevahu, má “zbraň“, ustupuje pomaly aby sa vyhol konfliktu, nepozerá sa priamo do očí, nie je agresívny… ustúpia a idú si po svojom aj oni.

Prvým účinným prístupom teda je spomaliť do kroku, obísť psa pomaly oblúkom a pozorovať periférne bez nadväzovania priameho očného kontaktu. Neotáčaj sa mu ale chrbtom, pokiaľ nie si dostatočne ďaleko a máš istotu, že nejde za tebou.

Druhým prístupom je zastrašenie psa.

Útok psa

Ak sa útoku psa nedá vyhnúť (nepomohlo rozkazovanie, skríknutie, ukázanie predmetu, dupanie a pod.), treba si pamätať tieto tri pravidlá :

• Zachovaj kľud. Panika je tvoj nepriateľ.
• Nechaj psa zakúsnuť do niečoho, čo nie si ty. Bunda, batoh, tričko, teniska, palica… ak príde k najhoršiemu, ponúkni mu predlaktie či píšťalu
• Ak to čo pes kúše si ty, bráň sa.

Zachovať kľud je to najdôležitejšie… a najťažšie. Útok psa nie je zrovna príjemná skúsenosť. Kľud Ti však pomôže nachádzať riešenia. Panika ťa pohltí a nijako nepomôže. Navyše, keď človek spanikári, zväčša začne robiť presne to, čo psa ešte viac hecuje: krik, rozhadzovanie rukami, útek z miesta.

Ak pes zaútočí a máš čo obetovať, neváhaj! Bunda možno stojí 100 EUR, no rozkúsaná ruka kopec bolestivých týždňov, injekcií a iných “príjemností“. 100 EUR je nič proti tomu!

Veľa psov sa uspokojí s takýmto predmetom a budeš mať šancu vycúvať pomaly z jeho priestoru a zmiznúť. Ak sa neuspokojí, krič na neho. Teraz ide naozaj do tuhého a ak je šanca, musí pochopiť, že nemá pred sebou ľahkú korisť.

Ak to nepomôže, nastav ruku či členok. Tieto partie sú najodolnejšie a je najmenšia šanca trvalých následkov. Stehná, hruď, krk či tvár sa najcitlivejšie miesta a tie si naozaj musíš chrániť.

Ak už to nejde inak, schúlením sa do klbka na štyroch a prekrytím hlavy rukami. Ako to poznáš iste z filmov, kedy vojaci vtrhnú do miestnosti a nakážu ľuďom ísť k zemi. V oboch prípadoch ide o život a takto si chrániš maximum najzraniteľnejších miest.

Len málo psov útočí zbesilo na nehybnú osobu na zemi a nebudem to ani rozvíjať ďalej. To by som už zasahoval ďaleko za hranice bežnosti.

Ak si to už ty, koho pes kúše, prejdi ak vládzeš do útoku. Rev na psa, skús ho odkopnúť či odhodiť, pri malých plemenách zdvihnúť zo zeme a držať za srsť na krku… čokoľvek, čo ti môže pomôcť.

Pamätaj však, že už i len stredne veľké plemená sú v pohybe natoľko silné a ťažké, že ich neudržíš. Ak sa nevyznáš v psoch, neriskuj.

Krik môže privolať pomoc, akýkoľvek výpad či kopnutie psa zahnať. To čo som písal vyššie o schúlení je naozaj extrémna a až najposlednejšia možnosť.

Po útoku

Ak si psa zahnal a k ničomu nedošlo, vynikajúco! Vo väčšine prípadov to takto dopadne. Psi zvažujú situáciu podobne ako ľudia a väčšinou ustúpia.

Nenechaj ale nič na náhodu pre budúcnosť. Ak je to miesto kde behávaš často, alebo to k niečomu podobnému smerovalo už dlho, “vyzbroj sa”.

Paprikový sprej, palica či gumený obušok ti môžu veľmi pomôcť a pri behaní nezaberajú tak veľa miesta. Pamätaj však, že ich použitie je posledná možnosť.

Ak si psa nezahnal a napadol ťa, MUSÍŠ nájsť jeho pána. Napriek tomu, že besnota je veľmi zriedkavá, je to stále smrteľná choroba. Majiteľ musí preukázať, že pes bol očkovaný proti tejto choroba v poslednej dobe a určite si zober na neho kontakt.

Ak majiteľa nenájdeš a pes ťa pokúsal do krvy, teda nie len do batohu či ti natrhol bundu, MUSÍŠ ísť na pohotovosť. S besnotou sa nežartuje.

Útoky psov sú v civilizovaných krajinách veľmi zriedkavé. No stávajú sa.

My bežci sme k útoku žiaľ najnáchylnejší. Cyklisti sú príliš rýchli, my rýchli a predsa pomalí. Sme ideálny objekt ich záujmu. Netreba to však brať tragicky. Na Slovensku podľa odhadov žije viac ako 500 000 psov t.j. 1 pes na 10 obyvateľov. A predsa o útokoch počujeme zriedka, lebo sa aj zriedka dejú.

Šanca na to, že moje rady k obrane budeš vôbec niekedy musieť zúročiť je preto hrozne malá. Vo väčšine prípadov ťa to bude stáť len zopár sekúnd spomalenia. Ako sa ale vraví… lepšie byť pripravený, ako to neskôr ľutovať.

Príjemné behanie bez kúsancov prajem!