Je možné zostať aktívnym bežcom aj pri malých deťoch?

Vždy som sa svetácky smial bežcom, keď pri deťoch prestali behávať. Považoval som to za skvelú výhovorku.

Mám malé deti, nie je čas na behanie.

Až pokiaľ realita nezrazila aj mňa.

Behať pri prvom dieťati sa dalo. Manželka zvládala tie hodiny bezo mňa bez väčšieho reptania. Alebo som behal s malou v kočíku.

Musel som upraviť časy keď som obúval tenisky, no stále sa mi darilo viac-menej držať plánu. Cítil som sa ako majster sveta, ktorý na rozdiel od iných všetko v pohode zvláda.

Potom sa nám narodilo druhé dieťa. A slušný preplesk reality nedal dlho na sebe čakať.

Mohol by som sa vyhovárať na to, že žijeme v zahraničí bez rodiny a blízkych priateľov a teda sme na všetko sami, alebo že popri deťoch vediem dve rozbiehajúce sa firmy. V tom však nie som žiaden unikát.

Iný ľudia chodia do dvoch zamestnaní, s rodinou sú rozhádaní alebo nechcú aby zasahovala do ich výchovy. Alebo žijú 200 km od rodiska. Čokoľvek si človek skúša nahovoriť, nikdy nie je tak ojedinelý.

A tak som nakoniec pochopil.

Dve deti pri vytváraní si voľného času nie je dvakrát jedna, ale dva na druhú. Minimálne.

Posledné štyri mesiace som odbehal maximálne 30 km. Aj to ak trochu preháňam. A veľmi to cítim.

Vďaka low-carb stravovaniu som nepribral ba práve naopak, no fyzička a aj mentálna odolnosť dostali na frak. Cítim sa ako pred rokmi. Úplne na začiatku.

Opäť, určite nie som ani prvý ani posledný. A určite nie jediný. No ja to idem zmeniť.

Kedy je na zmenu najlepší čas? Najlepšie hneď.

A tak, od zajtra (už je takmer polnoc), pri príležitosti štvormesačného výročia druhého prírastku začínam opäť s behaním. Zatiaľ len takým, aby si telo opäť zvyklo, o pár týždňov s riadnym plánom. Nie je prečo veci odsúvať.

Ako je možné, že to zrazu zo dňa na deň pôjde? Čo sa zmenilo?

Vlastne nič. Teda, okrem nastavenia mysle. Počas sviatkov som veľa premýšľal nad tým, na čom mi naozaj záleží, čo ma robí šťastným a čo mi pomáha k celkovo lepšiemu bytiu. A následne aj ľuďom okolo mňa. Jednoznačne vyhralo behanie a športovanie ako také. Keď mám ja viac energie a mentálneho oddychu, viac dávam ďalej.

Zoškrtal som teda maximum toho, čo ma len ťahalo ku dnu (rozumej k stolu a počítaču) a dal behaniu prioritu. Po rodine a práci tú najvyššiu. Zostáva len vykročiť. Zvyšok je už trail. A ten ja mám rád.

!van


Ako ste na tom vy? Máte podobné skúsenosti? Ako ste ich vyriešili? Napíšte, potešíte nielen mňa.