Barefoot running – behanie na boso

Pred týždňom aj niečo mi prišli moje nové bežecké topánky Vibram Fivefingers KSO.

Popri čítaní knihy Born to run od Christophera McDougalla som zrazu zatúžil vyskúšať si túto techniku behania. Zistiť, či ozaj môže zmierniť alebo dokonca úplne vylúčiť zranenia tým, že mi zosilňeju svaly, ktoré inak „stabilizátory“ a podporné prvky v topánkach spravili za celé generácie lenivými a teda náchylnými k ľahkému zraneniu.

Znie to lákavo a logicky: naši dávny predkovia chodili naboso, potom v obyčajných topánkach bez rôznych technológií a nikdy som nepočul, žeby trpeli toľkými zraneniami a problémami, ako je bežnou skúsenosťou v dobách, kedy by topánky mali priniesť úplne iný výsledok.

A keďže každá teória má vždy kopec proponrntov ako i oponentov, rozhodol som sa to vyskúšať sám na sebe.

Vždy mi bolo príjemné chodenie na boso, masírovanie šliap a prečo teda nie behanie?

Samozrejme, na behanie úplne na boso nemám momentálne žiadnu šancu bez nevyvrátitelnej istoty totálneho zničenia nezvyknutej kože chodidiel, no FiveFingers mi dávajú šancu skúsiť to bez až tak haničiaceho risku. Prečo teda nie?

Zatial som skúsil len zopár behov a zážitky sú rôzne. Z hľadiska techniky mi to sedí – krátke kroky s dobrým zakopávaním a držaním vzpriamenosti; z hľadiska pocitov tiež – vynikajúca kontrola nad dopadom a balancom tele. Z hľadiska príjemnosti je to už zmiešané.

V momente ako sa terén zmení na veľmi tvrdý, ostro kamenistý či príliš strmý, je to viac o opatrnom presúvaní sa z jednej strany trate na druhú, hladaním cesty tak, aby to bolo najmenej bolestivé. Taktež svaly cítim omnoho viac ako predtým. Verím však, že to sú znamenia prispôsobovania sa a osajstného budovania si svalstva tam, kde predtým byť nemuselo. No ten prechod je jednoznačne bolestivý.

Mám však odhodlanie a chuť odpozorovať, čo to prinesie. Dosiahnuť stav kedy behanie nespôsobuje zranenia a bolesti mi stoja ozaj za to!