5 krokov k trail runningu

Stať sa trail runnerom je jednoduché. Nevyžaduje si to takmer nič extra v porovnaní s klasickým behaním, minimálne na začiatku sú rozdiely zanedbateľné.

Ak máte radi behanie a chcete ho posunúť z nudných ciest a mestských chodníkov do prírody, čítajte ďalej.

  1. Nastavenie mysle

Trail running je prvorado o nastavení mysle. Oproti klasickému cestnému behaniu sa človek musí vzdať zakoreneného komfortu v podobe upravených povrchov, osvetlených chodníkov, pohodlnej dostupnosti trás a všadeprítomných ľudí.

Sila nepochádza z víťazstiev. Boj vás zosilňuje. Keď prekonávate ťažké prekážky a nevzdáte to, to je ozajstná sila.
Arnold Schwarzenegger

Trail running sa odohráva v prírode a tak behanie mimo vydláždených trás prináša istú dávku prekonávania a nekomfortu. Na ten si treba postupne začať zvykať. V malých dávkach, dlhšom čase a nič nie je po pár mesiacoch problém.

  1. Správna výbava

Jedinou nevyhnutnou zmenou vo výbave na začiatok, sú tenisky.

Oproti cestnému behaniu sa povrch pri trailovom mení takmer konštantne. Raz je to vychodená cestička, štrková lesná cesta, trávnatá lúka či blatové pole. Kvalitné tenisky s prispôsobenou podrážkou v tak meniacom sa teréne sú nevyhnutnosť. A to pritom vôbec nemusia byť drahšie ako cestné.

Tak ako pri cestnom behaní aj pri trailovom platí, že v teniskách treba mať kvalitné ponožky. Ponožky, ktoré nemenia tvar v teple a vlhku, zostávajú na mieste aby nespôsobovali pľuzgiere a rýchlo schnú.

Nevhodné tenisky a ponožky dokážu fyzicky človeka odstaviť na niekoľko dní a mentálne aj celé týždne či dokonca niekedy aj úplne.

Netreba však hneď kupovať to najdrahšieho čo je v ponuke. Postupným skúšaním a porovnávaním sa najlepšie dostaneme k tomu čo nám sedí a vyhovuje. Tak ako pri všetkom – so zdravým rozumom.

  1. Vytýčenie ciela

Oproti cestnému behaniu, ktoré väčšina ľudí robí pre zlepšenie kondičky či udržovanie sa, pri trailovom je lepšie mať určený cieľ.

Vybehnúť na 20 minút okolo domu je možné takmer kedykoľvek. Premiestniť sa však z domu do lesa, alebo čo i len vzdialenejšieho parku si vyžaduje celkom viac motivácie. Nehovoriac o tom ako ťažko sa prekonáva nevôľa keď prší, sneží, je zima, blato, alebo as už skoro stmievanie.

Každý má iný cieľ a inú motiváciu a tak si ju treba sústavne pripomínať. Pre mňa to bola túžba zabehnúť prvý maratón a byť schopný zdolať výlety rýchlejšie, ako pomalým plahočením sa hore a dolu.

Ak je to pre vás len túžba po zmene, zlepšenie si kondičky mimo asfaltu, zažitie dobrodružstva pri extrémnych podujatiach ako napríklad MdS, alebo je to posúvanie vlastných limitov komfortnej zóny, všetko sa počíta. Treba v tom len mať jasno a stáť, respektíve, bežať si za tým.

  1. Vymedzenie plánu

Behanie sa musí stať jednou z rutín bežného života. Inak je jeho skorý zánik takmer nevyhnuteľný. A nie je to len z dôvodu nedostatku času.

Plán nás núti k veciam, ktoré inak ľahko odsunieme. Raz prší, druhýkrát je človek hladný, potom je zima, alebo dávajú dobrý film. Pri nestotožnení sa s plánom sa dobrá výhovorka, alebo ospravedlnenie nájdu ľahko. A vždy.

Na začiatkoch je motivácia každého dobrovoľného bežca vysoká. Niekomu vydrží natrvalo, niekomu len zopár týždňov. Nasledovanie plánu však pomáha každému.

Behanie sa postupne stáva tak prirodzeným a intuitívnym, že striktný plán nebude potrebný navždy – stane sa to bežnou rutinou ako sprchovanie, či príprava raňajok – no pred kým nastane tento moment a často vlastne aj po tom, dobrý plán dáva človeku režim a pomáha mu prekonávať ťažké obdobia. Či už z dôvodu zlého počasia, lenivosti, zranenia, alebo len akútnej nechuti.

No pozor. Plán musí byť prispôsobený ostatnému životu. Pri rodine či vysokom pracovnom tempe je stanovenie si neuskutočniteľného plánu horšie ako plán žiadny. Ak je pre človeka nemožné behať viac ako 2x týždenne, treba si zvoliť taký režim. A potom ho dodržať.

Tak ako pri každej aktivite, zvýšením výkonov alebo dosiahnutím istého levelu uspokojenia rastie prirodzene potreba robiť to lepšie a viac. No všetko má svoj čas. Treba začať realisticky a ak, tak pridávať veľmi opatrne.

  1. Zmena prostredia

Máloktorý bežec si to uvedomuje, no najväčším ničiteľom predsavzatých cieľov a plánov je ubíjajúca rutina. Stále ten istý chodník, stále tá istá vzdialenosť, stále to isté okolie.

Trail running dáva možnosť odbúrania tejto rutiny každému. Stačí len trochu plánovania a predstavivosti a z behania sa stane pravidelné objavovanie niečoho nového. Ak človek zrovna nebýva na mieste, kde 30km naokolo nie je ani jeden les či veľký park, možností na zmenu bude kopec.

Vyberajte si nové trasy, chodníky, plánujte si výhľady či vzdialenejšie ciele a pozoruje okolie vôkol seba. Vždy meniace sa prostredie vám pomôže prekonávať vzdialenosti omnoho viac ako akákoľvek snaha vydržať istý počet minút či kilometrov. Ak je prostredie príjemné a cieľ zaujímavý, čas ani vzdialenosť zrazu nehrajú rolu.

Pravidelným menením prostredia sa z behu stáva dačo viac. Je to ako stále objavovanie niečoho nového. Pri jednom behu budete pozorovať stromy a zabudnete na čas, pri druhom v zápase s blatom zabudnete na vzdialenosť. Krásny výhľad dodá energiu na cestu späť a tmavý les mrazenie na zvýšenie tempa len aby už bol preč.

Trailové behanie nie je striktný šport ale štýl života. Ak chcete športovať a pri tom zažívať viac ako len uvoľnenie endorfínov, ste na správnej ceste. Stačí len zašnurovať tenisky, zobrať do ruky fľašu a nechať sa niesť – nahromadenou energiou, hudbou, vetrom, alebo aj šmykľavým blatom. Pôžitok z takto venovaného času je mnohonásobne vyšší ako po niekoľkých kolečiek okolo sídliska. A to nie je málo.