Emil – bežec, ktorého meno sa nesmelo nikde vysloviť

Keď som bol mladší, o Emilovi Zátopkovi sa nehovorilo ani nepísalo. Bolo to v čase, keď napriek snahe zahraničných diplomatov a športových zväzov mal šancu kde tu vystúpiť a niečo povedať, ale predsa bol stále striktne držaný pod pokličkou. V režime bol po roku 1968 úplne diskvalifikovaný. Nielen zo športu, ale celého jeho života.

Viac som sa o Emilovi dozvedel až v nedávnych rokoch. Niežeby bol stále utajovaný a ignorovaný, ale nikdy som na neho nejako viac nenarazil. Kde tu o ňom v článkoch padla reč, ale to bolo všetko. Žiadna biografia akých sa o bezvýznamných šašoch píšu stovky každým rokom. Emil napriek svojej rehabilitácii po roku 1989 zostal stále de facto ignorovaný vlastnými ľuďmi. Nami všetkými.

Až keď som začal čítať rôzne bežecké knihy z celého sveta, zrazu som jeho meno objavoval doslova všade. “Najväčší atlét všetkých čias!”, “Najlepší vytrvalostný bežec akého atletika mala!” a podobné vyhlásenia nie sú vôbec zriedkavé v zahraničnej literatúre. Emila si podnes váži celý svet.

Vtedy som zatúžil prečítať si niečo o ňom aj z domova. Predsa, bol to Československý bežec, ktorý pre svoju krajinu získal viac zlatých olympijskych medajlí ako všetci domáci atléti dokopy po ňom. Očakával som výber z viacerých životopisov.

Na moje obrovské prekvapenie, nič také neexistovalo.

Kde tu sa objavilo zopár titulov z čias komunizmu, ktoré už len principiálne nemali pre mňa žiadnu hodnotu a inak nič.

O najväčšom československom atlétovi všetkých čias nevyšla jediná kniha či biografia, reflektujúca jeho život bez ťažoby cenzúry minulej doby.

Až tento rok sa to začalo konečne meniť.

Najprv vyšla ilustrovaná kniha Zátopek (…když nemůžeš, tak přidej!) a pred nedávnom aj audiokniha Emil Běžec.

Hneď ako som audioknihu zbadal, musel som ju počuť! Audioknihy milujem počúvať keď behám a počúvať príbeh o Emilovi počas behania ma doslovne nakopávalo zabrať viac.

A tak mi zopár tréningových behov do ucha rozprával Ivan Trojan o fenomenálnom bežcovi a charizmatickom človekovi, ktorý nielen definoval svoje brutálne tréningové plány na dosiahnutie najlepších výsledkov, ale zároveň zadefinoval štýl tréningov, ktorý po jeho úspechoch prevzali tréneri po celom svete. A používajú sa do dnes.

Dobové záznamy, ktorými je audiokniha doplnená dotvárajú obraz človeka, ktorý napriek tomu čo dokazoval bol stále pri zemi. Vedel, že svoje výsledky neprinesú šťastie len jemu, ale státisícom, ktorí mu fandili a tak dával zo seba maximum. Nechcel nikoho sklamať.

Emil za svoj život vytvoril osemnásť svetových rekordov, vyhral päť olympijských medajlí a ako jediný v histórii olympiád vyhral Grand Slam keď získal zlato v behu na 5k, 10k a maratón. Ten bežal navyše vtedy po prvýkrát v živote.

Emil Zátopek

Príbeh Emila Bežca je neskutočne silný. Neosloví len bežcov príkladmi z jeho brutálnych tréningov, ale všetkých, ktorí chcú počuť silný ľudský príbeh a tiež chcú vedieť, ako to dakedy bolo. Nielen s bežcami, ale všetkými v našej spoločnej krajine.

Po prečítaní (dopočúvaní) sa vo mne miešali rôzne pocity. Obdiv k človeku, ktorý pre beh obetoval všetko až po zlosť, že ľudia mohli robiť toľko zla a nikdy za to neboli potrestaní.

Ak by Emilov príbeh bol ten jediný záznam toho, čo sa v našej krajine počas komunizmu dialo, stačilo by to za mňa k tomu, aby akákoľvek propagácia tohto zriadenia bola po roku 1989 nelegálna a trestne stíhaná. Ale to už je asi úplne iný príbeh.

Emil sa našťastie dožil aspoň čiastočnej rehabilitácie a nám sa tak konečne dostávajú správy o tomto človeku viac a vierohodnejšie. A konečne nielen zo zahraničia.

Emilov životný príbeh ťa nakopne viac ako ktorýkoľvek energetický gél. A navyše Ti po ňom nezostane ťažko na žalúdku. Jedine ak smutno z toho, aké by to celé bolo, keby doba bola iná, alebo keby žil Emil úplne niekde inde. To by bol však už potom úplne iný príbeh.