Ľudia sú dnes leniví trénovať – rozhovor s Rišom Zvolánekom, víťazom Štefánik Trail 2016

Ahoj Rišo, vďaka, že si si našiel čas na tento rozhovor.

Prvorado, gratulujem k tvojmu 1. miestu na Štefánik Trail 2016. Parádny výkon – aj keď, Ty iste nejaké výhrady k sebe samému máš. Ako každý.

Začnime zľahka. Kedy a prečo si začal behávať ultra preteky?

Čau Ivan.

S ultra som začal pred nejakými troma rokmi 100km behom v Poľskej Krynici. Dlho som hľadal šport, v ktorom sa dá siahnuť na svoje dno a keď ho človek na pretekoch dosiahne, tak sa na ňom drží kľudne aj niekoľko nasledujúcich hodín. Až vtedy človek skutočne zistí, čo v ňom je a či to, čo si o sebe doteraz myslel nie je iba maska ega. Nič tak fascinujúce som pri žiadnom inom športe nezažil.

Štefánik trail je asi momentálne najťažší ultra pretek na Slovensku. Ako ho hodnotíš po odbehnutí Ty?

Nemyslím si, že Štefánik Trail sú najťažšie preteky na Slovensku. Podľa mňa tak tretím najťažším po Malafatranskej 100vke a NTSke. Na daných pretekoch som ešte neštartoval, no pravidelne v danom prostredí trénujem a veľmi sa teším v budúcnosti na absolvovanie oboch pretekov.

Bežal si na viacerých pretekoch v zahraničí, aj keď ako sám píšeš, kratších. Máš pocit, že aj ŠT má šancu prilákať zahraničnú elitu pre svoju náročnosť na Slovensko?

Štefánik Trail je každopádne rýchly a relatívne bez nejakých dlhých technických úsekov, tak si myslím, že to by mohlo byť hlavné lákadlo pre rýchlikov zo zahraničia, ktorí to môžu brať ako super tréning na preteky na dlhšie vzdialenosti. Tým samozrejme nechcem nejako Štefánik Trail podhodnocovať, no v zahraničnom trende je to dosť o technickej náročnosti a výškových metroch.

Stefanik-Trail-06-2016-12

V porovnaní s pretekmi ako Trail des Roches či Levaredo, kde sa pomerovo k vzdialenosti nastúpava viac, bol ŠT v tomto smere jednoduchším pretekom?

Ako som už povedal, ŠT sú rýchle preteky, no záverečné asfaltové dlhé úseky dodávajú na náročnosti. No na druhej strane to už veľmi o traile nie je.

Na preteky si išiel s pol čísla väčšími topánkami. Myslíš tým pol čísla väčšími ako zvyčajne, alebo nosíš topánky “nadoraz” a tieto boli o pol čísla väčšie?

Áno, na ŠT som zvolil o pol čísla väčšie topánky, aké bežne nosievam. Bežne mám v topánke trochu vôle.

Bežci ako Kilian Journet či Tony Krupicka nemerajú v tréningu vzdialenosti, ale nastúpané výšky. Ako si na tom ty, čo je pre Teba v tréningu dôležitejšie?

Už nepočítam koľko toho nastúpam a naklesám za mesiac. Vediem si štatistiku, no je to rôzne. Keď sa cítim „na koni“, tak to je kľudne aj +8000m/týždeň. No ak do toho chcem trénovať aj rýchlosť, tak je to menej.

Koľko nabeháš a nastúpaš výšok za mesiac tréningu v sezóne?

V tréningovom týždni trénujem všetko. Teda až na intervaly, ako ich cestní bežci bežne poznajú. Moje intervaly trénujem do kopca. Je to asi najbolestivejší a najnáročnejší tréning, aký poznám a preto ho rád trénujem.

Stefanik-Trail-06-2016-02

Príprava na preteky v úrovni ako behávaš Ty si vyžaduje veľa času. Ako to stíhaš kombinovať s prácou?

