Vytrvalostné behanie, alebo rýchlo výlety na obľúbené miesta

K trailovému behaniu som sa dostal cez zopár zážitkov pri klasickej turistike a poslednou bodkou bolo čítanie knihy sira Ranulpha Fiennesa Beyond the Limits.

Vždy som miloval turistiku a šport, ale nikdy ma nenapadlo, že tieto dve hobby sa dajú tak jednoducho spojiť. Spomínané zážitky a kniha ma však priviedli na cestu, ktorá ma baví čím ďalej tým viac.

Behanie samotné, je dosť monotónna a nudná činnosť. Behať okolo bloku, na dráhe či len tak po uliciach nemá v sebe okrem športového vyžitia nič. Aspoň nie pre mňa. Áno, človek uvoľní stres, rozhýbe sa, prečistí mozog, no tam to končí.

Trailové a vytrvalostné behanie je iné. Je obohatené o vizuálny rozmer, ktorý zo športu samotného robí omnoho viac. Trailové behanie je podnikanie výletov na krásne a obľúbené miesta za kratší čas. A navyše oslobodený od ťažkých batohov a nadbytočnej výbavy.

Už predtým som začal behávať, som mal roky pasiu v balení sa čo najľahšie s čo najmenej vecami. Uvedomoval som si, že si výlety a cestovanie užívam omnoho menej, keď nie som zavalený ohromnou batožinou každý krok ktorý robím.

Behanie mi ukázalo, ako omnoho viac sa dá ešte zredukovať táto potreba. Zrazu som na poldenný výlet potreboval len minimum jedla, nehovoriac o zbytočnostiach v podobe množstva náhradného oblečenia a inej “výbavy”.

Trailové behanie som začal vnímať ako rýchlo-výletovanie viac ako šport. A to ma do istej miery aj oslobodilo.

Keď sa človek stále len sústredí na to, aby sa zlepšoval, meria si všetko čo len merať ide a analyzuje to do podrobností, je to šport ako akýkoľvek iný, len v príjemnejšom prostredí.

Pokiaľ však primárne ide o užitie si prostredia, dňa, vlastného vyčerpania a návratu domov, je to viac ako len šport. A vtedy dostáva trail running ten pravý rozmer.