5 tipov k behaniu v daždi

Na rozdiel od klasického behania kúsok od domu si v prírode človek nevyberie, či bude behať v suchu, mokre, či pri akejkoľvek zmene počasia. Keď je človek raz v teréne, ťažko sa beh odvolá či vbehne do najbližšej brány. Ako sa teda pripraviť na takéto zmeny podmienok?

  1. Trailové tenisky – bez ohľadu na to, či sa počasie zmení, treba rátať z horšou alternatívou. Ak je vytýčená cesta zväčša po lesných chodníkoch, treba počítať s alernatívou, že v daždi sa zmenia na blatové priechody. Pri trase vedúcej zväčša po kamenistých chodníkoch naopak, treba mať tenisky, ktoré sa na mokrých kameňoch nemenia na korčule a každý krok je vlastne šmyk. Nie je nutné mať 10 rôznych typov tenisiek, no pri častej zmene terénu sa rozhodne 2–3 druhy uživia. Ktoré by to mohli byť, opíšem nabudúce.
  2. Nepremokavá bunda – mať mokré nohy a tenisky je jedna vec, no mať mokré celé telo a nechať sa prefúkať druhá. Nohy sú extrémne odolné. Vydržia omnoho viacej “zneužívania” ako hrudník, alebo chrbát. Preto sa treba chrániť v prípade zmeny počasia dobrou počasiu odolnou vetrovkou. Žiaľ, neexistuje materiál, ktorý by aj dokonale chránil pred vetrom a dažďom a aj dýchal tak, aby sa človek nepotil, no dá sa nájsť vhodný kompromis. Je lepšie byť spotený no držať vietor a ľadové kvapky od tela, ako naopak. V poslednej dobe sa najviac osvedčuje GORE-TEX® Active so svojimi vyváženými schopnosťami pre aktívny pohyb, no alternatív je viac.
  3. Šiltovka – nielen pri ostrom slnku no tiež pri oslepujúcich kvapkách je šiltovka neskutočný pomocník. Okuliare sa v daždi zamokria a tak najlepšou alternatívou ako si udržať čo najjasnejšiu viditeľnosť je kryť tvár jej strieškou. Pozor však na spôsob nosenia. Gangsta style rozhodne pri daždi nefunguje.
  4. Zmapovanie terénu – nech sa jedná len o tréningový beh, alebo je to celodňový závod, treba si zmapovať terén, do ktorého človek ide. Trail behanie je ako turistika. Ak sa zmení rapídne počasie, aj za normálu ľahký terén či orientačne jednoduchá trasa sa môže zmeniť na absolútne peklo. Pokiaľ sa nebavíme o behaní v meskom parku či trase zabehnutej 100 krát predtým, treba vedieť do čoho človek ide. Dva-tri strmé svahy rozmočené letnou búrkou môžu priniesť nedozerné množstvo problémov.
  5. Jedenie a pitie – problémom behnia v daždi je, že človek cíti menej ako sa potí, ako stráca tekutiny a energiu. Zabudnúť na pravidelné jedenie a pitie je omnoho jednoduchšie ako v slnečnom počasí. Človeku sa nežiada rozbalovať tyčinku keď kvapky neúprosne búšia, či sŕkať ľadovú vodu z flašky. Problém je, že k strate energie a tekutín dochádza za každého počasia a v chlade ešte viac. Len to tak necítime. Ak opomenieme túto pravidelnosť na dlhší čas, už tak nekomfortná situácia spôsobená počasím sa zmení ešte na horšiu. No a pokiaľ sa nachádzame ďaleko od cieľa či štartu, zvyšok cesty môže byť aj napriek chladu pekne pekelnou prechádzkou.

Na rozdiel od indoorových športov je pri trailrune človek vystavený všemožným zmenám počasia. Tak to v prírode už raz je. Miesto ponosovania sa a bojovania proti “nepremožiteľnému” je lepšie pripraviť sa na čokolvek. A niekedy sa to čokolvek aj naozaj deje.