Riešim to tak, že si stále vyberám prácu, pri ktorej môžem vykonávať to, čo ma naozaj napĺňa. Priznám sa, že občas to je náročnejšie, no tam, kde je vôla, tam je cesta. Dá sa jednoducho menej času tráviť za počítačom, telkou, či obmedziť styk s ľudmi, ktorí nás nijako vpred neposúvajú. Potom zrazu človek zistí, koľko času má na veci, na ktorých mu záleží.

Na vyhlásení výsledkov si povedal, že ľudia na Slovensku málo trénujú a tak radšej beháš v zahraničí. Nebude to ale skôr tým, že trailrun je u nás stále mladý šport a ľudia sa len učia ako na neho? Alebo naozaj myslíš, že ľudia si lenivší a teda neschopní konkurovať?

Každý sa učíme. Aj ja sa učím každou novou možnosťou. No ak sa pozriem celkovo na dnešné všeobecné časy aj pri cestnom behu a porovnám ich s tými amatérskymi z pred dvadsať rokov, tak mi z toho nevyplýva nič iné, ako to, že ľudia sú dnes lenivý trénovať. Každý sa snaží hľadať uľahčenie tréningu, vychádzajú rôzne „vymakané“ systémy tréningu pre lenivcov, ktoré sľubujú to, že s málom tréningu dosiahnu veľké výsledky. Ja vidím pravý opak.

Kde ašpiruješ najbližšie roky Ty? Píšeš, že by si rád skúsil UTMB, niečo iné?

Tento rok zbieram body na UTMB, preto som si naložil tri stovky za sebou. Ináč by som ostal pri max dvoch 100+ km pretekoch za rok. Vrchol tejto sezóny bude v auguste UT4M (100km +6000m) vo Francúzsku. Verím, že budúci rok sa postavím na štart UTMB a ak bude dostatok času na prípravu, budem vedieť dobre reprezentovať Slovensko. Okrem toho chcem na jar zabehnúť svoj projekt vo Vysokých tatrách, čo bude ešte ťažšie, ako samé UTMB. Tak som sám zvedavý, ako mi pôjde jesenná a zimná príprava.

Si na úrovni, kde športovci často už získavajú sponzorov a prestávajú sa starať o náklady. Oslovili už nejaký sponzori aj Teba? Vedel by si si predstaviť behať profesionálne?

Osobne si viem skôr predstaviť, že budem behať poloprofesionálne. Viac mi vyhovuje to, že si viem na seba zarobiť sám a tak ak raz príde nejaké zranenie po ktorom nebudem vedieť ďalej behať súťažne, nič sa nedeje a budem vedieť fungovať ďalej. V mojom tréningu často behávam v náročnom a nebezpečnom prostredí, kde pri kumulovanej únave z tréningu sa môže človek ľahko zraniť pri nejakom páde.

Vo svojich blogoch si veľmi detailný vo výživových ale aj biologických detailoch. Študoval si výživu či biológiu profesionálne, alebo je to len vášeň a nutnosť pri tvojom náročnom hobby?

Nemám žiadne lekárske vzdelanie. Je to skôr moje hobby, vďaka čomu sa viem v tréningu neustále posúvať vpred.

Bežal si takmer len na géloch, čo je pri takýchto vzdialenostiach dosť nezvyklé. Predsa len, stále vlastne bežíš na glykogéne, čo je ťažko udržateľný zdroj energie v porovnaní s tukom v tele. Budeš experimentovať s gélmi aj naďalej?

Bežal som na cukrových géloch hlavne preto, aby som nemusel čerpať z glykogénu. Svaly fungujú iba na cukre, ako na svojom jedinom zdroji energie. Po Trail des Roches som povedal, že prechádzam na gély počas pretekov a za tým si stojím. Vidím v tom pre mňa iba výhodu. Akurát ich ešte doplním sušeným ovocím, no to bude iba doplnok.

