Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.
Vybehnúť von do lesa a nasledovať trasu desiatky minút mi už dlhú dobu príde ako prechádzka. No nie vždy mám šancu či chuť sa dostať von v rozumnom čase a tak som začal občastne chodiť behávať na pás. Pochopil som, že nie je behanie ako behanie.
Prvý beh na dĺžku 5km, áno, slovom päť, bolo veľké trápenie. Keď som mal pocit, že som tam už kilometre, display neoblomne hlásil 1.3km. Po skončení 5km v normálnom tempe 11-12km/hod som ledva stál.
Behať na páse je rozhodne jedna z možností ako sa behaniu venovať aj keď okolnosti nie sú najpriaznivejšie – v mojom prípade byť blízko internetu, keby sa niečo stalo. No táto možnosť je naozaj riadnym trestom.
Nemeniace sa okolie, neprirodzene hladký povrch, svištiaci zvuk pásu či ubíjajúca hudba z reproduktorov dáva tejto forme tréningu naozaj punc náročnosti. Nikdy som si to nemyslel, no po prvom týždni striedania lesa s posilovňou je moja vôľa dosť otrasená.
Na všetko sa dá zvyknúť a ja verím, že si tiež zvyknem na pás – ako som písal, niekedy je to žiaľ jediná šanca, ak teda nechcem riskovať, že sa k behaniu dostanem až úplne v noci. Avšak, napriek akýmkoľvek logickým zdôvodneniam je to tá horšia šanca. Lesy, kopce a stále sa meniace okolie napriek akémukoľvek programu proste bežiaci pás nenasimuluje. A ani vlastne nemusí.
Foto by RIA Novosti archive, image #555848 / Vitaliy Arutjunov / CC-BY-SA 3.0. Licensed under CC BY-SA 3.0 via Wikimedia Commons
