Ahojte trailrunisti, zasa tu máme piatok a s ním 5 krátkych správ z (nielen) bežeckého sveta, ktoré ma za posledný týždeň zaujali a verím, že zaujmú aj vás.
1k > Bežecký úspech nie je vecou talentu ani šťastia
Meb Keflezighi je známe meno v svete vrcholového behu aj ľuďom, ktorý sa o šport príliš nezaujímajú (ako ja). A nie nadarmo. Nebol počas svojej kariéry žiadny prodigy, ktorý od detstva lámal rekordy a kde sa objavil tam vyhrával. Ku všetkému sa dostal usilovnosťou a tréningom.
Podľa svojich slov, ktoré budú dopodrobna vylíčené v pripravovanej knihe 26 maratónov, Meb hovorí, ako všetko čo robil bolo vecou rigoróznej prípravy a nasledovania plánu. Všetko evidoval a analyzoval, aby to čo získal využil rovnako dobre alebo ďaleko lepšie.
Kniha bude isto zaujímavá. Mna zaujali na úvod dve veci. Podľa knihy zabehol zaávodne Meb 26 matratónov, čo mi príde strašne málo. Behával niečo iné? Alebo len toľko trénoval v príprave na tých pár pretekov ročne?
Kniha ide chronologicky po závodoch ako ich zabehol s osobnými poznámkami, ktoré mu potom slúžili do ďalších pretekov. To ma vždy fascinovalo vidieť do zákulisia šikovných či úspešných. Rozhodne to znie ako veľmi motivujúce čítanie. Vychádza 19.3.2019
2k > Stále nové rekordy
Mike Wardian je záme meno v ultrabežeckej komunite. Rekordy ako najrýchlejší maratón v maske Elvisa, najrýchlejších 50k na bežiacom páse (v kabíne výletnej lode), najrýchlejší bežec 7 maratónov na 7 kontinentoch a tak ďalej.
Pred nedávnom zabehol najrýchlejší známy čas na 10 maratónov počas 10 dní. Z nich sedem bolo počas World Marathon Challange na siedmych kontinentoch, ktorý opäť vyhral…a pokračoval ďalej.
Mike sa mi veľmi páči štýľom. Nie je klasický športovec tvrdohlavo idúci za výsledkami, ale človek, ktorý to robí pre radosť. A popri tom dosahuje skvelé výsledky.
Nie je to však zadarmo. Trénuje, posiluje, behá ako o život, kvalitne sa stravuje a spí (bez tých piatich spomänutých úplne ako ja).
Ak sa mu bude dariť aj naďalej, budeme o ňom ešte veľa počuť. Asi nie toľko ako o Kilianovi, ale to vôbec nevadí. Svet nikdy nestojí na jednej nohe. Ani ten bežecký.
3k > Nechajte sa nafotiť vlastným dronom
Keď som o autonómnych dronoch čítal pred rokmi, prišlo mi to skvelé. Nafotiť sa či dokonca natočiť pri behaní je takmer nemožné. Ak teda človek chce mať zábery, alebo dokonca video na analýzu techniky, má smolu. Alebo dobrých kamarátov, ktorý sa vyterigajú niekam do kopcov, čakajú a fotia.
Teraz sú takéto drony bežným artiklom. Pre niekoho.
Behej.com prinieslo recenziu na dron DJI Mavic Air a prvýkrát som zatúžil si niečo také vyskúšať. A verím, že nie sám.
Nie pre pocit vlastnej túžby po fotografiách, ale skôr záznamu z cesty. Nikdy sa na seba nepozerám “zvonku”. Môcť sa pozrieť na seba a vidieť čo všetko by som mohol zmeniť a zlepšiť ma láka. Možno sa o drony tohto razenia začnem čoskoro naozaj zaujímať. A čo vy?
4k > Plantar fascia – bolesti chodidla
Od decembra ma kvári bolesť chodidla a tak som pátral. Hneď pri prvých hľadaniach som si zasa len poklepkal po ramene – zaraď sa do rady. Je to jedno z najbežnejších “zranení” bežcov.
Najlepšie je, že mňa začala boleť počas doby, kedy som nebehával. Zlá obuv? Prechladnutie? Neviem. No po troch mesiacoch “oddychu” nadišiel čas na radikálne liečenia. A tak som začal hladať.
Nechcem hovoriť, že najlepší, ale z pohľadu faktickosti rozhodne jeden z tých článkov, čo sa oplatia prečítať. Teda, ak máte rovnaký problém ako ja a státisíce ďalších čo radi obúvajú bežecké tenisky.
5k > Citát týždňa
Pretože to nie je bolesť či smrť z čoho by sme mali mať strach, ale strach z bolesti a smrti. ~Epictetus