Si frutarián a predsa si sa dal na gély. Nie je to trochu proti Tvojim vlastným zásadám? Keby som bol vegánom, neviem či by som si vedel ja ospravedlniť kde tu nejaký steak pre potrebu získania viac proteínov. Neviem. Ako to vnímaš Ty?

Fruitariánom som sa stal iba z jediného dôvodu a tým je zvýšenie mojich športových výkonov. Pochopil som, že príroda pre človeka nevymyslela stravu, na ktorej by mohol rýchlo behať 100 a viac kilometrov po horách. Takéto vzdialenosti totiž ani nám ľuďom, ani iným živočíchom na tejto planéte nie sú prirodzené. Zvyšok otázky radšej nebudem komentovať.

Chystáš sa na Nízkotatranskú stíhačku. Myslíš, že sa natrápiš viac ako pri ŠT? Predsa, beží sa v dvojiciach, preteká sa od prvého momentu kvôli vypadávačkám…

NTSka je určite náročnejšia nielen pre svoje vyššie nastúpané metre, ale aj pre kamenistý podklad. Svaly dostanú rovnaký náklad, ako keby sme behali po asfalte. Čo sa týka náhlenia, aby sme s Maťom stihli v polke trasy prvú polovicu štartového poľa sa vôbec nebojím. Nemyslím si, že aj pri našom voľnom tempe bude veľa dvojíc pred nami.

Ktoré preteky máš na zozname ako “musím skúsiť”?

Mám v hlave dva hlavné preteky, ktoré chcem absolvovať v čo najlepšom čase: Hardrock100 a Tor des Geant. Zvyšok už nechám na voľnom priebehu a osudovom samovýbere.

Nelákajú Ťa multidenné preteky ako Marathon des Sables, Jungle Race a podobne?

MDS sledujem, no tam dominujú domáci arabský súťažiaci a v našich podmienkach si neviem veľmi predstaviť sa dostatočne dobre pripraviť na danú horúčavu. Aj keď v týchto dňoch je u nás teplo skoro ako na Sahare 🙂 Jungle maratón je už iná kapitola. Tam by som si rád popretekal, keďže niečo cez dva roky som v džunglách amazónskeho pralesa dosť intenzívne trénoval. No na to by som už potreboval pomoc sponzora.

Ak by si mohol pár vetami odporučiť ľuďom, ako začať a postupne zlepšovať ich výkon v trailovom behaní?

V prvom rade, nepodľahnúť hneď momentálnemu „Ultra ošiaľu“. Pridávať tréningové dávky postupne a v rozumnej miere tak, aby ich telo stihlo vstrebať. Osobne som sa za tie tri roky naučil, že nikde sa človek nedostane tak, že bude chcieť pri ultra hneď všetko. Vytrvalosť sa buduje pomaly a chce to čas. Veľa času. Podľa športových lekárov trvá až 10+ rokov, kým vo svaloch začnú prevládať pomalé svalové vlákna a pokiaľ nezískajú dostatočnú pružnosť, že sa už nebudú toľko mikroskopicky trhať po dlhých výkonoch. Osobne pravidelne behávam od svojich 15. rokov a závodne na dlhších vzdialenostiach posledných 10 rokov, no stále mám ešte pred sebou veľa práce. Čiže, ak niekto začal behávať 5-20km 3x do týždňa pred dvoma-troma rokmi, tak nech rovno zabudne na 50+ km preteky a radšej nech sa postupne zlepšuje v horskej 10tke, 20tke, 30tke, či si raz za rok skúsi horský maratón. Ak si niekto myslí, že nie je problém odchodiť 100km horský ultra s tréningom 50km/týždeň, tak jeho telo mu dá určite vedieť opak. Veď aj na takú chôdzu po kopcoch na 100+km sa treba poriadne pripraviť, aby človek mohol daný šport vykonávať aj viac, ako dva-tri roky a potom zvyšok života žiť s chronickými zraneniami.

Ďakujem za Tvoj čas a veľmi dúfam, že budem o Tebe počuť z domovských ale aj zahraničných pretekov častejšie a budem mať o čom písať. Drž sa!